- Venezuela dnes vyváža približne 900-tisíc barelov denne, čo predstavuje len asi 1–1,5 % globálneho exportu, pričom väčšina smeruje do Číny; menšie objemy odoberajú USA cez Chevron, India či Európa. Krajina má najväčšie potvrdené zásoby na svete, okolo 303 miliárd barelov, no produkcia je hlboko pod potenciálom. V 70. rokoch ťažila až 3,5 milióna barelov denne, po znárodneniach, vyšších daniach, strate expertízy, páde cien ropy a sankciách však produkcia klesla pod milión barelov denne. Mierne oživenie priniesla pomoc Iránu a Číny aj čiastočné uvoľnenie sankcií. Problémom je, že väčšinu zásob tvorí extrémne ťažká ropa z pásma Orinoco, ktorá si vyžaduje riedidlá, špecializované rafinérie a obrovské investície. Odhady hovoria o desiatkach miliárd dolárov počas 5–10 rokov. Aj keby sa sankcie zrušili, rýchly boom je nepravdepodobný a vyššia globálna ponuka by navyše tlačila ceny nadol.
- Neďaleko Bratislavy v rakúskom Bruck an der Leitha vzniká jeden z najväčších zelených vodíkových elektrolyzérov v Európe. Projekt rakúskej spoločnosti OMV s plánovaným výkonom 140 MW má byť spustený koncom roka 2027 a ročne vyrobí až 23-tisíc ton vodíka z obnoviteľnej elektriny. Investícia sa odhaduje na viac než 700 miliónov eur, pričom časť financuje OMV, časť kapitálový partner vrátane Masdaru a 123 miliónov eur poskytne rakúska štátna banka. Technologickú časť zabezpečuje Siemens Energy, stavebnú Strabag. Závod bude prepojený 22-kilometrovým potrubím s rafinériou Schwechat, kde sa vodík využije na výrobu udržateľných palív ako SAF a HVO. Projekt má znížiť emisie o 150-tisíc ton CO2 ročne a podporiť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Napriek ambíciám však sektor čelí problémom: vysoké náklady na zelený vodík, pomalé investičné rozhodnutia a výzvy v oblasti prepravy a skladovania brzdia rýchlejší rozvoj odvetvia v celej EÚ.
- Slovensko si v roku 2025 udržalo pozíciu čistého exportéra elektriny, keď dosiahlo netto vývoz 2 353 GWh, čo je asi o pätinu menej než rok predtým. Hoci zo Slovenska odišlo celkovo 18 320 GWh a doviezlo sa 15 967 GWh, veľká časť objemov predstavovala tranzit. Cezhraničné toky medziročne vzrástli najmä s Maďarskom a Poľskom. Z Česka pritieklo vyše 10-tisíc GWh, pričom opačný tok bol minimálny. Podobne z Poľska smerovalo na Slovensko takmer 4 900 GWh. Naopak, najväčší čistý export smeroval do Maďarska, viac ako 14-tisíc GWh, odkiaľ späť prúdilo len malé množstvo. Ukrajina zostala čistým dovozcom slovenskej elektriny, hoci objem exportu klesol. Pokles netto vývozu súvisí s vyrovnávaním rozdielu medzi dovozom a vývozom po tom, čo sa Slovensko v roku 2023 stalo exportérom. Do budúcna môže bilanciu ovplyvniť spustenie Mochoviec 4 či prípadné oživenie energeticky náročného priemyslu.
- Mrazivé dni preverujú slovenskú plynárenskú infraštruktúru, ktorá podľa SPP – distribúcia funguje spoľahlivo aj pri špičkovej záťaži. Denná spotreba plynu dosahuje až 317 GWh, zatiaľ čo elektrina sa pohybuje okolo 80 GWh, čo potvrdzuje dominantnú úlohu plynu v zimnom energetickom mixe. Zemným plynom vykuruje viac ako 800-tisíc domácností, z toho približne 650-tisíc v rodinných domoch a 150-tisíc v bytoch s vlastným kotlom. Plyn zásobuje aj asi 350 teplární a systémov CZT. Druhým najčastejším zdrojom je drevo, ktoré využíva okolo 300-tisíc domácností, no výrazne zhoršuje kvalitu ovzdušia, najmä v kotlinách, kde sa pravidelne objavujú smogové situácie. Elektrinou vrátane tepelných čerpadiel kúri asi 110-tisíc domácností, pričom ich účinnosť počas silných mrazov klesá a zvyšuje sa nárok na výrobu elektriny. Slovensko patrí medzi najplynofikovanejšie krajiny Európy a robustná sieť je kľúčová pre energetickú bezpečnosť. Úspory môže priniesť výmena starých kotlov za moderné kondenzačné zariadenia.
- Súboj o ovládnutie jadrovej fúzie dnes pripomína nové technologické preteky veľmocí. Namiesto USA a Sovietskeho zväzu dominujú USA a Čína, ktoré spolu v posledných rokoch investovali miliardy dolárov, pričom sa pridávajú aj ďalšie štáty a silní súkromní investori. Cieľ je jasný: zvládnuť riadenú fúziu, teda proces, pri ktorom sa spájajú ľahké atómové jadrá – najčastejšie deutérium a trícium – za extrémnych teplôt v stave plazmy, podobne ako v Slnku. Ak by sa technológia podarila komerčne zvládnuť, zdroje paliva by vystačili na desaťtisíce rokov. Rozvíjajú sa dve hlavné cesty: magnetické zadržanie plazmy (tokamaky, stellarátory) a inerciálne zadržanie pomocou výkonných laserov. Veľké štátne projekty ako americký NIF či britský program STEP dopĺňajú desiatky startupov podporovaných kapitálom technologických gigantov. Motiváciou je nielen budúci zisk, ale aj rastúca spotreba energie, napríklad v dôsledku rozvoja umelej inteligencie. Prekážky sú však zásadné. Dosiahnuť kladnú energetickú bilanciu je len prvý krok; problémom zostáva odolnosť materiálov, extrémne podmienky v reaktore aj ekonomická návratnosť. Odhady hovoria o horizonte 15 až 30 rokov. Funkčná komerčná elektráreň zatiaľ neexistuje, no tempo vývoja naznačuje, že fúzia už nie je len teoretickou víziou.
- Projekt Phoenix financovaný vládou USA preveril vhodnosť vybraných slovenských lokalít pre malé modulárne reaktory a vyústil do viac ako 2000-stranovej štúdie uskutočniteľnosti. Analyzovaných bolo vyše 100 parametrov podľa odporúčaní Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, vrátane seizmickej stability, geotechnických podmienok, dostupnosti vody, možností pripojenia do siete, environmentálnych vplyvov či externých rizík. Posudzovali sa štyri lokality – Bohunice, Mochovce, Vojany a U. S. Steel Košice, pričom pôvodne zvažované Nováky z procesu vypadli. Štúdia konštatuje, že všetky hodnotené miesta spĺňajú základné kritériá a viaceré moderné SMR technológie od svetových výrobcov sú technicky vhodné pre slovenské podmienky a zodpovedajú medzinárodným bezpečnostným štandardom. Slovenské elektrárne vnímajú SMR ako doplnok k existujúcim jadrovým blokom a obnoviteľným zdrojom, no rozhodnutie o výstavbe zatiaľ nepadlo a firma počíta s nasadením v horizonte 10 až 15 rokov, pravdepodobne až po overení technológie v iných krajinách. Nasledovať má príprava regulačného rámca, detailnejšie prieskumy a rokovania s partnermi.
- Kvalita ovzdušia na Slovensku má prejsť výrazným posilnením monitoringu vďaka projektu SHMÚ financovanému z eurofondov vo výške viac ako 16 miliónov eur. Projekt „Skvalitnenie a rozšírenie Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia“ potrvá do decembra 2029 a jeho cieľom je lepšie regionálne pokrytie, modernizácia existujúcich staníc a zavedenie nových technológií hodnotenia podľa aktuálnej smernice EÚ a nového zákona o ochrane ovzdušia. Nové automatické monitorovacie stanice pribudnú v Oravskom Podzámku, Liesku, Rožňave a Brezne, dve ďalšie vzniknú v Košickom kraji. Rozšíria sa aj špecializované merania vrátane sledovania vertikálneho profilu prachových častíc v Jaslovských Bohuniciach a vzniknú dve super-site lokality v Bratislave a Starej Lesnej s detailnejším rozsahom meraní. SHMÚ chce viac využívať matematické modelovanie, indikatívne merania a objektívne odhady, aby sa kapacity presunuli do menej pokrytých oblastí. Súčasťou plánov je aj rozvoj predpovedí kvality ovzdušia a peľových informácií pre verejnosť.
- Po dvoch rokoch výrazného poklesu sa spotreba plynu na Slovensku opäť zvýšila. V roku 2025 dosiahla v distribučnej sieti SPP – distribúcia 49 097 GWh, čo je medziročný nárast takmer o štyri percentá. Kým v roku 2024 rast ťahali najmä veľkoodberatelia, vlani stúpla spotreba naprieč všetkými segmentmi, pričom hlavným faktorom boli domácnosti. Tie spotrebovali o sedem percent viac plynu, najmä pre chladnejšie počasie v niektorých mesiacoch. Výrazný vplyv mal február 2025, ktorý bol teplotne normálny oproti extrémne teplému februáru 2024. Maloodber vzrástol o viac než 13 percent, strednoodber o takmer osem percent, zatiaľ čo veľkoodber ostal takmer bez zmeny a stále zaostáva za úrovňou spred energetickej krízy v roku 2021. Priemysel pritom naďalej vykazuje slabší výkon. Údaje nezahŕňajú odberateľov napojených priamo na prepravnú sieť. Začiatok roka 2026 sprevádzajú mrazy a denné spotreby plynu presahujú 300 GWh, čo naznačuje pokračovanie vyššieho dopytu.
- Na Aljaške, kde vysoké náklady na dovoz potravín a energie nútia hľadať inovatívne riešenia, vznikol výskumný projekt kombinujúci solárnu energetiku a poľnohospodárstvo – agrovoltiku. V solárnom parku v Houstone s výkonom 8,5 MW sa na 18 hektároch testovalo súčasné pestovanie zemiakov, kelu a špenátu medzi bifaciálnymi panelmi, ktoré zachytávajú slnečné žiarenie z oboch strán a sú umiestnené v širokých rozostupoch. Počas vegetačného obdobia rastliny pri paneloch vykazovali lepší rast a sýtejšiu farbu listov, pretože panely poskytovali čiastočný tieň, zachytávali dažďovú vodu a akumulovali teplo, čím predlžovali vegetačné obdobie. Projekt financovaný Ministerstvom energetiky USA ukázal, že agrovoltika môže zvyšovať výnosy, chrániť poľnohospodársku pôdu a zároveň zlepšovať návratnosť investícií do solárnej energie. Tento experiment predstavuje perspektívny model kombinovaného využitia pôdy, ktorý môže byť inšpiratívny aj pre regióny s obmedzenou poľnohospodárskou plochou a vysokými energetickými nárokmi.
- Elon Musk na Svetovom ekonomickom fóre v Davose zdôraznil, že energetickú bezpečnosť Európy by mohlo výrazne posilniť využívanie slnečnej energie v menej zaľudnených oblastiach, kde je dostatok slnečného žiarenia a územia. Podľa neho technológia na masívnu inštaláciu fotovoltických parkov už existuje, potrebná je len politická vôľa a investície, pričom kombinácia solárnej energie a batérií by mohla pokryť polovicu ročnej spotreby elektriny USA a podobne aj Európy. Musk tiež upozornil, že rast produkcie umelej inteligencie závisí od dostupnej energie, pričom výroba elektriny zaostáva za exponenciálnym rastom spotreby. Perspektívou je solárna energia vo vesmíre, kde neexistuje denný cyklus ani počasie, čo umožňuje vyššiu účinnosť a stabilnú prevádzku dátových centier poháňaných slnkom. V EÚ solárna energia zaznamenala rekordný rast a tvorí 13 % výroby, no stále je potrebné riešiť financovanie, povoľovanie, výstavbu a modernizáciu prenosových sietí, aby bolo možné masívne pokryť dopyt po elektrine.
