- Systém obchodovania s emisnými kvótami je kľúčovým nástrojom EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov. Doteraz sa týkal najmä veľkých priemyselných podnikov, no nový systém EU ETS 2 rozširuje povinnosť nákupu emisných kvót aj na dodávateľov a distribútorov palív v sektore vykurovania budov, cestnej dopravy a menšieho priemyslu. Cestná doprava má pritom zohrávať hlavnú úlohu pri znižovaní emisií, keďže produkuje vyše polovicu CO2 v týchto sektoroch. Cena emisných kvót sa odhaduje na 30 eur/t CO2 v roku 2027, pričom môže stúpnuť na 60 eur do roku 2030, podľa niektorých prognóz až na 200 eur. Očakáva sa, že náklady sa premietnu do cien palív a energií, čo môže ovplyvniť domácnosti aj podniky. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré legislatívne pripravili implementáciu ETS 2 v predstihu, no počet zapojených subjektov zatiaľ nie je presne známy. Zavedenie ETS 2 prinesie vyššie náklady, ktoré budú kompenzované sociálno-klimatickým fondom. Napriek tomu sa očakáva rast energetickej chudoby. Úspešnosť systému bude závisieť aj od krokov veľkých ekonomík EÚ a podpory nízkoemisných technológií.
- Třinecké železiarne plánujú veľkú investíciu do dekarbonizácie, najväčšiu od 80. rokov. V nasledujúcich rokoch investujú miliardu eur, pričom kľúčovým prvkom bude elektrická oblúková pec, ktorá by mala byť dokončená do decembra 2028. Po jej sprevádzkovaní vzrastie spotreba elektriny podniku na 1,3 TWh, čo je viac ako 2 % celkovej spotreby Česka. Súčasťou projektu je aj paroplynová elektráreň a solárna energia. Podobné snahy majú aj iné oceliarne, avšak viaceré prehodnotili svoje stratégie. Projekt Třineckých železiarní si vyžaduje štátnu podporu, ktorá by mala pokryť až 70 % nákladov. Výzvou zostáva dostupnosť bezemisnej energie a dostatok železného šrotu, ktorý sa masívne vyváža mimo Európu. Elektrická pec nahradí výrobu v objeme 1,3 milióna ton ocele ročne, pričom podnik sa snaží zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť v rámci prísnych environmentálnych požiadaviek.
- Plávajúce solárne panely sú čoraz populárnejším riešením, pretože šetria pôdu a znižujú odparovanie vody. Výskum odborníkov z Cornell University však ukazuje, že môžu mať aj negatívne environmentálne dopady. Terénna štúdia publikovaná v časopise Environmental Science and Technology zistila, že emisie skleníkových plynov na rybníkoch so solárnymi panelmi vzrástli o 27 %. Vedci inštalovali panely na 70 % vodnej plochy a merali parametre, ako sú teplota vody, kyslík a koncentrácia oxidu uhličitého či metánu. Výsledky ukázali pokles kyslíka a zvýšené uvoľňovanie skleníkových plynov. Plávajúce panely môžu ovplyvniť aj svetelnosť vody a ekosystémové procesy. Napriek tomu sú ich celkové emisie nižšie ako pri fosílnych palivách. Dopady by sa dali zmierniť menším rozsahom inštalácie alebo použitím prebublávačov, no je potrebný ďalší výskum.
- Slovenské elektrárne plánovali výstavbu veľkých fotovoltických elektrární v Novákoch a Vojanoch na brownfieldových lokalitách bývalých uhoľných elektrární. Projekty s inštalovaným výkonom 100 MW mali zahŕňať desiatky tisíc solárnych panelov a elektrolyzér na výrobu zeleného vodíka. Plánovaná elektráreň vo Vojanoch mala stáť 11,5 mil. eur a v Novákoch 10 mil. eur. Spoločnosť získala na projekt v Novákoch dotáciu 6,2 mil. eur, no napriek tomu od zámeru ustúpila. Hlavným dôvodom bol nedostatok dlhodobých kontraktov na odber elektriny a neudržateľná návratnosť investícií. Projekty sú v pokročilej fáze prípravy a sú na predaj vrátane elektrolyzéra v Novákoch s ročnou kapacitou 120 ton vodíka. Slovenské elektrárne už prevádzkujú dve malé fotovoltické elektrárne v Mochovciach a Vojanoch s výkonom 0,95 MW, no ich produkcia je zanedbateľná v porovnaní s jadrovými a vodnými zdrojmi.
- Spoločnosť Duslo plánuje inštalovať veľkokapacitné batériové úložisko v areáli chemičky a minulý týždeň predložila zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Úložisko s výkonom 6 MW a kapacitou minimálne 6 MWh má pomôcť vyrovnávať energetickú spotrebu a poskytovať podporné služby pre elektrizačnú sústavu. Projekt bude stáť 3 – 4 milióny eur, pričom Duslo získalo na jeho realizáciu dotáciu 1,5 milióna eur z Plánu obnovy. Okrem toho spoločnosť získala 58 miliónov na projekt výroby zeleného vodíka. Dlhodobo sa snaží aj o výstavbu fotovoltického parku Amerika II, ktorý má vzniknúť na rekultivovanom odkalisisku s výkonom 14 – 21 MW. Po administratívnych prieťahoch ministerstvo minulý týždeň schválilo projekt, pričom náklady na výstavbu sa odhadujú na 33,6 milióna eur.
- Európska komisia predstavila Kompas konkurencieschopnosti EÚ, ktorý má zjednodušiť ekonomické prostredie zasiahnuté reguláciami, daňami a byrokraciou. Jednou z oblastí, kde plánuje úpravy, je mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), známy aj ako „uhlíkové clo“. Tento mechanizmus zabezpečuje, že aj výrobcovia mimo EÚ budú platiť za emisie skleníkových plynov, pričom dovozcovia musia zakúpiť CBAM certifikát na pokrytie cenového rozdielu. Legislatíva CBAM sa aktuálne vzťahuje na oceľ, železo, cement, hliník, hnojivá, elektrinu a vodík, s plánmi na rozšírenie na ďalšie sektory. Cieľom je zabrániť firmám s vysokými emisiami obchádzať regulácie presunom výroby mimo EÚ. CBAM sa zavádza postupne – do konca roku 2025 majú firmy len ohlasovaciu povinnosť, od roku 2026 musia nakupovať certifikáty. Podľa eurokomisára Wopke Hoekstru by malo byť z povinností vyňatých viac ako 80 % subjektov, čím by sa znížila administratívna záťaž. Kritici však upozorňujú na zložitosť výpočtu emisií a kontrolného mechanizmu. Európska komisia plánuje nový návrh CBAM predstaviť v najbližších mesiacoch.
- Slovenský vodíkový trh sa postupne rozbieha vďaka štátnym dotáciám. Ministerstvo hospodárstva vyhodnotilo vodíkovú výzvu z Plánu obnovy, hoci s výrazným oneskorením. Z alokovaných 13,56 milióna eur podporu získalo päť firiem. Najväčšiu dotáciu 3,13 mil. eur dostala W2H2 KSK na výrobu vodíka v Košiciach, kde plánuje využívať vysokoteplotnú elektrolýzu. Druhou najväčšou podporenou firmou je Veolia Utilities Žiar nad Hronom, ktorá získala 3,09 mil. eur na výrobu biometánu a zeleného vodíka. RIGHT POWER s projektom v Martine dostala 2,94 mil. eur na kombináciu solárnej energie a vodíka. ENERGE B4 získala 2,29 mil. eur na výrobu vodíka a SPV Gepard s.r.o. 1,54 mil. eur na jeho produkciu a skladovanie. Projekty sa sústreďujú na využitie vodíka v doprave, pričom jeho výroba bude prebiehať rôznymi technologickými postupmi, vrátane elektrolýzy a splyňovania biomasy.
- Dekarbonizácia priemyslu sa opiera o zelený vodík získavaný elektrolýzou z obnoviteľných zdrojov. Hlavnou prekážkou sú vysoké náklady a nedostatočné dodávky, preto niektoré podniky zvažujú modrý vodík zo zemného plynu so zachytávaním CO₂. Avšak táto technológia naráža na nízku účinnosť a vysoké emisie metánu. Oceliarske firmy ako Posco či Thyssenkrupp skúmajú vodíkové riešenia, no nemecká vláda lobbuje za širšiu definíciu čistého vodíka v EÚ. Modrý vodík však môže byť podľa odborníkov len falošnou nádejou. Hoci jeho cena je momentálne nižšia, v budúcnosti sa očakáva dominancia lacnejšieho zeleného vodíka. Slovensko plánuje využiť existujúcu plynovú infraštruktúru na prepravu vodíka, no realizácia týchto projektov zatiaľ zaostáva. Výroba zeleného vodíka je drahá a jeho distribúcia náročná, čo brzdí jeho masové využitie v priemysle.
- Bratislavská rafinéria Slovnaft úspešne vyrobila motorovú naftu s obsahom hydrogenovaného rastlinného oleja (HVO) a udržateľné letecké palivo (SAF). Kvalitu produktov potvrdila rádioizotopová analýza maďarského inštitútu ISOTOPTECH ZRT. Výroba alternatívnych palív je súčasťou stratégie Shape Tomorrow materskej spoločnosti MOL. HVO vzniklo metódou co-processingu kombináciou fosílnej a biologickej suroviny, pričom biosurovinou bol olej zo škrupín kešu orechov. SAF bolo vyrobené rovnakým spôsobom z čiastočne rafinovaného kuchynského oleja. Testy prebiehali rok a preverili technologickú pripravenosť rafinérie na výrobu udržateľných palív. Slovnaft sa tak zaradil medzi málo rafinérií schopných vyrábať SAF. V súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ sa podiel SAF v leteckom palive postupne zvýši na 70 % do roku 2050. Slovnaft spolupracuje na vývoji s Leteckou fakultou TU Košice.
- Vedci z Univerzity v Linköpingu vyvinuli metódu recyklácie perovskitových solárnych článkov bez toxických rozpúšťadiel. Použitím vodného roztoku dokážu efektívne získať až 99 % kryštálov perovskitu bez straty účinnosti nových článkov. Tento ekologický prístup rieši problém odpadu zo solárnych panelov, ktorého objem narastá s ukončením životnosti kremíkových modulov. Perovskitové články sú lacné, ľahké a vysokoúčinné, no obsahujú olovo, čo si vyžaduje bezpečnú recykláciu. Bežné metódy využívajú toxické látky ako dimetylformamid, čo predstavuje environmentálnu záťaž. Švédska metóda namiesto toho využíva vodný roztok s prídavkom octanu sodného a jodidu sodného, čím minimalizuje ekologické dopady a znižuje náklady na výrobu elektriny. Výskum publikovaný v Nature naznačuje, že táto stratégia môže výrazne prispieť k udržateľnosti solárnej energie a v budúcnosti sa plánuje jej priemyselné rozšírenie.