- Slovensko v prvej polovici roka 2024 pokračovalo v raste exportu elektriny, ktorý sa stal významným faktorom jeho energetickej bilancie. Podľa údajov SEPS sa čistý vývoz elektriny zo Slovenska za prvých šesť mesiacov roku vyšplhal na takmer 1 900 GWh, čo predstavuje medziročný nárast o 70,5 %. Významný vplyv na tento vývoj malo zvýšenie domácej výroby, najmä vďaka novému bloku Mochoviec a vyššej produkcii vodných elektrární, ako aj pokles domácej spotreby elektriny. Hoci Slovensko zostáva čistým vývozcom, dovoz z Česka, Poľska a Maďarska naďalej prispieva k energetickej bilancii. Najväčší export smeroval do Maďarska, kde dosiahol čistý vývoz 5 355 GWh. Vzrástol aj export na Ukrajinu, najmä kvôli zhoršenej infraštruktúre po ruských útokoch.
- Na Slovensku štát podporuje obnoviteľné zdroje energie, napríklad konverziu bioplynových staníc na výrobu metánu a výstavbu vodíkových elektrolyzérov, avšak iné krajiny ako Španielsko, Holandsko a Francúzsko plánujú oveľa väčšiu podporu. Tieto štáty investujú takmer 4 miliardy eur do rozvoja obnoviteľných plynov, pričom Európska komisia nedávno schválila ich plány. Španielsko dostane 1,2 miliardy eur na podporu produkcie zeleného vodíka, Holandsko bude investovať do elektrolyzérov a Francúzsko plánuje zvýšiť výrobu biometánu. Vo všetkých troch prípadoch budú dotácie poskytované prostredníctvom aukcií, pričom finančná podpora môže pokryť značnú časť investičných nákladov. Kým Španielsko a Holandsko sa zameriavajú hlavne na zelený vodík, Francúzsko podporí výrobcov biometánu formou rozdielových zmlúv, ktoré garantujú minimálnu výkupnú cenu. Tieto iniciatívy pomôžu znížiť závislosť od fosílnych palív a urýchlia prechod na obnoviteľné zdroje energie.
- Vodíková výzva z Plánu obnovy, ktorú ministerstvo hospodárstva otvorilo v máji, je uzavretá. Ministerstvo dostalo 13 žiadostí s požiadavkami na podporu vo výške viac ako 38 miliónov eur, čo trojnásobne prevyšuje dostupnú alokáciu 13,56 milióna eur. Všetky projekty sú momentálne v procese posudzovania, pričom výsledky sa očakávajú na jeseň 2024. Cieľom výzvy je podpora výstavby zariadení na výrobu vodíka elektrolýzou a jeho uskladnenie. Podmienky zahŕňajú nákladovú efektívnosť, veľkosť zásobníka a pripravenosť projektu. Stále je otvorená výzva na výstavbu vodíkových čerpacích staníc, ktorá sa uzavrie na jeseň. Táto podpora má pomôcť zvýšiť flexibilitu elektroenergetických sústav a podporiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie.
- V roku 2023 došlo k výraznej zmene palivovej štruktúry v slovenskom teplárenstve v dôsledku vysokých cien plynu. Zatiaľ čo predchádzajúce roky dominoval plyn, vlani jeho spotreba výrazne poklesla o 11 %, čo súviselo s ekonomickými dôsledkami vysokých cien energií. Teplárne, ktoré mali možnosť prejsť na alternatívne palivá, sa zamerali na biomasu, ktorej spotreba stúpla o 33 %, a uhlie, ktoré vzrástlo o 10 %. Celková dodávka tepla klesla o 11,1 %, pričom plyn stále tvoril polovicu dodávok tepla. Biomasa dosiahla podiel 23 % a uhlie 12 %. Zníženie spotreby plynu bolo spôsobené jeho vysokou cenou, ktorá v roku 2022 dosiahla rekordné hodnoty. Ostatné palivá, ako biomasa a uhlie, vychádzali cenovo výhodnejšie, čo motivovalo teplárne k ich väčšiemu využívaniu.
- Publikácia Warsaw Enterprise Institute, na ktorej sa podieľali think-tanky z viacerých krajín vrátane slovenského INESS, skúma investičné prekážky v energetickom sektore strednej a východnej Európy (SVE). Štúdia poukazuje na to, že konkurenčné trhy s elektrinou dekarbonizujú rýchlejšie než monopolné. V krajinách SVE však dominujú štátne monopoly, ktoré bránia súkromným investíciám, zvyšujú náklady a spomaľujú dekarbonizáciu. Autori identifikovali 40 prekážok, vrátane byrokracie, štátnej kontroly a právnej nestability, ktoré zvyšujú náklady a brzdia inovácie. Najlepšie sa darí Českej republike, ktorá má relatívne liberalizovaný trh, no prekážky pretrvávajú aj tam. Slovensko a Bulharsko čelia problémom ako vysoká byrokracia a nestabilita regulačných opatrení. V Poľsku je trh dominovaný štátnymi spoločnosťami, čo obmedzuje súkromné investície. Štúdia tiež kritizuje zásahy EÚ, ako sú ETS a CBAM, ktoré môžu deformovať trhové rozhodnutia. Navrhuje vytvorenie "Paktu slobody", ktorý by harmonizoval energetické politiky v regióne SVE, podporil hospodársku súťaž a znížil emisie CO2.
- Nemecká automobilka Porsche predstavila v závode v Lipsku nové batériové úložisko využívajúce použité batériové moduly z elektromobilov. Projekt vznikol v spolupráci s Univerzitou aplikovanej vedy v Zwickau a jej cieľom bolo ukázať potenciál tzv. "second-life" batérií. Batériový systém má výkon 5 MW a kapacitu 10 MWh, pričom obsahuje 4400 batérií z pred-sériových a testovacích vozidiel Taycan, rozdelených do štyroch kontajnerov. Časť elektriny pochádza z továrenskej fotovoltickej elektrárne s výkonom 9,4 MW. Systém slúži na "peak-shaving", optimalizáciu samospotreby a podporu elektrickej siete. Očakáva sa, že bude funkčný viac ako desať rokov, s možnosťou výmeny jednotlivých modulov. Projekt môže slúžiť ako model pre ďalšie prevádzky Porsche. Napriek tomu, niektorí odborníci z odvetvia tvrdia, že klesajúce ceny nových batérií znižujú ekonomickú výhodnosť využívania vyradených batérií v takýchto aplikáciách.
- Zateplenie domu prináša množstvo výhod, najmä úsporu energií a zvýšenie komfortu bývania. Expandovaný polystyrén (EPS) je jedným z najobľúbenejších tepelnoizolačných materiálov, hoci o ňom kolujú rôzne mýty. Tvrdí sa napríklad, že dom s EPS „nedýcha“ a vznikajú plesne. V skutočnosti schopnosť stien prepúšťať vodnú paru závisí hlavne od materiálu stavby. Difúzny odpor EPS je nízky a správne navrhnuté zateplenie nebráni „dýchaniu“ domu. Zateplenie tiež zabraňuje kondenzácii vodnej pary v murive, čím znižuje riziko vlhnutia a tvorby plesní. EPS je bezpečný, nehorľavý a recyklovateľný materiál. V súčasnosti sa na stavebné účely používa samozhášavý EPS s retardérom horenia, ktorý nepredstavuje požiarne riziko. Navyše, EPS neprispieva k vzniku hustého dymu počas požiaru. Tento materiál je ľahký, pevný a má životnosť viac ako 50 rokov. Neobsahuje freóny a je šetrný k životnému prostrediu, keďže z 98 % pozostáva zo vzduchu. Jeho zdravotná nezávadnosť je potvrdená využitím v potravinárstve a v obalovom priemysle.
- Talianska vláda schválila nový zákon, ktorý obmedzuje inštalovanie veľkých fotovoltických elektrární na úrodnej poľnohospodárskej pôde. Cieľom je ochrana pôdy a zabránenie dezertifikácie. Podľa ministra poľnohospodárstva Francesca Lollobrigidu majú pozemky slúžiť prioritne poľnohospodárskej výrobe. Povolené však budú agrifotovoltické systémy, kde sú panely umiestnené minimálne 2,1 metra nad zemou. Zákaz sa nevzťahuje na opustenú pôdu, projekty financované z eurofondov alebo na energetické komunity. Kritici, najmä výrobcovia obnoviteľnej energie, upozorňujú, že zákon môže spomaliť rozvoj fotovoltiky a ohroziť ciele v oblasti zelenej energie. Talianska solárna asociácia tvrdí, že inštalovanie panelov na iba 1 % neobrábanej pôdy by Taliansku umožnilo splniť záväzky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030. Naopak, talianski farmári zákon vítajú, keďže zabráni zvyšovaniu cien pôdy a špekulatívnemu skupovaniu pozemkov.