Dohľad nad biopalivami pre cestnú dopravu a nad SAF má na prvý pohľad spoločný základ, pretože oboje podlieha kritériám udržateľnosti stanoveným v európskej legislatíve. V oboch prípadoch sa vyžaduje sledovanie pôvodu surovín, zabezpečenie minimálnych úspor emisií skleníkových plynov a dodržiavanie pravidiel na ochranu pôdy, vody a biodiverzity. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať efektívne, aby dohľad vykonával ten istý orgán. Ten istý kontrolný systém by totiž mohol overovať pôvod biomasy či odpadov, kontrolovať reťazce dodávateľov a viesť registre o množstvách a emisných úsporách, čím by sa znížila administratívna záťaž pre štát aj podniky.
Pri hlbšom pohľade sa však ukazuje, že medzi biopalivami pre cestnú dopravu a udržateľnými leteckými palivami existujú zásadné rozdiely. SAF je previazaný nielen s pravidlami EÚ, ale aj s globálnym rámcom ICAO v rámci systému CORSIA, čo znamená úplne iný rozsah medzinárodnej koordinácie, aký sa od cestných palív nevyžaduje. Letecké palivo navyše podlieha špeciálnym technickým štandardom, ktoré stanovujú prísne normy ASTM. Tie musia zabezpečiť, že palivo je fyzikálne a chemicky vhodné na používanie v lietadlách a že jeho spaľovanie neohrozí bezpečnosť letovej prevádzky. Kontrolný orgán, ktorý má skúsenosti iba s energetikou alebo environmentálnou agendou, by v takomto prípade nemusel disponovať odborníkmi na letecké turbíny, palivové systémy a testovanie zmesí palív.
Rozdiely existujú aj v samotných cieľoch regulácie. Pri biopalivách pre cestnú dopravu je dominantným cieľom zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a znižovať emisie v sektore dopravy. V prípade letectva je cieľom nielen dekarbonizácia, ale aj absolútna garancia bezpečnosti. Priorita sa teda líši a ak by mal dohľad vykonávať ten istý orgán, mohol by vzniknúť konflikt medzi environmentálnym prístupom a leteckou bezpečnosťou. Rovnako odlišný je reporting. Biopalivá sa vykazujú aktuálne v národných registroch podľa metodiky RED, zatiaľ čo SAF vyžaduje komplexné reporty akceptované nielen v EÚ, ale aj v rámci ICAO, pričom tieto údaje prechádzajú medzinárodnou validáciou.
Osobitnú otázku predstavujú SAF vyrobené z recyklovaného uhlíka, teda z tokov, ktoré by inak boli vypustené do atmosféry, napríklad z priemyselných spalín alebo z CO₂ zachyteného z prostredia. Technologické procesy ich výroby sú odlišné od klasických biopalív na báze biomasy. Ide o pokročilé postupy ako napríklad Fischer-Tropschova syntéza alebo katalytická premena plynných zložiek. Pri týchto procesoch je sledovanie vstupov a emisných úspor zložitejšie, pretože namiesto tradičných surovín sa pracuje s tokmi uhlíka, ktorých udržateľnosť sa nedá posudzovať rovnakým spôsobom ako pri poľnohospodárskych plodinách alebo odpadových olejoch. To znamená, že kontrola musí byť prispôsobená iným technickým podmienkam, pričom je potrebné skúmať nielen bilanciu emisií, ale aj samotnú spoľahlivosť a konzistentnosť technologických ciest.
Práve tieto technologické špecifiká predstavujú výzvu pre dohľad. Ak by sa jeden orgán mal zaoberať zároveň biopalivami pre cestnú dopravu aj SAF z recyklovaného uhlíka, musel by disponovať mimoriadne širokým spektrom expertízy – od poľnohospodárstva a energetiky, cez environmentálne posudzovanie, až po chemické procesy syntézy palív a letecké štandardy bezpečnosti. To je v praxi veľmi ťažko zabezpečiť v rámci jednej inštitúcie, pretože nároky na znalosť technologických detailov a schopnosť ich kontrolovať sú diametrálne odlišné.
Biopalivá pre cestnú dopravu a SAF spája spoločný cieľ – znižovanie emisií. Rozchádzajú sa však v technických požiadavkách, medzinárodnej regulácii aj v nárokoch na bezpečnosť. Preto je otázne, či môže ich dohľad efektívne vykonávať jedna inštitúcia. Realita naznačuje, že skôr pôjde o potrebu špecializovaného prístupu, ktorý zohľadní rozdiely medzi oboma oblasťami.
Rozdiely medzi biopalivami a SAF
|
Oblasť |
Biopalivá pre cestnú dopravu |
SAF |
|
Právny rámec |
RED II / RED III (EÚ), národné transpozície |
ReFuelEU Aviation, CORSIA (ICAO), zároveň RED III |
|
Hlavný cieľ |
Znížiť emisie v cestnej doprave, podiel OZE v energetike |
Dekarbonizácia letectva, plnenie EÚ a globálnych záväzkov |
|
Udržateľnosť |
Kritériá RED (GHG úspory, ILUC, pôvod biomasy, biodiverzita) |
Tie isté kritériá RED, ale s doplnením požiadaviek pre letecké palivá |
|
Bezpečnosť palív |
Nerobí sa špeciálne, ide o normy kvality pre motorové palivá |
Musí spĺňať prísne letecké normy ASTM, bezpečnosť lietadiel je kritická |
|
Dohliadajúce orgány |
Ministerstvo hospodárstva, životného prostredia, SHMÚ |
|
|
Medzinárodný rozmer |
Skôr vnútroštátny a európsky (EÚ reporting) |
Silne medzinárodný (EÚ + ICAO + IATA), nutnosť harmonizácie medzi krajinami |
|
Reporting |
Národné registre spotreby a pôvodu palív |
Špecifické reporty pre ReFuelEU a CORSIA, medzinárodná validácia údajov |
|
Hlavné riziká |
Greenwashing, zlé vykazovanie emisií, neudržateľná biomasa |
Navyše riziko ohrozenia bezpečnosti lietadiel, nesúlad so svetovými normami |
|
Potrebná expertíza |
Energetika, environmentálne posudzovanie |
Energetika, environmentálne posudzovanie, letecká technická expertíza |