Čo je to COP?

COP je anglická skratka pre „Conference of the parties“, čiže konferencia zúčastnených strán.

Čo je to COP?

Pod skratkou COP môžeme nájsť viacero konferencií pod OSN (zmena klímy, biodiverzita, dezertifikácia) . Tím OEaB sa každoročne zúčastňuje klimatickej konferencie pod Dohovorom OSN o zmene klímy, tento rok bola v poradí 26.

Okrem Dohovoru OSN o zmene klímy slúži COP aj ako Konferencia zmluvných strán Kjótskeho protokolu (16.) a Zmluvných strán Parížskej dohody (3.) Je to najvyšší rozhodovací orgán Dohovoru.

Samotná konferencia prebieha na politickej a technickej úrovni. Politická úroveň (High Level Segment) je venovaná stretnutiam najvyšších predstaviteľov štátov – prezidentov, či ministrov. Tieto rokovania trvajú zvyčajne 3 alebo 4 dni, sú ostro sledované médiami a krajiny počas nich ohlasujú svoje ciele a ambície (príkladom je India, ktorá na COP26 ohlásila ambíciu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2070), alebo sa prihlásia k rôznym iniciatívam (odlesňovanie, ukončenie používania uhlia, zvyšovanie ambície cieľov).

Druhou úrovňou sú samotné technické vyjednávania, ktorým sa venujú zástupcovia Odboru Emisie a biopalivá. Tieto rokovania prebiehajú primárne pod mandátom podporných orgánov (Subsidiary Bodies). Konkrétne ide o Podporný orgán pre vedu a technologické poradenstvo (SBSTA) a Podporný orgán pre implementáciu (SBI). Práca spočíva v nájdení dohody záväznou formou pre vyhlásenia vyjadrené na politickej úrovni. Ide o veľmi technickú a špecifickú úlohu, pri ktorej je potrebné myslieť na všetky detaily a rešpektovať kultúrne a sociálne rozdiely v krajinách tak, aby bola dohoda prijateľná pre všetky krajiny OSN. V niektorých bodoch agendy je dosiahnutie konsenzu spočiatku nedosiahnuteľná méta. Ale skúsenosťami vyjednávačov a hľadaním toho najlepšieho kompromisu, častokrát aj vyčerpávajúcou diskusiou od skorého ráno do hlbokej noci, vyhlásenia dostávajú konkrétne štruktúry a podobu rozhodnutí. Príkladom takejto dlhodobej diskusie sú body agendy pod rámcom transparentnosti, ktorý pokrýva okrem iného aj informovanie a podávanie správ o emisiách a prelína sa s ďalšími bodmi, ako je financovanie klimatických projektov, adaptácia na zmenu klímy a pod. OEaB okrem práve spomínaného rámca transparentnosti sleduje posudzovanie a implementáciu najnovších vedeckých poznatkov napríklad od WMO (Svetová meteorologická organizácia), IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy) a ďalších vedeckých organizácii do záverov konferencie.

Veľmi dôležitou témou je aj poľnohospodárstvo. Spoločná práca Koronivia v oblasti poľnohospodárstva bola prelomovým rozhodnutím (rozhodnutie 4/CP.23) 23. Konferencie zmluvných strán pod predsedníctvom Fidži. Jeho cieľom je a bude výmena informácii o dobrej poľnohospodárskej praxe medzi členskými štátmi Dohovoru. Ide o inkluzívny proces, v ktorom krajiny a pozorovatelia predkladajú svoje názory a odporúčania ku šiestim ustanoveným témam súvisiacimi s pôdou, využívaním živín, vodou, hospodárskymi zvieratami, metódami hodnotenia adaptácie a sociálno-ekonomickými rozmermi zmeny klímy a potravinovou bezpečnosťou v rámci poľnohospodárskych sektorov prostredníctvom podaní, o ktorých sa diskutuje na workshopoch organizovaných sekretariátom UNFCCC. Cieľom rozhovorov a vzájomnej spolupráce je zabezpečenie rozvoja poľnohospodárstva tak, aby bol potenciál záchytov maximálny, zabezpečila sa potravinová bezpečnosť krajín, ochránilo sa domorodé obyvateľstvo závislé od poľnohospodárskej činnosti a zlepšila rodová rovnosť medzi farmármi.

Pre uzavretie agendy na danej konferencií musí prísť k jednohlasnému súhlasu všetkých zúčastnených strán. V prípade, že niektorá krajina má námietky voči navrhovanému textu, tak sa musí hľadať kompromis vyhovujúci všetkým stranám. Hľadanie tohto kompromisu je dosť zdĺhavé a rokuje a dohaduje sa vždy o každé slovo v záveroch. Znie to zvláštne, ale zmena jedného slova za, pre bežného človeka synonymicky znejúceho, slova môže zmeniť význam celého textu. Ak k takémuto súhlasu nedôjde, môžu nastať dve situácie:

  1. Niektorá krajina požiada o použitie „Rule 16“, čo znamená, že sa končí rokovanie o danom bode a presúva sa na ďalšie stretnutie o pol roka. Počas tohto obdobia prebieha intenzívna diskusia, ako preklenúť nezhody na dosiahnutie spoločného záveru.
  2. Predsedajúci agendy zozbiera všetky sporné body a pozície krajín a predostrie problém prezidentovi COP, ktorý rozhodne, či sa agenda presunie podľa bodu 1, pripraví sám rozhodnutie, alebo sa o nej bude ďalej rokovať, ale už priamo pod mandátom COP.

Počas konferencie okrem oficiálnych rokovaní prebiehajú aj ďalšie udalosti, ako sú prednášky a workshopy. Každý deň konferencie je venovaný inej téme. Počas daného dňa prebiehajú prezentácie o dobrej praxi, ako implementovať opatrenia, ako realizovať výmenu skúseností a podobne. Dlhodobo je dohoda o pevnom určení tém na daný deň. Týmito témami sú (v poradí od prvého dňa konferencie): Summit prezidentov; Financie; Energetika; Podpora mládeže a verejnosti; Príroda; Adaptácie a Straty a škody; Rodová rovnosť, Veda a inovácie; Doprava a Mestá, regióny a zastavané územie.