- V roku 2024 pribudlo vo svete rekordných 582 GW obnoviteľných zdrojov, čím sa celková kapacita zvýšila na 4 443 GW. Najväčší podiel mali fotovoltické elektrárne (452 GW), nasledované vetrom (114 GW). Rast ťahá hlavne Čína, ktorá pokrýva vyše 60 % nových inštalácií, významne prispeli aj USA, India, Brazília a Nemecko. Podľa správy IRENA však tempo stále nestačí na dosiahnutie cieľa strojnásobiť kapacity do roku 2030. Náklady na výrobu elektriny z fotovoltiky dosahujú globálne 0,038 €/kWh, čo je výrazne lacnejšie než fosílne zdroje, hoci v Európe a USA rastú pre zdĺhavé povoľovanie a vyššie systémové náklady. Najlacnejšími zostávajú veterné zdroje s priemerom 0,030 €/kWh. Dôležitým prvkom rozvoja sú batériové úložiská, ktorých ceny od roku 2010 klesli o 93 %. Kombinácia soláru a batérií sa stáva štandardom, pričom hybridné projekty sa cenovo približujú fosílnym zdrojom. Náklady na integráciu OZE do sietí však zostávajú kľúčovou výzvou.
- Slovenské elektrárne uzavreli dve nové dohody, ktoré majú posilniť ich stabilitu a budúce smerovanie v jadrovej energetike. Prvou je kontrakt so spoločnosťou Urenco, významným hráčom v oblasti obohacovania uránu. Ten vznikol na základe medzinárodného tendra a má zabezpečiť diverzifikované dodávky jadrového paliva až do polovice 30. rokov. V kontexte geopolitickej neistoty a napätého trhu s jadrovými materiálmi má zmluva zaručiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku slovenských jadrových elektrární. Druhou dohodou je memorandum o spolupráci so Synthos Green Energy, zamerané na preskúmanie možností vývoja a implementácie malých modulárnych reaktorov BWRX-300 od GE Hitachi v strednej a východnej Európe. Slovenské elektrárne očakávajú, že tým získajú skúsenosti z nových projektov, nadviažu na know-how z Mochoviec a otvoria si priestor na budúce investície. SMR reaktory sú vnímané ako perspektívny zdroj stabilnej, bezpečnej a bezemisnej výroby elektriny, podporujúci dekarbonizáciu aj energetickú suverenitu Slovenska.
- Eurostat odhaduje, že emisie skleníkových plynov v EÚ v prvom štvrťroku 2025 medziročne stúpli o 3,4 % na približne 900 miliónov ton CO2-eq. Ide o nárast oproti roku 2024 (871 mil. ton), no stále menej než v roku 2023 (916 mil. ton). Rast emisií prevyšuje rast ekonomiky, keďže HDP krajín EÚ vzrástol len o 1,2 %. Najväčší podiel na zvýšení mali energetika (+13,6 %, 173 mil. ton) a domácnosti (+5,6 %, 229 mil. ton). Naopak, pokles zaznamenali spracovateľský priemysel (-0,2 %), doprava a skládkovanie (-2,9 %) a poľnohospodárstvo (-1,4 %). V dvadsiatich štátoch EÚ emisie vzrástli, pričom najvýraznejší rast vykázalo Bulharsko (+17 %). Slovensko zaznamenalo v rámci V4 najmiernejší nárast (+2,4 %, 9,52 mil. ton). Najväčšie zníženie emisií hlásia Malta (-6,2 %), Fínsko (-4,4 %) a Dánsko (-4,3 %). Niektoré krajiny dokázali kombinovať pokles emisií s rastom HDP, napríklad Dánsko, Fínsko, Malta či Švédsko.
- Štátne teplárne mali s uhlím skončiť do roku 2023, no realita je iná – najväčším spotrebiteľom zostáva žilinská tepláreň. Pôvodný plán nahradiť uhlie multipalivovým kotlom na biomasu a TAP bol zastavený, namiesto toho sa má postaviť nový fluidný kotol čisto na biomasu s výkonom 26 MW. Projekt, predložený do procesu EIA, zahŕňa aj výstavbu novej turbíny TG2, rekonštrukcie ďalších turbín a odstránenie starých kotlov. Nový zdroj má spaľovať drevnú biomasu a fytomasu, pri zakurovaní využije zemný plyn. Realizácia má znížiť spaľovanie uhlia (dnes viac ako 100-tisíc ton ročne) a vytvoriť podmienky na splnenie legislatívnych požiadaviek – od roku 2027 musí aspoň 50 % tepla v CZT pochádzať z OZE. Projekt reaguje aj na rastúce náklady spojené s kvótami CO2 a vyčerpanou kapacitou odkaliska. Nový systém má zabezpečiť efektívnu kombinovanú výrobu tepla a elektriny, s dôrazom na environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť.
- Výstavba veterných elektrární na Slovensku naďalej stagnuje, pričom mnohé projekty narážajú na odpor obyvateľov a samospráv. Typickým príkladom je zámer výstavby veterného parku pri Tvrdošíne na Orave. Projekt spoločnosti Wind Energie, podporený 1,5 milióna eurami z Plánu obnovy a s pridelenou kapacitou 20 MW v sieti, počítal so štyrmi až šiestimi turbínami s výkonom 5,5 MW a výškou 220 metrov. Náklady boli odhadované na 30 až 45 miliónov eur. Pre nesúhlas okolitých obcí investor stiahol žiadosť z procesu EIA, ktorý ministerstvo zastavilo. Podobný projekt bol pritom v regióne navrhnutý už v roku 2008, no vtedy zlyhal pre nemožnosť pripojenia do siete. Samosprávy argumentujú nevhodnosťou lokality a vplyvom na životné prostredie, pričom starosta Nižnej avizoval, že obce budú proti výstavbe bojovať. Investor však plánuje projekt prepracovať, s menším počtom turbín a väčšou vzdialenosťou od sídiel. Štát pripravuje metodiku akceleračných zón a novelu zákona, ktorá má zrýchliť povoľovanie strategických OZE projektov.
- Podľa dát Eurostatu sa v roku 2024 vývoj na trhu s automobilmi v Európe výrazne zmenil. Elektromobily, ktoré dovtedy rástli stabilne, zaznamenali prvý pokles – medziročne sa zaregistrovalo o 93-tisíc menej nových vozidiel. Najväčší úbytok nastal v Nemecku (-144 tisíc), čo súvisí so zrušením dotácií na nákup elektromobilov koncom roka 2023. Naopak, záujem o benzínové autá pokračuje v raste, kým predaj dieselových klesol o 7 %. Na Slovensku pribudlo v roku 2024 spolu 91-tisíc nových áut, väčšina na fosílne palivá. Elektromobily tvoria menej než 2,5 %, čo je menej ako v Česku (takmer 5 %) či Poľsku (3 %). Extrémny kontrast predstavuje Nórsko, kde podiel elektromobilov na nových registráciách dosahuje 87 % a krajina od roku 2020 eviduje viac elektrických než spaľovacích vozidiel. Rovnaký míľnik vlani dosiahlo aj Dánsko. Výrazný rast eviduje aj Turecko – v roku 2023 tam pribudlo vyše 100-tisíc elektromobilov, najmä vďaka domácemu výrobcovi TOGG.
- Na Slovensku pribúdajú nové plány na výstavbu veľkých fotovoltických elektrární, hoci zatiaľ ide len o projekty v procese posudzovania EIA. Po zámeroch pri Tornali a Rimavskej Sobote bol v auguste predstavený ďalší projekt, tentoraz od spoločnosti EUA CHAUDE s.r.o., ktorú vlastnia holandskí majitelia. Firma chce pri obci Veľký Blh v okrese Rimavská Sobota vybudovať solárny park na ploche 77,45 hektárov nízko kvalitnej pôdy. Projekt počíta s inštaláciou 65 520 bifaciálnych panelov s celkovým výkonom 44,2 MW a ročnou produkciou 55-tisíc MWh. Náklady sa odhadujú na 26,4 milióna eur, výstavba by mohla začať v roku 2027 a spustenie do prevádzky v roku 2028. Investor deklaruje dlhodobý prenájom pozemkov, pripojenie do siete zatiaľ nie je potvrdené. Výkon elektrárne má byť vyvedený na úroveň 110 kV cez blízku rozvodňu alebo rozvodňu v Rimavskej Sobote, podľa podmienok distribučnej spoločnosti.
- Slovenské elektrárne pripravujú jeden z najväčších energetických projektov svojho druhu v Európe – modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh spojenú s inštaláciou veľkokapacitného batériového úložiska. Projekt získal podporu z európskeho grantu CEF Studies vo výške 2,1 milióna eur, ktoré sú určené na prípravu štúdií. Tie majú v priebehu 24 mesiacov určiť technické parametre hybridizácie, simulácie trhu, finančné hodnotenia a návrh riadiacich systémov. Kľúčovou súčasťou bude integrácia 80 MW (160 MWh) batériového systému, ktorý spolu s modernizovanými turbínami zvýši flexibilitu a regulačnú kapacitu siete. Projekt s názvom SE integrátor umožní optimalizovať využitie obnoviteľných zdrojov, znížiť systémové náklady a posilniť cezhraničný obchod s regulačnou elektrinou. Podľa harmonogramu má batériové úložisko začať fungovať v roku 2029, o rok neskôr sa ukončí modernizácia dvoch turbín. Elektráreň po úpravách poskytne dodatočný regulačný rozsah -670 MW až 730 MW a podporí stabilitu siete.
- Na hornej Nitre prebehla jedna z najväčších zmien v slovenskom teplárenstve – odstavenie uhoľnej Elektrárne Nováky a jej nahradenie viacerými decentralizovanými zdrojmi. Riešenie kombinuje plyn, biomasu, solárne kolektory a tepelné čerpadlá. V Prievidzi vznikol zdroj v bani Cígeľ s kotlami na biomasu (6 MW), tepelnými čerpadlami využívajúcimi banskú vodu (4,1 MW), solárnymi kolektormi (2,3 MW) a plynovou kogeneráciou (1 MW). Pre pokrytie zimných špičiek boli doplnené plynové kotly s výkonom 33,5 MW. Celkový výkon systému dosahuje 48,6 MW a umožňuje dosiahnuť podiel 50 % OZE a KVET. V Novákoch dodávky zabezpečuje kombinácia priemyselného odpadového tepla a kotolne na biomasu (6,4 MW), pričom je vybudovaný aj nový plynový zdroj. V Zemianskych Kostoľanoch vznikli plynové kotly (1,15 MW) a vymenené rozvody. Investícia 42 mil. € však priniesla vyššie ceny tepla, keďže príspevok z fondov tvoril menej než 35 %. Odberatelia budú mimo vykurovacej sezóny zásobovaní len teplom z OZE a KVET.
- V Taliansku počet pripojených fotovoltických systémov prekročil hranicu dvoch miliónov, pričom do júla 2025 pribudlo vyše 132-tisíc nových inštalácií s výkonom 3,35 GW. Celková kapacita tak presiahla 40 GW. Najväčšími ťahúňmi rastu sú domácnosti, firmy aj veľké energetické projekty. Hoci podpora formou „superbonusu“ skončila a rezidenčné inštalácie klesli o 21 %, veľké pozemné elektrárne zaznamenali medziročný nárast o 163 %. Združenie Italia Solare zdôrazňuje, že fotovoltika sa stala pevnou súčasťou infraštruktúry a volá po zjednodušení byrokracie a rozvoji batériových úložísk. Dopyt podporuje pokles cien technológií a rastúce povedomie o ekonomickej výhodnosti samospotreby. Najväčšie kapacity sú sústredené na hospodársky silnom severe, no významné podmienky pre solár majú aj južné regióny ako Sicília či Puglia. Podobný trend spomalenia rezidenčných inštalácií sa prejavil aj na Slovensku, kde v roku 2023 pribudlo 280 MW nových zdrojov, najmä firemných, zatiaľ čo domácnosti stagnovali pre pozastavenie dotácií.
- Zariadenie na energetické využitie odpadov (ZEVO) spoločnosti LIPOR pri Porte bude aj ďalších 15 rokov prevádzkovať spoločnosť Veolia, ktorá tu pôsobí už štvrťstoročie. Kontrakt v hodnote 270 miliónov eur zahŕňa nielen pokračovanie prevádzky a údržby spaľovne, ale aj štúdie na zlepšenie efektívnosti a zníženie emisií. Zariadenie spracováva ročne približne 390-tisíc ton komunálneho odpadu, z ktorého vyrába 162-tisíc MWh elektrickej energie, čo pokrýva spotrebu približne 150-tisíc obyvateľov. Vo fáze modernizácie sa plánuje zvýšiť dekarbonizáciu, vrátane inštalácie solárnej fotovoltaiky a jednotky na zachytávanie uhlíka s potenciálnym znížením CO2 o viac ako 90 %. Okrem elektriny by zariadenie mohlo dodávať aj teplo, čím sa podporí lokálna cirkulárna energia a energetická nezávislosť regiónu. LIPOR zároveň preskúma vznik energetickej komunity a prechod na trhové tarify, čo by prinieslo priamy úžitok miestam zásobovaným ZEVO.