- Nedávna štúdia medzinárodného tímu vedcov publikovaná v časopise Nature Climate Change skúmala, či by úplná náhrada fosílnych palív strešnými solárnymi panelmi mohla zvrátiť globálne otepľovanie. Vedci najprv vypočítali celkovú plochu striech na Zemi (približne 286 393 km²) pomocou geopriestorových údajov a umelej inteligencie. Zohľadnili pritom rôzne faktory ovplyvňujúce efektivitu solárnych panelov, ako sú sklon striech, tienenie, poloha či intenzita slnečného žiarenia. Zistili, že ak by sa vhodné strechy celosvetovo pokryli fotovoltikou, ročne by mohli vyprodukovať až 19 500 TWh elektriny, čo by pokrylo väčšinu dnešnej spotreby z fosílnych zdrojov. Tento prechod by mohol do roku 2050 znížiť povrchovú teplotu Zeme o 0,13 °C. Hoci ide o teoretický scenár, štúdia ukazuje významný potenciál solárnej energie pri zmierňovaní klimatickej zmeny.
- V poslednom štvrťroku 2024 zaznamenalo Slovensko najväčší medziročný nárast spotreby plynu spomedzi krajín EÚ – spotreba vzrástla až o 23 %. Vyplýva to z kvartálnej správy Európskej komisie, podľa ktorej spotreba plynu v EÚ stúpla o osem percent, zo 96 na 108 miliárd m³. Na Slovensku pritom rástla najprudšie, čo kontrastuje s predchádzajúcimi dvoma rokmi, keď spotreba energií vrátane plynu a elektriny výrazne klesala pre extrémne ceny. Hoci za celý rok 2024 Slovensko spotrebovalo len o necelé 4 % viac plynu ako rok predtým, výrazné zvýšenie prišlo najmä v závere roka. Spotreba rástla aj v Grécku, Lotyšsku či Slovinsku, kým najväčší pokles bol v Portugalsku. Aktuálne údaje z prvých mesiacov 2025 naznačujú pokračovanie tohto trendu – vo februári vzrástla spotreba plynu na Slovensku medziročne až o 28 %, aj v dôsledku chladnejšieho počasia.
- Veterná energetika na Slovensku čelí pomalému rozvoju, hoci záujem o výstavbu veterných elektrární rastie – v EIA procese je aktuálne približne 1 000 MW výkonu. Investori však narážajú na zdĺhavé a nepredvídateľné povoľovania. Zmeniť to majú tzv. akceleračné „go-to“ zóny, ktoré štát prisľúbil vytvoriť v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo životného prostredia predstavilo návrh metodiky na určenie týchto zón, do ktorej boli zapojené viaceré zainteresované strany. Dokument definuje kritériá ako veterný potenciál, infraštruktúra, ochrana prírody a kompatibilita s využitím územia. Z metodiky vyplýva potreba hierarchizácie zón podľa národných a regionálnych priorít. Zatiaľ však nie je jasné, kto bude za zóny zodpovedný – návrh počíta s Ministerstvom hospodárstva. Návrh metodiky je do 7. mája otvorený na pripomienkovanie. Zavedenie akceleračných zón má urýchliť rozvoj OZE pri rešpektovaní environmentálnych a komunitných záujmov.
- Zvyšujúci sa podiel obnoviteľných zdrojov energie a rastúci dopyt po elektrine kladú čoraz väčšie nároky na elektrické siete, ktoré však nie sú modernizované dostatočne rýchlo. Tento nesúlad spôsobuje preťaženie infraštruktúry a odkladanie výstavby nových zdrojov. Hoci investície do sietí rastú, Medzinárodná energetická agentúra aj Eurelectric upozorňujú, že sú stále nedostatočné. Podľa odhadov je potrebné investovať ročne až 100 miliárd eur do roku 2050, čo je výrazne viac ako súčasných 23 miliárd. Správa Európskeho dvora audítorov potvrdzuje, že väčšina infraštruktúry je zastaraná a rozvoj sietí brzdia zložité povoľovacie procesy, nedostatok zdrojov i pracovnej sily. Riešením by mohli byť nové technológie, uskladňovanie energie, flexibilné siete a cezhraničné prepojenia. Kľúčová je aj úprava regulačného rámca, aby sa vyvážili investičné potreby s cieľom udržať dostupné ceny elektriny pre spotrebiteľov.
- Podľa organizácie ENTSO-E, ktorá združuje prevádzkovateľov prenosových sústav v Európe, môže v najbližších rokoch dôjsť k situácii, že aj napriek rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov nebude ich kapacita postačovať na pokrytie výpadku fosílnych elektrární, ktoré sa majú postupne odstavovať. Do roku 2035 totiž veľká časť uhoľných a plynových elektrární stratí ekonomickú životaschopnosť. ENTSO-E preto odporúča urýchlene podporiť výstavbu nových flexibilných zdrojov, predovšetkým plynových elektrární, ktoré dokážu nahrádzať výpadky obnoviteľnej výroby. Podobne to vidí aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá očakáva, že pri tom bude hrať významnú úlohu paroplynová elektráreň v Malženiciach a dokončenie Mochoviec 4. Na zabezpečenie primeranosti zdrojov ENTSO-E navrhuje zavádzanie dlhodobých trhových a kapacitných mechanizmov, ktoré poskytnú investorom istotu. Zároveň apeluje na rozvoj cezhraničných prenosových kapacít a infraštruktúry na flexibilné riadenie tokov elektriny.
- Švajčiarska spoločnosť IQAir zverejnila rozsiahlu analýzu kvality ovzdušia na základe údajov z takmer 140 krajín a viac ako 40 000 monitorovacích staníc. Zistilo sa, že len 17 % miest na svete spĺňa odporúčania WHO týkajúce sa čistoty ovzdušia, pričom 99 % svetovej populácie dýcha znečistený vzduch. Dlhodobé vystavenie PM2,5 časticiam, ktoré sú menšie ako 2,5 mikrometra, spôsobuje vážne zdravotné problémy vrátane rakoviny, respiračných chorôb či neurologických porúch. V roku 2021 zomrelo v dôsledku zlej kvality ovzdušia 8,1 milióna ľudí. Najznečistenejším štátom bol Čad, nasledovaný Bangladéšom a Pakistanom. Naopak, najčistejšie ovzdušie mala Oceánia a oblasť Mayaguez v Portoriku. Slovensko bolo tiež súčasťou analýzy. Odborníci upozorňujú na nedostatok monitorovacích staníc najmä v Afrike. Napriek týmto zisteniam dochádza k pokroku – pribúdajú nové meracie zariadenia a niektoré mestá, ako Peking či Soul, vďaka regulačným opatreniam zlepšili kvalitu ovzdušia. Pozitívnym príkladom je aj regionálna dohoda krajín juhovýchodnej Ázie o spolupráci pri riešení cezhraničného znečistenia ovzdušia.
- Slovensko musí výrazne zrýchliť obnovu budov v súlade s revidovanou smernicou EÚ o energetickej efektívnosti. Kým rodinné domy už môžu čerpať podporu cez Plán obnovy, verejné budovy stále čakajú na systémový mechanizmus. Nová legislatíva EÚ zaväzuje krajinu každoročne obnoviť minimálne 3 % verejných budov a znížiť energetickú spotrebu verejných subjektov o 1,9 %. Hoci existujú eurofondové výzvy, podpora býva neefektívna a štát len málo využíva garantované energetické služby (GES), ktoré umožňujú splácať investície z dosiahnutých úspor. Ministerstvo hospodárstva pripravuje legislatívne zmeny na transpozíciu európskych smerníc, vrátane zavedenia databázy budov, pravidelného energetického auditu a systému energetického manažmentu pre podniky. Zmeny sa dotýkajú aj úpravy právomocí, povinností a metodickej podpory. Legislatíva má výrazne posilniť opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v celej verejnej správe.
- Ministerstvo hospodárstva SR aktuálne vyhodnocuje viac ako 1 000 pripomienok k rozsiahlej novele energetickej legislatívy, z ktorých 426 je označených ako zásadné. Po ich spracovaní bude návrh smerovať na rokovanie vlády a následne parlamentu. Novela sa dotýka viacerých zákonov, vrátane zákona o energetike, tepelnej energetike, regulácii v sieťových odvetviach, banského zákona či podpore OZE. Hlavným cieľom je implementácia požiadaviek EÚ, najmä z reformy trhu s elektrinou a balíčka pre dekarbonizáciu plynárenstva. Návrh rieši aj témy ako zdieľanie elektriny, rozvoj obnoviteľných zdrojov, nový jadrový zdroj či vodíkové technológie. Posilniť sa majú právomoci ÚRSO, najmä v monitorovaní dodávok elektriny. Novela tiež zavádza nový systém kreditov pre OZE v doprave. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť v roku 2026, s výnimkou dotácií z Modernizačného fondu, ktoré majú platiť od novembra 2025.
- Pri Trenčíne vo Veľkých Bierovciach spustili druhú biometánovú stanicu na Slovensku, ktorá patrí do skupiny ENERGE. Stanica nadväzuje na prvé zariadenie v Jelšave z roku 2022 a predstavuje významný krok v rozvoji obnoviteľných plynov. Biometán sa tu vyrába z odpadu, kuracieho trusu a repných rezkov, pričom denná produkcia dosahuje 14 000 m³, čo ročne pokryje spotrebu asi 3 500 domácností. Projekt získal podporu z Plánu obnovy vo výške 1,3 milióna €. Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský uviedol, že čoskoro môže byť na Slovensku v prevádzke až 10 takýchto staníc, čo má potenciál najmä pre ekologickú dodávku tepla bez nutnosti veľkých investícií. Distribútor SPP - distribúcia sa dlhodobo zameriava na podporu obnoviteľných plynov vrátane vodíka. Biometán je ekologickou alternatívou k zemnému plynu, vhodnou pre teplárenstvo, dopravu aj priemysel, s výhodou skladovania a sezónneho využitia.
- Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo dodatočnú výzvu z Plánu obnovy na podporu nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s povinnosťou integrovať batériové úložiská (BESS). Na projekty je vyčlenených 30 miliónov eur, pričom musia byť ukončené do polovice roka 2026. Výzva je zameraná najmä na fotovoltické elektrárne s existujúcim stavebným povolením a rezervovanou kapacitou.