- Európska únia sa politicky aj právne rozhodla ukončiť dovoz ruského zemného plynu, čím definitívne uzatvára viac než päťdesiatročnú éru energetickej závislosti. Stopka sa týka LNG aj potrubného plynu, s jasnými termínmi ukončenia krátkodobých aj dlhodobých kontraktov medzi rokmi 2026 a 2027. Krok je prezentovaný ako víťazstvo energetickej bezpečnosti, no zároveň je priznaním dlhodobých strategických zlyhaní. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa prílišná orientácia na jedného dodávateľa, ústup od jadra a presun výroby kľúčových technológií mimo Európy, najmä v prípade Nemecka, ukázali ako zásadná chyba. Diverzifikácia zdrojov a dodávateľov je dnes nutnosť, nie ideológia. IEA zároveň upozorňuje, že energetická transformácia bez dôrazu na bezpečnosť, flexibilitu sietí a realistické investičné podmienky vedie k vyšším nákladom a riziku presunu priemyslu mimo EÚ, čo je daň, ktorú Európa už začala platiť.
- Budúci rast spotreby elektriny v Európe nebude taký jednoznačný, ako naznačujú oficiálne stratégie. Konzervatívnejšie odhady počítajú len s miernym rastom dopytu, ktorý sa do roku 2030 dostane približne na úroveň roku 2019. Rozdiel oproti optimistickým scenárom spôsobuje najmä slabý stav európskeho priemyslu, pokračujúca deindustrializácia a ústup od viacerých vodíkových projektov, na ktoré sa pôvodne viazali očakávania prudkej elektrifikácie. Miera elektrifikácie ekonomiky má rásť len pomaly a zostane výrazne pod úrovňou potrebnou na splnenie dekarbonizačných cieľov EÚ. Kľúčovou brzdou sú vysoké ceny elektriny, ktoré znižujú ochotu firiem aj domácností nahrádzať fosílne palivá elektrinou. Priemyselný dopyt po elektrine má ďalej klesať nielen pre nižšiu výrobu, ale aj vďaka zvyšovaniu energetickej efektívnosti. Rast sa bude sústreďovať najmä do regiónov s lacnejšou elektrinou, nízkoemisným mixom a silnými sieťami, ako je sever a juh Európy. Elektrifikácia domácností bude postupovať pomaly, keďže rozvoj tepelných čerpadiel naráža na vysoké vstupné náklady, obmedzovanie dotácií a nepriaznivý pomer cien elektriny a plynu. Celkovo tak dopyt po elektrine porastie skôr opatrne než skokovo.
- Biomasa má na Slovensku silné postavenie v teplárenstve aj v domácnostiach a jej význam má ďalej rásť. Zdraženie plynu po roku 2022 urýchlilo prechod časti teplární a priemyslu na drevnú štiepku, pričom tlak na obnoviteľné zdroje a zavedenie ETS 2 od roku 2028 zvýhodní drevné palivá oproti plynu a uhliu. Dopyt po štiepke, peletách a palivovom dreve však naráža na obmedzenú dostupnosť suroviny a rast cien, ktoré sa po kríze síce stabilizovali, no nevrátili na pôvodnú úroveň. V centralizovanom zásobovaní teplom tvorí biomasa asi 15–20 % a potenciál na rast existuje, najmä vďaka vysokému podielu lesov a nevyužitej dendromasy (manipulačné zvyšky po ťažbe). Problémom zostáva slabá legislatívna podpora, export suroviny a vysoké náklady na ťažbu. V domácnostiach ostáva biomasa atraktívna pre nízke prevádzkové náklady, hoci komfort, dostupnosť a lokálne emisie sú limitujúcimi faktormi.
- Spoločnosti Trump Media & Technology Group Corp. (TMTG) a TAE Technologies, Inc. (TAE) oznámili fúziu v hodnote viac ako 6 miliárd dolárov, pričom akcionári oboch spoločností budú vlastniť približne 50 % zlúčenej firmy. Cieľom je vytvoriť jednu z prvých verejne obchodovaných fúznych spoločností a začať v roku 2026 výstavbu prvej fúznej elektrárne na svete s výkonom 50 MWe, s plánmi na ďalšie elektrárne s výkonom 350–500 MWe. Financovanie zahŕňa až 300 miliónov dolárov od TMTG a regulačné schválenia vrátane podania Formulára S-4. Technológia TAE stojí na field-reversed configuration (FRC), kompaktnom plazmovom útvare stabilizovanom silnými magnetickými poľami a riadenom neutrálne-lúčovými zväzkami. Používa palivo vodík-bór (p-B11), prakticky bez neutrónov, čím sa eliminuje rádioaktívny odpad a poškodzovanie materiálov. Pokroky v supravodivých magnetoch, výkonovej elektronike a riadení plazmy algoritmami znižujú náklady a technické riziká. Prvá elektráreň má priamo vyrábať elektrinu a teplo bez parného cyklu, čím sa zvyšuje účinnosť.
- Spotreba uhlia vo svete napriek európskym dekarbonizačným ambíciám naďalej rastie a v roku 2025 dosiahla nový rekord 8 845 megaton, čím prekonala aj vysoké úrovne z rokov 2023 a 2024. Rast je takmer výlučne záležitosťou Ázie, kde ťahajú dopyt najmä Čína a India, ktoré spolu predstavujú viac než 70 % globálnej spotreby, pričom samotná Čína spáli viac uhlia než zvyšok sveta dokopy. Kľúčovým faktorom je výroba elektriny, ktorú podporili sezónne výkyvy a slabší výkon vodných elektrární, zatiaľ čo neenergetické využitie stagnuje. Významnú úlohu zohral aj pokles cien uhlia, najmä v Ázii, kde zlacnelo medziročne približne o tretinu, čo zvýšilo jeho konkurencieschopnosť voči plynu a iným zdrojom. Hoci IEA očakáva v ďalšej dekáde postupné spomaľovanie a následný pokles spotreby, silný rast dopytu po elektrine a lacné uhlie tieto prognózy robia neistými.
- Zavedenie systému ETS2, teda povinného nákupu emisných kvót vo vykurovaní a doprave, sa v EÚ odkladá na rok 2028, no odpor voči nemu rastie už teraz. Na Slovensku vznikla petícia, ktorá žiada úplné odmietnutie tejto legislatívy s argumentom, že ide o vedomé zvyšovanie životných nákladov domácností. Kritici tvrdia, že drahšie palivá a plyn zasiahnu najmä chudobnejších ľudí so staršími domami, bytmi a autami, zatiaľ čo výnosy z kvót budú nepriamo financovať dotácie pre bohatších s novými nehnuteľnosťami a elektromobilmi. Podľa signatárov ide o antisociálnu politiku, ktorá sa dotkne viac než milióna domácností. Petícia zároveň spochybňuje klimatický prínos ETS2, varuje pred hospodárskymi škodami podobnými tým v priemysle a vyzýva vládu, aby sa aktívne snažila systém kvót pre domácnosti zablokovať alebo nezavádzať na národnej úrovni.