Emisie áut a elektromobilita: fakty vs. mýty

Na Slovensku a v celej Európe sa často objavujú tvrdenia o údajnom zlyhaní elektromobility a náraste emisií CO₂ z nových áut. Je však tento záver podložený faktami, alebo ide o vytrhávanie údajov z kontextu? V tomto článku sa pozrieme na reálne dáta, dlhodobé trendy a vedecké analýzy, aby sme odhalili pravdu o emisiách áut a elektromobilite, rozptýlili pretrvávajúce mýty o elektromobiloch a objasnili skutočný prínos ekologickej dopravy pre klímu a ovzdušie. Poďme sa spoločne ponoriť do faktov a rozobrať tvrdenia o „zelenej lži“.

Článok „Zelená lož odhalená: Emisie áut v EÚ stúpajú napriek elektromobilom“, ktorý nedávno publikovalo jedno zo slovenských online médií, vzbudzuje dojem, že prechod na elektromobilitu je zlyhaním, a že opatrenia EÚ v oblasti dopravy sú len „zeleným pozlátkom“ bez reálneho prínosu pre klímu. Autor pritom vychádza z jedného čiastkového údaja – krátkodobého nárastu priemerných emisií CO2 nových áut v EÚ v roku 2024 – a vyvodzuje z neho ďalekosiahle závery o „neúspechu“ ekologickej dopravy. Ide však o typický príklad skresleného zovšeobecňovania bez kontextu.

V pôvodnom článku sa nachádzajú skutočné fakty (ale žiaľ bez, alebo so zlým kontextom). Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry boli priemerné emisie CO2 z nových áut v EÚ v roku 2024 približne 106,8 g CO2/km. Medziročne tak emisie vzrástli o 0,4 g CO2/km. Do priemeru sa započítavajú aj vozidlá z krajín mimo EÚ (napr. vysoko elektrifikovaného Nórska), no vzhľadom na dominantný podiel elektromobilov tamojšie nízke hodnoty CO₂ nevysvetľujú celkové medziročné zvýšenie.

V roku 2024 tvorili elektromobily 14,5 % a plug-in hybridy 7,2 % z predaja nových áut v EÚ. Elektromobily sa pri výpočte flotilových emisií CO2 započítavajú ako vozidlá s nulovými lokálnymi emisiami CO2 (teda priamo pri jazde).

Priemerná hmotnosť nových áut v roku 2024 dosiahla 1 559 kg. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast približne o 15 kg. Štatistiky potvrdzujú aj vyšší podiel SUV (blíži sa k 50 %) a väčších vozidiel medzi novými registráciami. Tu sa fakty v článku končia.

V skutočnosti existuje množstvo spoľahlivých a verejne dostupných údajov, ktoré ukazujú presný opak záver v pôvodnom článku: v dlhodobom horizonte preimerné emisie CO2 osobných áut systematicky klesajú, najmä vďaka inováciám, sprísňujúcim sa normám a rýchlo rastúcemu podielu elektromobilov. Navyše, celková uhlíková stopa elektromobilov počas ich celého životného cyklu (tzv. LCA – Life Cycle Assessment) – od výroby, cez jazdu až po likvidáciu – je nižšia než pri spaľovacích vozidlách. Tento rozdiel sa bude ešte viac prehlbovať s rastúcim podielom obnoviteľnej energie v európskej elektrickej sieti, ktorý už dnes dosahuje takmer polovicu produkcie.

Tvrdenia o „zelených lžiach“ preto neobstoja pri konfrontácii s reálnymi dátami. V tomto komentári sa preto pozrieme na hlavné výhrady pôvodného článku a postavíme ich vedľa faktov a dlhodobých trendov, ktoré poskytujú objektívny obraz o vývoji emisnej bilancie CO₂ v cestnej doprave, výhodách elektromobility a dynamike európskeho energetického mixu.

Trendy emisií CO2 v doprave

Doprava je podľa EÚ najväčším pôvodcom emisií skleníkových plynov – podieľa sa na približne 29 % z celkových emisií EÚ (cestná doprava tvorí 21 % emisií CO2). Po dlhé roky však globálne emisie skleníkových plynov osobných áut v Európe výrazne klesali v dôsledku prísnejších emisných noriem a technologických inovácií. Podľa štatistík EÚ (EEA) priemerné emisie CO2 nových osobných áut v EÚ výrazne klesli medzi rokmi 2020 a 2023. V roku 2024 nastala len mierna nárazová zmena: priemerné emisie CO2 nových áut stúpli z 106,4 g/km v roku 2023 na 106,8 g/km v roku 2024. Ide však o veľmi malý nárast (+0,4 g), ktorý pretrhol sériu poklesov v predchádzajúcich rokoch. Tento jednostranný údaj sám o sebe nepokrýva dlhodobý trend (ktorý zostal zostupný) ani priemerné emisie všetkých áut či celkové emisie dopravy.

Vzostup o niekoľko desatín gramu v jednom roku nemôže spochybniť zmysel dekarbonizácie. Dôležitejšie je vedieť, že predchádzajúce roky priniesli značné úspory CO2 testovaných vozidiel (napr. vďaka hybridom a častejšiemu využívaniu elektromotorov v miliónoch vozidiel). Náhle zhoršenie sezóny 2024 bolo primárne spôsobené krátkodobou fluktuáciou – znížením podielu elektromobilov a plug-in hybridov na trhu (z 15,5 % na 14,5 % pre elektromobily a z 8,1 % na 7,2 % pre PHEV), nedostatkom súčiastok (napr. čipov) a zvýšeným dopytom po ťažších SUV. Tieto faktory vytvorili nevyhnutný prechodný efekt, nie dôkaz „zlyhania“ elektromobility. Podstatné je, že aj po náraste z roku 2024 sú emisie nových áut stále pod cieľmi stanovenými pre obdobie do roku 2025.

Pre detailnejší prehľad o reálnych emisných parametroch vozidiel je užitočná platforma mile21.eu, ktorá porovnáva deklarované emisie výrobcov s reálnymi nameranými hodnotami počas používania áut. Táto databáza umožňuje spotrebiteľom lepšie sa zorientovať v ekologickej náročnosti rôznych modelov a podporuje informované rozhodovanie pri výbere vozidla.

Elektromobily v kontexte trhového podielu

Pôvodný článok spochybňuje prínos elektromobilov tvrdením, že každý nový elektromobil sa „na papieri“ započítava s nulovými emisiami, pretože pri priamych meraniach emisií nevypúšťa CO2. Je pravda, že takéto výpočty berú do úvahy iba lokálne emisie a nezohľadňujú výrobu elektriny, no práve tu leží ich skutočná sila: s každým elektromobilom rastie dopyt po čistej energii, čo priamo podporuje rozvoj veterných, solárnych a vodných elektrární.

V roku 2023 pochádzalo 45,3 % celej spotrebovanej elektriny v EÚ z obnoviteľných zdrojov energie – z čoho veterné elektrárne vyrobili 38,5 %, vodné 28,2 % a solárne panely 20,5 % z celkového objemu OZE výroby. Tento podiel sa neustále zvyšuje; Európska komisia očakáva, že do roku 2030 dosiahne 62 % obnoviteľnej energie v sieti, čo ešte viac zníži uhlíkovú stopu nabíjania elektromobilov.

V praxi to znamená, že elektromobily nielenže jazdia bez priameho vypúšťania CO2, ale ich prevádzka prispieva k znižovaniu všetkých emisií aj mimo ciest, keďže každé nabitie podporuje trh s obnoviteľnou elektrinou. Tento mechanizmus postupnej dekarbonizácie je kľúčový pre celkové ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality a ukazuje, že vzrastajúci podiel elektromobilov a rastúca produkcia zelenej energie idú ruka v ruke.

Porovnanie emisií: Elektromobil verzus spaľovacie auto

Aby sme posúdili skutočný prínos elektromobility, treba vykonať analýzu životného cyklu auta a v tomto prípade najmä uhlíka v ňom. Počíta sa všetka energia a emisie od ťažby surovín, cez výrobu a jazdu až po likvidáciu. Viaceré vedecké štúdie preukazujú, že z hľadiska celkového životného cyklu uhlíka majú plne elektrické vozidlá najnižšiu uhlíkovú stopu, zatiaľ čo vodíkové, plug-in hybridy aj bežné hybridy zaostávajú. Ani špičkové hybridy nedokážu prekonať efektivitu elektromobilov.

Podľa analýzy Transport & Environment z roku 2022 dosahujú elektromobily približne trojnásobné zníženie CO2 počas svojho životného cyklu oproti porovnateľným benzínovým autám už dnes. V priemere je elektromobil v EÚ až o 69 % “čistejší” (nižšie emisie CO2) v celom životnom cykle než benzínový automobil. Aj v najmenej priaznivom prípade (batéria vyrobená v Číne, nabíjanie v Poľsku, pozn. Poľsko má vďaka vysokej produkcií elektriny z uhlia „najšpinavšiu“ elektrinu v EÚ) je elektromobil stále o 37 % čistejší než jeho benzínový ekvivalent. Dokonca aj pri súčasnom európskom mixe elektriny je elektromobil v Nemecku či Taliansku vyše 2,5-krát čistejší (–61 až –62 %) než benzínové auto. So zvyšujúcim sa podielom OZE v budúcnosti elektromobily budú ešte viac viesť – do roku 2030 ich životný cyklus môže znížiť emisie CO2 takmer päťnásobne oproti autu so spaľovacím motorom.

Na základe analýz životného cyklu z pohľadu spotreby energie, elektromobily potrebujú výrazne menej energie na prejdenie rovnakého počtu kilometrov než vozidlá na alternatívne palivá, pričom syntetické palivá sú z energetického hľadiska najnáročnejšie a najmenej efektívne. Výsledkom je, že elektromobily počas celého životného cyklu vyprodukujú podstatne menej skleníkových plynov než bežné spaľovacie vozidlá, a tento rozdiel sa s postupným očisťovaním elektrickej siete bude ešte zväčšovať.

Graf: Porovnanie životného cyklu emisií CO₂ (g/km) stredne veľkého auta s benzínovým a elektrickým pohonom v EÚ v rokoch 2021 a projekcii 2030. Elektromobil je podľa ICCT o ~66–69 % čistejší než benzínové auto. Autor: theicct.org

Environmentálne hľadisko a ovzdušie

Okrem klimatických benefitov elektromobility je dôležité spomenúť aj jej prínos pre kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach. Spaľovacie motory totiž okrem CO2 vypúšťajú aj oxidy dusíka (NOX), tuhé častice (PM10, PM2,5, PM0,1), oxid uhoľnatý (CO) a prchavé organické zlúčeniny (NMVOC), ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie – zvyšujú riziko respiračných a kardiovaskulárnych ochorení. Elektromobily pri prevádzke žiadne výfukové emisie nemajú, čím výrazne prispievajú k zlepšeniu lokálnej kvality ovzdušia.

Pri porovnaní celkových emisií prachových častíc – čiže súčtu výfukových aj nevýfukových emisií prachových častíc – ukazujú najnovšie európske štúdie priaznivejšie výsledky pre elektromobily. Napríklad porovnávacia analýza z roku 2022 uvádza, že celkové emisie PM₁₀ a PM₂,₅ sú pri elektromobiloch nižšie ako pri benzínových a naftových autách, aj pri zahrnutí sekundárnych častíc, pričom hodnoty PM₂,₅ u elektromobilov boli až polovičné oproti spaľovákom . Štúdia z roku 2025 používala modelovanie na základe mestského režimu jazdy (aspoň 15 % v meste) a dospela k záveru, že elektromobily generujú menej nevýfukových emisií vďaka rekuperačnému brzdeniu, čo znižuje potrebu klasických bŕzd a tým znižuje nevýfukové častice .

Sumarizujúc, tvrdenia článku „Zelená lož“ sú zavádzajúce. Jednorazový nárast priemerných emisií o 0,4 g CO2/km v roku 2024 odráža krátkodobú situáciu – najmä pokles podielu elektromobilov a nárazové faktory – nie skutočný efekt „prepadnutia“ politiky elektromobility. V dlhodobom horizonte emisie z dopravy postupne klesajú a elektromobily prinášajú významné úspory CO2. Z pohľadu životného cyklu sú elektromobily pritom jednoznačne lepšie – emisie sú rádovo o desiatky percent až násobne nižšie ako u bežných benzínových/naftových áut. Navyše rastúci podiel obnoviteľnej energie zlepšuje ich výslednú uhlíkovú bilanciu (stopu).

Pre verejnosť je preto dôležité vidieť širší obraz: štatistiky emisií treba interpretovať v kontexte evolúcie áut, cien palív a trhových podielov technológií. Rozhodne neplatí, že „zelené auto nefunguje“. Práve naopak, množstvo dát (EEA, ICCT, Transport & Environment a iné) potvrdzuje, že pre súčasné klimatické ciele je elektromobilita nevyhnutná a efektívna. Na záver možno už len dodať, že z historického hľadiska sa pritom elektromobilita neukazuje ako nový výstrelok, ale skôr ako návrat ku koreňom – na prelome 19. a 20. storočia totiž patrili elektromobily medzi najrozšírenejšie formy osobnej dopravy (na prelome 19. a 20. storočia (najmä v 1890–1910) boli elektromobily v mestách USA aj Európy pomerne populárne – často pohodlnejšie, tichšie a jednoduchšie na obsluhu než autá so spaľovacím motorom. Spaľovacie motory ich vytlačili až po zlepšení technológie spaľovania, lacnej rope a zavedení montážnej linky Fordom.).

 

Zdrojové materiály