- Európska únia sprísnila reguláciu emisií metánu v energetike, keďže ide o významný skleníkový plyn. Legislatíva prijatá v roku 2024 zavádza monitorovanie, reportovanie únikov, opravy a obmedzenie spaľovania plynu. Od roku 2027 sa má rozšíriť aj na dovoz fosílnych palív, čím chce EÚ ovplyvniť globálnych producentov. Pôvodne sa rátalo s detailným sledovaním emisií na úrovni jednotlivých dodávok a prísnymi sankciami, čo však vyvolalo kritiku štátov, priemyslu aj USA. Po energetickej kríze a výpadku ruského plynu Komisia pravidlá zmierňuje a prechádza na flexibilnejší model, kde postačí preukázanie splnenia štandardov na úrovni krajín. Cieľom je neohroziť dodávky. Problémom zostáva, že len malá časť globálnej produkcie spĺňa požiadavky a chýba infraštruktúra na overovanie dát. Regulácia tak odhaľuje napätie medzi klimatickými cieľmi a energetickou bezpečnosťou, pričom EÚ hľadá kompromis medzi klimatickými ambíciami a stabilitou trhu.
- Globálny dopyt po elektrine v roku 2025 rástol rýchlejšie než celkový dopyt po energii a medziročne sa zvýšil o 3 %, hoci tempo bolo mierne nižšie než rok predtým. V Európskej únii spotreba stúpla o 1 %, pričom rast ťahal najmä sektor budov v dôsledku vyšších nárokov na vykurovanie a chladenie. K zvýšeniu dopytu prispeli aj elektromobily, dátové centrá a tepelné čerpadlá. Budovy sa globálne podieľali takmer 45 % na prírastku spotreby, nasledované priemyslom. Výrazný rast zaznamenala doprava vďaka elektromobilite, keď predaj elektrických áut vzrástol o viac než 20 % na 21 miliónov kusov v EÚ. Predaj elektromobilov v EÚ stúpol o 30 %, čím sa Európa stala najrýchlejšie rastúcim veľkým trhom. Spotreba dátových centier sa zvýšila asi o 17 %. V Európe sa obnovil rast predaja tepelných čerpadiel, najmä v Nemecku, kde prvýkrát prekonali plynové kotly v počte nových inštalácií.
- Havária v Černobyle z 26. apríla 1986 patrí medzi najznámejšie jadrové nehody, no jej skutočné dôsledky sú zložitejšie než bežné predstavy o „rádioaktívnej apokalypse“. Najviac postihnutí boli pracovníci a záchranári; z približne 600 osôb prítomných na mieste bolo 134 vystavených vysokým dávkam žiarenia, pričom 28 zomrelo v priebehu prvých mesiacov a ďalší neskôr. Významným dlhodobým zdravotným následkom bol zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí (viac než 4 000 diagnostikovaných prípadov, z ktorých bolo zdokumentovaných 15 úmrtí), hoci epidemiologické štúdie nepreukázali výrazný nárast iných druhov rakoviny ani vrodených chýb v očakávanom rozsahu. Oveľa rozsiahlejšie boli sociálne a psychické dopady evakuácie viac než 300-tisíc ľudí, vrátane stresu a dlhodobej traumy. Analýzy zároveň ukazujú, že v porovnaní s inými priemyselnými haváriami, napríklad Bhopalom (únik toxického plynu z chemickej továrne v Indii v roku 1984 s tisíckami okamžitých obetí), nebol Černobyľ najtragickejší v počte okamžitých úmrtí. Kľúčovým faktorom katastrofy bolo zlyhanie bezpečnostnej kultúry a následné utajovanie zo strany sovietskeho režimu, čo výrazne prehĺbilo jej dôsledky.
- Oravský výrobca ferozliatin OFZ pripravuje investíciu zameranú na zníženie prachových emisií v kľúčových častiach výroby, najmä pri odpichu a odlievaní kovu z elektrických oblúkových pecí. Projekt, ktorý je v procese EIA, reaguje na problém fugitívnych emisií unikajúcich mimo existujúcich filtračných systémov, najmä pri manipulácii s roztaveným kovom. Súčasné zariadenia sú technicky zastarané a ich poruchy spôsobujú aj výrobné výpadky. Nové riešenie počíta s inštaláciou modernej filtračnej jednotky a odsávania priamo pri zdroji emisií – pri odpichu, žľabe aj panvách, ako aj na liacom poli. Súčasťou má byť aj tzv. push-pull systém, ktorý umožní zachytávať emisie v otvorenom priestore. Cieľom je znížiť množstvo tuhých znečisťujúcich látok, zlepšiť pracovné prostredie a zvýšiť spoľahlivosť výroby. Investícia zapadá do širšej transformácie podniku, ktorý plánuje aj energetické opatrenia vrátane batériového úložiska a zmeny palivovej základne.
- Diskusia o budúcnosti energetiky na Slovensku sa posúva od ideologických sporov k pragmatickému dôrazu na bezpečnosť dodávok, stabilitu systému a reálne náklady. Zástupcovia jadrového sektora sa zhodujú, že jadro zostane kľúčovým pilierom popri obnoviteľných zdrojoch, najmä ako spoľahlivý zdroj pri výpadkoch výroby zo slnka a vetra. Vyzdvihujú jeho prínos k energetickej nezávislosti, keďže palivo možno skladovať na roky dopredu a dodávateľov relatívne flexibilne meniť. Hoci jadrové projekty vyžadujú vysoké investície, ich prevádzkové náklady sú nízke a životnosť dlhá, čo zlepšuje celkovú ekonomiku. Slovensko plánuje nový blok v Jaslovských Bohuniciach do roku 2040, ktorý má nahradiť existujúce kapacity, nie výrazne zvýšiť výrobu. Malé modulárne reaktory sú vnímané ako doplnok, nie náhrada veľkých zdrojov. Výzvou zostáva nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, no rastúci záujem o technické odbory naznačuje postupné zlepšenie situácie.
- Predaj vykurovacích zariadení v Nemecku v roku 2025 výrazne klesol, no štruktúra trhu sa zásadne zmenila. Tepelné čerpadlá sa prvýkrát stali najpredávanejším zdrojom tepla, keď s podielom približne 48 % prekonali plynové kotly (44 %). Nešlo však len o ich rast, ale aj o prudký pokles predaja plynových zariadení, ktorý sa medziročne znížil o tretinu. Celkový trh vykurovania, vetrania a klimatizácie pritom klesol o 12 % na 627-tisíc predaných zariadení, čo naznačuje odklad investícií domácností. Predaj tepelných čerpadiel vzrástol o 55 % na približne 300-tisíc kusov, pričom dominantnou technológiou zostáva vzduch–voda. Významnú úlohu zohrávajú ceny energií aj dotačné schémy. Na Slovensku je situácia odlišná – v roku 2024 sa predalo približne 31-tisíc plynových kotlov a necelých 16-tisíc tepelných čerpadiel. Hoci ich predaj kolíše, dlhodobý trend naznačuje rastúci význam tejto technológie aj v strednej Európe.
- Energetická kríza v Česku aj na Slovensku pôvodne viedla k výraznému šetreniu energií v domácnostiach, no následný vývoj ukazuje odlišné trendy. V Česku si úspornejší režim vykurovania zachovalo viac než 52 % domácností a spotreba plynu aj elektriny zostáva približne o pätinu nižšia než pred krízou. Správanie sa po období cenových šokov stabilizovalo a domácnosti pokračujú v efektívnejšom využívaní energie. Zhruba tretina využíva diaľkové vykurovanie, ďalšia tretina plyn, menší podiel elektrinu, biomasu a menej než desatina tepelné čerpadlá, ktoré však patria medzi preferované riešenia do budúcnosti. Na Slovensku bol pokles spotreby skôr dočasný, keďže po prudkom znížení v rokoch 2022–2023 sa spotreba plynu opäť zvyšuje a v roku 2025 medziročne vzrástla. Domácnosti sa tu vo väčšej miere vracajú k pôvodným návykom, čo súvisí s vyšším podielom plynového vykurovania a tlmeným rastom cien počas krízy. Rozdiely medzi krajinami tak odrážajú najmä mieru cenového tlaku a stabilitu zmien správania domácností.
- Rozšírenie skladov jadrového paliva v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach posilňuje krátkodobú bezpečnosť dodávok, no Slovenské elektrárne zároveň riešia aj dlhodobú diverzifikáciu palivového reťazca pre reaktory VVER 440. Po zmluvách s Westinghouse a Framatome a ďalších dohodách v rámci jednotlivých častí palivového cyklu sa teraz rozbieha európsky projekt vývoja plne európskeho jadrového paliva. Ten vedie francúzsky Framatome spolu so Slovenskom, Českom, Maďarskom a Fínskom, pričom bol podporený aj Európskou komisiou. Cieľom je nahradiť historickú závislosť od ruského dodávateľa TVEL a vytvoriť technologicky aj dodávateľsky suverénny európsky systém. Projekt zahŕňa návrh palivovej kazety, vývoj prepravných kontajnerov a testovacie palivové kazety, ktoré majú umožniť licencovanie použitia v elektrárňach. Slovenské elektrárne investovali približne 9 miliónov eur, celkový rozpočet projektu je takmer 50 miliónov eur. Prvé testy sa očakávajú v roku 2028, komerčné nasadenie v slovenských elektrárňach okolo roku 2035. Cieľom je zvýšiť energetickú bezpečnosť, stabilitu dodávok a odolnosť európskej jadrovej energetiky voči geopolitickým rizikám.
- Rast fotovoltiky na Slovensku po roku 2010 sa dnes začína postupne prejavovať aj v podobe narastajúceho množstva odpadu zo starých solárnych panelov. Kým v roku 2021 štát evidoval len 33 ton vyradených panelov, v roku 2025 už išlo o viac ako 630 ton. Odborníci však upozorňujú, že ide stále o začiatok, keďže celkový objem inštalovaných panelov je výrazne vyšší a každý z nich sa raz stane odpadom. Vývoj navyše komplikuje tzv. repowering, teda predĺženie podpory pre časť starších elektrární, ktoré tak zostávajú v prevádzke dlhšie a odďaľujú vznik odpadu. Zásadným problémom je financovanie recyklácie. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov stojí na recyklačných poplatkoch, no pri starších inštaláciách často neboli uhradené, keďže legislatíva v tom čase ešte nebola nastavená. Časť trhu navyše funguje bez riadneho platenia poplatkov, čo vytvára tzv. free-riding. Odhady hovoria, že kým pri elektroodpade ide o 10–20 %, pri fotovoltike môže byť až okolo 80 %. V systéme tak vzniká deficit, ktorý môže v budúcnosti spôsobiť nedostatok finančných aj recyklačných kapacít.
