- Ministerstvo hospodárstva v roku 2025 otvorilo dodatočnú dotačnú výzvu z Plánu obnovy s alokáciou 30 miliónov eur, ktorá vznikla presunom nevyčerpaných financií z meškajúcich energetických schém. Podpora smerovala najmä na nové zdroje obnoviteľnej energie, batériové úložiská a kogeneračné jednotky, pričom projekty museli mať už pri podaní žiadosti zabezpečené pripojenie do siete aj stavebné povolenie, aby sa minimalizovalo riziko nevyužitia financií. Maximálna dotácia na projekt dosahovala 2,5 milióna eur a mohla pokryť najviac 45 % nákladov, pričom hodnotiacim kritériom bola cena vyrobenej a uskladnenej elektriny na MWh. Podporených bolo 41 projektov, prevažne fotovoltických elektrární kombinovaných s batériami, napríklad projekty spoločností Cosmopo či Kronospan, ktoré plánujú viacmegawattové solárne zdroje doplnené akumuláciou. Časť investícií smeruje aj do kombinovanej výroby elektriny a tepla. Napriek záujmu sa však rozdelilo iba približne 20 miliónov eur, takže tretina rozpočtu zostala nevyužitá. Všetky podporené projekty musia byť dokončené najneskôr do júna 2026, čo výrazne zvyšuje tlak na rýchlu realizáciu.
- Európskej únii podľa Európskeho dvora audítorov hrozí vážny nedostatok kritických surovín nevyhnutných pre energetickú transformáciu a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Výroba batérií, veterných turbín či solárnych panelov je závislá od materiálov ako lítium, kobalt, nikel alebo prvky vzácnych zemín, pričom EÚ zostáva výrazne odkázaná na dovoz najmä z Číny a niekoľkých ďalších krajín. Audítori upozorňujú, že prijatý Akt o kritických surovinách obsahuje iba nezáväzné ciele a doterajšie snahy o diverzifikáciu dodávok nepriniesli reálne výsledky. Recyklácia výrazne zaostáva, keďže mnohé suroviny sa takmer vôbec nerecyklujú a prevádzkovatelia čelia vysokým nákladom aj regulačným bariéram. Rozvoj domácej ťažby napreduje pomaly a nové projekty môžu trvať desaťročia, čo ohrozuje splnenie cieľov do roku 2030. Situáciu zhoršuje aj zatváranie spracovateľských kapacít pre vysoké ceny energií, čím sa EÚ dostáva do začarovaného kruhu závislosti a nedostatočných investícií.
- Slovensku aj po prehratom spore s Európskou komisiou na Súdnom dvore EÚ stále hrozí finančná pokuta za dlhodobo zlú kvalitu ovzdušia, keďže znečistenie klesá len pomaly a počas aktuálnej vykurovacej sezóny sa smogové situácie opakovane objavujú v rovnakých regiónoch, najmä v Jelšave, Košiciach či na Kysuciach. Hlavným zdrojom problému zostáva individuálne vykurovanie domácností tuhými palivami, predovšetkým staré kotly, spaľovanie odpadu, nekvalitné palivo a nesprávne postupy kúrenia, ktoré výrazne zvyšujú koncentrácie prachových častíc PM10, PM2,5 a karcinogénneho benzo(a)pyrénu. Emisie síce podľa dát SHMÚ dlhodobo klesajú približne o päť percent ročne, no tempo zlepšovania nestačí na splnenie európskych limitov. Časť plánovaných opatrení štátu mešká, zatiaľ čo projekt LIFE IP sa zameriava najmä na presnejšie meranie emisií, vzdelávanie domácností a koordináciu riadenia kvality ovzdušia. Odborníci upozorňujú, že moderné vykurovacie zariadenia a správne spaľovanie suchého dreva s vlhkosťou pod 20 % dokážu emisie znížiť až o polovicu, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva správanie samotných používateľov.
- Nový zákon o ochrane ovzdušia účinný od júla 2023 výrazne posilnil právomoci obcí aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia pri kontrole dodržiavania pravidiel vykurovania v domácnostiach. Kontroly fungujú najmä na základe podnetov občanov a inšpekcia môže vstúpiť do domácnosti aj bez upozornenia, no v praxi je dokazovanie porušení komplikované pre nedostatok metodík a laboratórnych kapacít. V rokoch 2024 a 2025 bolo vykonaných spolu 42 kontrol bez udelenia pokuty. Zákon zároveň stanovuje povinnosť používať vhodné palivo a pravidelne udržiavať vykurovacie zariadenia, pričom spaľovanie odpadu je zakázané. Úspech opatrení preto závisí najmä od ich reálneho vymáhania a spolupráce medzi samosprávami, štátom a obyvateľmi.
- Nemecko koncom roka 2025 zásadne zmenilo prístup k technológiám zachytávania a ukladania CO2 a po rokoch sporov umožnilo ich komerčné využitie vrátane ukladania emisií pod morské dno. Novela zákona o skladovaní a preprave CO2 vytvorila právny rámec pre veľkokapacitné projekty určené najmä pre priemyselné odvetvia s ťažko znižiteľnými emisiami, ako cementárne, chemický či kovospracujúci priemysel. Parlament zároveň ratifikoval úpravy Londýnskeho protokolu, čím odstránil zákaz exportu CO2 a jeho ukladania v zahraničí. Ukladanie sa má sústrediť najmä do oblastí Severného mora, pričom pevninské úložiská ostávajú skôr výnimkou závislou od rozhodnutia spolkových krajín. Výstavba potrubí a úložísk získala status verejného záujmu a zrýchlené povoľovanie. CCS nebude dostupné pre uhoľné elektrárne, no využívať ho môžu plynové zdroje, čo vyvoláva kritiku pre možné predĺženie využívania fosílnych palív. Vláda tvrdí, že ide o nevyhnutný nástroj na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2045, zatiaľ čo kritici upozorňujú na vysoké náklady a oslabenie tlaku na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Reforma zapadá do plánov EÚ budovať kapacity na ukladanie CO2 naprieč členskými štátmi.
- Batéria predstavuje najdrahší a technologicky najdôležitejší prvok elektromobilu, pričom jej postupná degradácia znižuje kapacitu, dojazd aj hodnotu vozidla, no najnovšie analýzy ukazujú, že obavy z rýchleho opotrebovania sú často prehnané. Výrobcovia zvyčajne garantujú minimálne 70 % kapacity počas ôsmich rokov alebo do 160-tisíc kilometrov, pričom reálne dáta naznačujú výrazne lepšie výsledky. Analýza viac než osemtisíc batérií ukázala priemerný stav zdravia na úrovni približne 95 % a aj vozidlá staré osem až deväť rokov si bežne zachovávajú okolo 85 % kapacity. Moderné batérie strácajú počas prvých 100-tisíc kilometrov približne 5 až 10 %, následne degradujú pomalšie a pri bežnom používaní zvládnu viac než 300-tisíc kilometrov bez výmeny. Stav batérie ovplyvňuje najmä spôsob používania, počet nabíjacích cyklov, dlhodobé vystavenie vysokým teplotám a časté využívanie ultrarýchleho DC nabíjania. Štúdie zároveň potvrdzujú, že vek vozidla nie je rozhodujúcim faktorom a dobre využívané elektromobily si často udržiavajú lepšiu kondíciu než málo jazdené autá, pričom batéria vo väčšine prípadov prežije samotné vozidlo.
- Čínsky energetický gigant Ming Yang Smart Energy predstavil prvú plne recyklovateľnú lopatku z uhlíkových vlákien, určenú pre veľké pobrežné veterné turbíny. Lopatka MySE23X meria viac ako 110 metrov a vďaka nízkej hmotnosti zvyšuje efektivitu výroby energie a životnosť turbíny. Inovatívna chemická degradácia umožňuje úplne oddeliť materiály pri bežnej teplote a tlaku, pričom zachováva kvalitu uhlíkového vlákna na opätovné použitie. Tento proces rieši zásadný problém veternej energetiky – likvidáciu kompozitných lopatiek, ktoré inak končia na skládkach alebo ako stavebné plnivá. Ming Yang nie je jediný hráč, španielska Siemens Gamesa už vyrába lopatky recyklovateľné na 95 %, s cieľom úplnej recyklovateľnosti do roku 2040. Ming Yang sa sústreďuje na inovatívne technológie aj pre extrémne podmienky a plávajúce turbíny. V októbri 2025 spoločnosť oznámila plán investície 1,7 miliardy eur do závodu na pobreží Škótska, ktorý by mohol vytvoriť 1 500 pracovných miest a začať výrobu koncom roku 2028.
- Globálny trh s fotovoltikou čaká zásadná zmena v dôsledku rozhodnutia Číny od apríla 2026 zrušiť vývozné daňové úľavy na solárne moduly a batérie. Tieto úľavy, ktoré dosahovali 13 %, doteraz umožňovali čínskym výrobcom ponúkať extrémne lacné produkty na zahraničných trhoch, čo výrazne stlačilo ceny v Európe a oslabilo miestnych výrobcov. Zrušenie úľav zvýši exportné náklady a spôsobí rast cien solárnych technológií – predpokladá sa nárast cien panelov o 10–15 % a v projektovom segmente až o 20 %. Dôvodom opatrenia sú štrukturálne problémy čínskeho sektora, najmä nadprodukcia a nízka ziskovosť. Očakáva sa, že táto transformácia postupne posunie trh od extrémne lacnej výroby k stabilnejšiemu modelu, zameranému na kvalitu a efektívnosť. Európa bude reagovať zvýšeným dôrazom na diverzifikáciu dodávateľov, lokálnu výrobu a technologicky pokročilé riešenia, pričom podobný vývoj sa očakáva aj na trhu s batériovými úložiskami.
