- V uplynulých rokoch zaznamenala solárna energetika na Slovensku výrazný nárast, najmä vďaka pripojeniu nových obnoviteľných zdrojov s celkovým výkonom 267 MW. Tento trend sa doteraz prejavoval najmä vo forme malých zdrojov, ako sú fotovoltické panely na rodinných domoch a lokálne fotovoltické elektrárne. V susednom Česku sa však začali objavovať aj väčšie projekty, čo naznačuje zmenu vo vývoji odvetvia. Podobný trend možno očakávať aj na Slovensku, ako naznačujú plány na výstavbu fotovoltických elektrární s výkonom viac ako 20 MW. Jedným z týchto projektov je fotovoltická elektráreň plánovaná na 30 hektároch v Lakšárskej Novej Vsi v okrese Senica. Za touto iniciatívou stoja rakúske investičné subjekty, ktoré sú skúsené aj v oblasti solárnych a veterných projektov na Slovensku. Navrhovaná elektráreň by mala mať výkon 24 MWp a plánuje sa jej vybudovanie do roku 2026. Celkové náklady na projekt sú odhadované na 22 miliónov eur. Ak získa projekt súhlas príslušných orgánov, mohlo by to znamenať ďalší krok k rozvoju solárnej energetiky na Slovensku.
- SEPS zverejnila Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na obdobie 2024 až 2033, zdôrazňujúci potrebu modernizácie a rozšírenia infraštruktúry. Súvisí to s rastúcim dopytom po elektrine a rozvojom obnoviteľných zdrojov energie. Plán sa sústreďuje na posilňovanie 400 kV vedení, výstavbu nových elektrických staníc a inštaláciu kompenzačných tlmiviek na riešenie problémov s napätím. SEPS tiež kladie dôraz na zvýšenie bezpečnosti a odolnosti sústavy, vrátane fyzickej a kybernetickej ochrany kritickej infraštruktúry. Investície majú tiež umožniť lepšiu integráciu OZE a zabezpečiť stabilné dodávky elektriny. Spolupráca s okolitými krajinami a riešenie cezhraničných tokov elektriny sú tiež dôležité aspekty plánu. Celkový investičný plán SEPS má kľúčový význam pre zabezpečenie spoľahlivej a udržateľnej dodávky elektriny na Slovensku v nasledujúcich desaťročiach. Dôležitým cieľom je tiež zabezpečiť energetickú bezpečnosť krajiny a prispieť k zelenšiemu a udržateľnému energetickému systému.
- Európsky parlament prijal dohodu s členskými štátmi o revízii smernice o priemyselných emisiách (IED) a nové nariadenie o portáli pre priemyselné emisie. Cieľom nových pravidiel je znížiť škodlivé emisie z priemyselných zariadení a stanoviť najprísnejšie dosiahnuteľné úrovne emisií. Taktiež sa zavádzajú environmentálne ciele pre spotrebu vody a efektívne využívanie zdrojov. Revízia smernice teraz zahŕňa aj zariadenia ťažobného priemyslu a veľké zariadenia na výrobu batérií. Zlepšiť sa má aj transparentnosť a účasť verejnosti v súvislosti s udeľovaním licencií, prevádzkou a kontrolou regulovaných zariadení. To sa dosiahne zmenou Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok na portál EÚ o priemyselných emisiách, kde budú mať občania prístup k údajom o všetkých povoleniach EÚ a miestnych znečisťujúcich činnostiach. Firmy, ktoré nedodržiavajú pravidlá, môžu čeliť sankciám vo výške najmenej 3 % ročného obratu a občania budú mať právo na náhradu škody na zdraví. Členské štáty majú 22 mesiacov na dosiahnutie súladu so smernicou. Táto legislatíva reaguje na očakávania občanov v súvislosti so zásadou znečisťovateľ platí, podporuje ekologickú tranzíciu a ekologickejšie výrobné procesy.
- Európska investičná banka schválila nové financovanie vo výške 3,7 miliardy eur určené na podporu podnikov pri znižovaní nákladov na energiu, zlepšovaní environmentálnej udržateľnosti a podpore inovácií. V rámci tohto financovania má Slovensko, ako člen EÚ, prístup k tejto podpore prostredníctvom projektov zameraných na energetickú efektívnosť a environmentálnu udržateľnosť. Tieto projekty môžu zahŕňať modernizáciu energetických systémov s OZE a podporu nízkouhlíkových technológií. Okrem toho je dôležité využiť finančné prostriedky na podporu iniciatív v oblasti dopravy, ktoré sú zamerané na náhradu konvenčných vozidiel za tie s nižšími emisiami. To môže prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu emisií skleníkových plynov. Celkovo je cieľom týchto opatrení zlepšiť environmentálnu udržateľnosť a prispieť k ochrane životného prostredia nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Zvýšená finančná podpora a podpora inovácií môže mať pozitívny dopad na ekologické a ekonomické výsledky v rámci krajiny aj v európskom kontexte.
- Nové pravidlá týkajúce sa vykurovania v celej Európskej únii sú blízko ukončenia legislatívneho procesu. Európsky parlament nedávno schválil revíziu energetickej hospodárnosti budov. Diskutovaný "zákaz plynových kotlov" sa neplánuje až do roku 2040. Namiesto toho členské štáty od roku 2025 prestanú dotovať plynové kotly z verejných zdrojov, s výnimkou hybridných systémov. Nová smernica nezakazuje používanie plynových kondenzačných kotlov v existujúcich budovách, ale od roku 2040 by sa nemali inštalovať nové kotly na fosílne palivá. Dekarbonizácia plynárenstva môže ovplyvniť tento krok, ak budú kotly využívať obnoviteľné alternatívy ako biometán alebo vodík. Odporúčaná je tiež výmena starších nekondenzačných kotlov za nové kondenzačné, čo môže okamžite prispieť k dekarbonizácii a úspore nákladov. Slovenskí plynári veria, že moderné plynové technológie sú efektívnym riešením dekarbonizácie a spolupracujú so samosprávami na podpore prechodu na moderné vykurovacie systémy. Cieľom týchto opatrení je redukovať emisie skleníkových plynov a podporiť prechod na udržateľnejšie formy vykurovania v celej EÚ.
- Nedávno bola schválená tretia smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch (RED III), s cieľom zrýchliť povoľovacie procesy projektov obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Členské štáty majú do 21. mája 2025 mapovať svoje územie, aby identifikovali oblasti s potenciálom pre výrobu OZE, zohľadňujúc dostupnosť energie, plánovaný dopyt a infraštruktúru. Do 21. februára 2026 majú prijať plány na určenie oblastí zrýchlenia výroby OZE, s ohľadom na verejné záujmy, najmä ochranu životného prostredia. RED III tiež stanovuje rámec pre povoľovacie procesy, kde sa požaduje zrýchlenie administratívnych postupov a obmedzenie času na udelenie povolení, najmä v oblastiach zrýchlenia výroby OZE. Projekty OZE sa považujú za projekty v nadradenom verejnom záujme, s dôrazom na minimalizáciu ich negatívneho vplyvu na životné prostredie. Slovensko už vyvinulo kroky v súlade s RED III, vrátane spolupráce s Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska na rozvoji veternej energie.
- V roku 2023 dosiahla fotovoltika na Slovensku historický míľnik, keďže bolo nainštalovaných 267 MW fotovoltických systémov, z ktorých až 92 % tvorili malé zdroje na strechách domov. Celková inštalovaná kapacita fotovoltických elektrární dosiahla 870 MW, no potenciál je ešte vyšší. Štúdia od Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, že je možné inštalovať fotovoltické panely na 2,4 milióna budov a približne 18 500 parkovísk. Energetický potenciál budov predstavuje 400 TWh ročne. Pri inštaláciách sa uvažovalo s monofaciálnymi panelmi s účinnosťou 21,5 % a štandardnými meničmi. Teoretický inštalovaný výkon by dosiahol 37 GW, ročná produkcia 35,6 TWh elektriny. Tento potenciál by dokázal pokryť na bilančnej úrovni celú spotrebu Slovenska. Avšak, skutočné využitie tejto energie bude závisieť od investičných možností majiteľov nehnuteľností, kapacít siete a schopnosti ekonomicky využiť vyrobenú elektrinu.
- Rozvoj energetiky smeruje k využitiu malých modulárnych reaktorov (SMR), ktoré ponúkajú flexibilitu a široké možnosti aplikácií. Viaceré krajiny, vrátane Spojeného kráľovstva, ohlásili zámer postaviť prvé malé reaktory v budúcej dekáde, a aj na Slovensku sa skúmajú možnosti využitia. Podľa štúdie zverejnenej v odbornom časopise Oxford Energy forum, ktorú vypracoval energetický konzultant Claudio H. Steuer, malé modulárne reaktory majú investičné náklady a cenu elektriny vyššiu o 18-20 % než tradičné a pokročilé jadrové reaktory, no o 10 % lacnejšie než uhoľné elektrárne. V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi elektriny, ako sú veterná a solárna energia, a elektrárne paroplynového cyklu sú malé reaktory o 40 % drahšie. Najlacnejšie formy elektriny vychádzajú z pozemných veterných elektrární, fotovoltických elektrární a plynových elektrární. Elektrina zo SMR je zhruba dvakrát drahšia. Avšak, keď sa zohľadnia aj náklady na nestabilnosť produkcie, malé reaktory sa ukazujú ako konkurencieschopnejšie v porovnaní s uhoľnými elektrárňami a blízko sú morským veterným elektrárňam a fotovoltickým elektrárňam. Aj napriek vyšším investičným nákladom na malé modulárne reaktory, autor štúdie uvádza, že ich využitie môže predstavovať najlepšie riešenie pre zabezpečenie bezuhlíkovej elektriny.