- Úrad vlády SR predložil návrh Plánu legislatívnych úloh na rok 2025, ktorý zahŕňa viaceré dôležité legislatívne zmeny. Ministerstvo hospodárstva plánuje novelizovať zákony o obnoviteľných zdrojoch energie, energetike a tepelnej energetike. V máji 2025 sa očakáva novela zákona o ochrane ozónovej vrstvy, ktorá implementuje európske nariadenia na ochranu ozónovej vrstvy a zníženie emisií skleníkových plynov. V auguste sú plánované zmeny zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, reflektujúce smernice EÚ o biopalivách a trhoch s energiou. Ministerstvo životného prostredia v septembri pripraví novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), zameranú na integráciu procesov, zrýchlenie posudzovania a podporu obnoviteľných zdrojov energie. Tieto návrhy majú za cieľ zosúladiť slovenskú legislatívu s európskymi normami, zvýšiť efektivitu a plniť úlohy Plánu obnovy a odolnosti.
- Slovak Telekom, jeden z najväčších telekomunikačných operátorov na Slovensku, uzatvoril PPA („power purchase agreement“) kontrakt na dodávku zelenej elektriny z veterného parku v Rumunsku. Park, ktorý vybuduje spoločnosť Rezolv Energy, dosiahne inštalovanú kapacitu 461 MW a jeho výstavba potrvá 18 mesiacov. Kontrakt umožní spustenie prvej fázy parku s kapacitou 192 MW, pričom celkovo dodá 100 GWh elektriny ročne pre Slovak Telekom, T-Mobile Czech Republic a CE Colo na obdobie 12 rokov. Tento projekt je prvou cezhraničnou virtuálnou PPA zmluvou na Slovensku a v Česku. Slovak Telekom odoberie 40 GWh ročne, čo je dôležitý krok k dekarbonizácii a stabilizácii cien energií. Okrem toho Rezolv Energy investuje aj do solárnych projektov v Bulharsku. PPA kontrakty prinášajú nižšie náklady na elektrinu pre odberateľov a umožňujú výstavbu obnoviteľných zdrojov energie v strednej a východnej Európe.
- Európsky priemysel čelí vážnym problémom v dôsledku spomaľovania ekonomiky, rastúcich nákladov a poklesu konkurencieschopnosti na svetovom trhu. Na Slovensku sa situácia prejavuje obmedzovaním produkcie a zatváraním podnikov naprieč rôznymi odvetviami. Bankrot vyhlásili viaceré firmy vrátane Bukóza holding, druhého najväčšieho výrobcu celulózy, ktorého problémy spôsobila vysoká zadlženosť, rast nákladov na energie a emisné kvóty. Napriek pokusom nového vedenia o stabilizáciu situácie, napríklad znížením prevádzkových nákladov, sa podnik nevyhol finančným problémom a pokutám za nezaplatené emisné kvóty. Zatváranie zasiahlo aj textilné podniky, ako Eterna v Bánovciach nad Bebravou a Makyta v Púchove, ktoré nedokázali čeliť rastúcim mzdovým nákladom, cenám energií a lacnej ázijskej konkurencii. Tieto problémy poukazujú na systematickú krízu európskeho priemyslu, ktorého udržateľnosť je ohrozená.
- Spoločnosti OMV a Wien Energie začali vrty v hĺbke vyše 3 000 metrov v Asperne (Viedeň-Donaustadt), kde vznikne prvý hlbinný geotermálny zdroj vo Viedni. Tento projekt je kľúčový pre klimaticky neutrálne zásobovanie teplom v meste, pričom po dokončení v roku 2028 zabezpečí teplo pre 20 000 domácností. Do budúcna sa plánuje rozšírenie na pokrytie potrieb až 200 000 domácností. Geotermálna energia využíva prírodný zdroj horúcej vody v hĺbke 3 000 metrov s teplotou okolo 100 °C. Teplo sa odoberá cez výmenník a ochladená voda sa vracia späť do nádrže, čím sa vytvára uzavretý cyklus. Pilotná prevádzka zahŕňa tri vrty a bude dokončená do roku 2025, nasledovať budú skúšky a výstavba zariadení. Od roku 2025 bude projekt sprístupnený verejnosti v informačnom centre, ktoré umožní sledovať celý proces. Cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Viedne do roku 2040.
- V roku 2023 pochádzalo 24,5 % energie spotrebovanej v EÚ z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), čo je o 1,4 percentuálneho bodu viac ako v roku 2022. Najvyšší podiel vykázalo Švédsko (66,4 %), zatiaľ čo Luxembursko bolo na opačnom konci (11,6 %). Bulharsko zaznamenalo najväčší medziročný nárast (+3,5 p.b.), zatiaľ čo Luxembursko najväčší pokles (-2,8 p.b.). Na Slovensku podiel OZE vo výrobe elektriny dosiahol 24,2 %, pričom medziročne vzrástol o 1,3 p.b., hlavne vďaka vodným elektrárňam. V sektore vykurovania a chladenia podiel OZE v EÚ stúpol na 26,2 %, no Slovensko zaostalo s podielom 18,8 % a medziročným poklesom o 1,1 p.b. V doprave bol podiel OZE najnižší (10,8 %), pričom Slovensko s hodnotou 9,2 % bolo blízko priemeru EÚ. Štatistiku viedlo Švédsko (33,6 %).
- Inštalovaná kapacita fotovoltických elektrární v Európe v posledných rokoch rástla rýchlo, no v roku 2024 došlo k spomaleniu. V tomto roku sa nainštalovalo 65,5 GW nového výkonu (62,8 GW v predchádzajúcom roku) a celková kapacita dosiahla 338 GW. Napriek poklesu cien komponentov a nižším nákladom investície v tomto sektore klesli prvýkrát od roku 2020. Pokles dopytu po domácich inštaláciách pripisujú odborníci stabilizácii cien energií. Očakáva sa, že ďalší rast budú poháňať veľké projekty, pričom domácnosti si udržia významný podiel. Združenie SolarPower Europe varuje pred nesplnením cieľov RePower EÚ a predpokladá celkovú kapacitu medzi 650 až 816 GW do roku 2030. Spomaľovanie rastu prináša výzvy v stabilite cien elektriny, keďže premenlivá produkcia z obnoviteľných zdrojov spôsobuje cenové výkyvy a potrebu pohotovosti plynových elektrární.
- Rok 2024 priniesol nový historický rekord v spotrebe uhlia, ktorá dosiahla 8,77 miliárd ton, čo je medziročný nárast o 1 %. Hlavným motorom rastu zostáva energetika, pričom uhoľné elektrárne vyrobili rekordných 10 700 TWh elektriny. Najväčším spotrebiteľom uhlia je Čína, kde dopyt stúpol o 1 % na 4,9 miliardy ton, nasledovaná Indiou s 5 % rastom na 1,3 miliardy ton. Naopak, v EÚ a USA spotreba klesá. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpokladá stabilizáciu spotreby uhlia až v roku 2027. Čína síce rozvíja obnoviteľné zdroje energie a jadrové elektrárne, no rastúci dopyt po elektrine podporujú nové sektory, ako dátové centrá. Klesajúci dopyt vo vyspelých ekonomikách kompenzuje rast v rozvojových krajinách ako India a Indonézia. Symbolickými udalosťami roku 2024 bolo zatvorenie posledných uhoľných elektrární vo Veľkej Británii a na Slovensku.
- Solárna energetika je najrýchlejšie rastúcim odvetvím obnoviteľných zdrojov, no jej výkon ovplyvňuje aj vietor, ktorý prináša pozitíva i riziká. Na jednej strane vietor čistí povrch panelov a ochladzuje ich, čím zvyšuje efektivitu. Na druhej strane však môže silný vietor poškodiť panely alebo ich konštrukcie. Výskumníci z Université Paris Sciences et Lettres navrhli jedinečný numerický rámec kombinujúci dynamiku tekutín a umelú inteligenciu na optimalizáciu ochrany panelov. Riešenie zahŕňa individuálne prispôsobenie uhla a pohybu panelov podľa aktuálnych podmienok. Tento prístup umožňuje minimalizovať poškodenia spôsobené vetrom, udržiavať energetický výkon a zlepšovať odolnosť solárnych parkov. Optimalizácia zahŕňa kontrolu rozstupov, výšky a sklonu panelov, pričom nový rámec reaguje na vietor efektívnejšie než tradičné metódy.
- Systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) sa rozšíri o nové sektory, vrátane budov, ich vykurovania a cestnej dopravy. Po novom budú emisné kvóty potrebné aj pre firmy, ktoré dodávajú motorové palivá či zemný plyn. Na Slovensku bol nový systém EU ETS 2 zavedený novelou zákona schválenou v septembri 2024, pričom prvé povinnosti čakajú subjekty už do konca tohto roka. Firmy musia požiadať o povolenie na emisie najneskôr do 31. decembra 2024. Regulované subjekty zahŕňajú osoby uvádzajúce palivá na trh, ktoré musia platiť daň. Sankcie za nesplnenie povinností sa pohybujú od 1 000 do 16 600 eur. Ministerstvo životného prostredia spustilo monitorovaciu fázu a zverejnilo detailný popis regulovaných subjektov. Cieľom je pokrytie emisií kvótami a ich regulácia, aby sa znížili dopady na životné prostredie a splnili klimatické ciele EÚ.
- Energetická spoločnosť Uniper podpísala šesťročný kontrakt na dodávku 6 TWh elektriny so švédskym výrobcom zelenej ocele, spoločnosťou Stegra, pre ich prevádzku v meste Boden. Prevádzka, ktorá sa spustí v roku 2026, plánuje ročne vyrobiť 2,5 milióna ton zelenej ocele za využitia 700 MW elektrolyzéra na výrobu zeleného vodíka. Tento projekt má zásadne prispieť k dekarbonizácii oceliarstva a znižovaniu priemyselných emisií v Európe. Ďalší kontrakt na dodávku 2,25 TWh zelenej elektriny ročne uzavrela Stegra s Axpo Nordic na obdobie troch rokov od roku 2027. Technológia priamej redukcie železa umožní znížiť emisie CO2 až o 95 % oproti tradičným metódam, pričom vedľajším produktom bude len vodná para. Švédska energetika s nízkymi emisiami, prevažne z vodných a jadrových zdrojov, podporuje tento ambiciózny projekt. Stegra plánuje ročne dosiahnuť produkciu až 5 miliónov ton zelenej ocele.