- Slovensko si v roku 2024 udržalo status čistého vývozcu elektrickej energie, hoci jeho exportná bilancia medziročne klesla o 13,7 %. Zatiaľ čo v roku 2023 čistý vývoz predstavoval 3,42 TWh, vlani to bolo 2,95 TWh. Prvý polrok zaznamenal medziročný nárast exportu o 70 %, no v druhej polovici roka nastal pokles na menej ako polovicu. Najväčšími dodávateľmi elektriny na Slovensko boli Česká republika (9,22 TWh) a Poľsko (3,43 TWh). Naopak, najväčší odberateľ slovenskej elektriny bolo Maďarsko (13,24 TWh). S Ukrajinou boli výmeny minimálne. Celkový objem elektriny vyvezenej zo Slovenska dosiahol 17,41 TWh, pričom import bol 14,46 TWh. Najväčší čistý export bol vo februári (0,59 TWh), najnižší v júni, keď dovoz mierne prevýšil vývoz.
- V roku 2024 sa na Slovensku spotrebovalo 47 263 GWh zemného plynu, čo predstavuje medziročný nárast o 3,8 %. Tento obrat prišiel po dvoch rokoch výrazného poklesu, keď sa spotreba v roku 2022 znížila o 18,5 % a v roku 2023 o ďalších 5,7 %. Najnovšie údaje zverejnila spoločnosť SPP – distribúcia. Nárast spotreby bol najvýraznejší v januári 2024, keď stúpol o 20 %, pričom medziročné zvýšenie sa prejavilo aj od júla do decembra. Najväčšími prispievateľmi k rastu boli veľkí odberatelia, ktorých spotreba vzrástla o viac ako 10 % na 27 167 GWh. Naopak, domácnosti a maloodberné segmenty zaznamenali pokles o približne štyri percentá. Vývoj ovplyvnili faktory ako teplejšie počasie a nižšia spotreba veľkých odberných miest. SPP – distribúcia označila mesiace s vyššou spotrebou za štandardné v rámci tolerančného pásma.
- Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) buduje v Senici diaľkovo riadenú elektrickú stanicu 400/110 kV, ktorá nahradí zastaranú sústavu 220 kV. Cieľom projektu je zvýšiť bezpečnosť a stabilitu dodávok elektriny na západnom Slovensku. V súčasnosti prebieha výmena výkonového transformátora T201 za nový T401 s výkonom 350 MVA. Postupne sa demontuje 220 kV rozvodňa a na jej mieste vznikne nová 400 kV rozvodňa, čím sa rozšíri areál stanice. Projekt reaguje na rastúce požiadavky na elektrickú energiu a pripojenie obnoviteľných zdrojov. Elektrická stanica bude napojená na vedenie V424, prepájajúce Križovany nad Dudváhom so Sokolnicami v Česku. Dokončenie výstavby je plánované na apríl 2026, pričom náklady dosiahnu takmer 35 miliónov eur. Podľa generálneho riaditeľa SEPS Martina Magátha ide o strategickú investíciu do rozvoja energetickej infraštruktúry.
- Využitie odpadového tepla z jadrových elektrární na vykurovanie miest nie je novinkou. Na Slovensku sa takto od 80. rokov vykuruje Trnava vďaka teplu z Jaslovských Bohuníc. Podobný projekt sa aktuálne plánuje aj v Česku medzi Brnom a Dukovanmi. Najnovšie sa uvažuje o využití odpadového tepla z Mochoviec na vykurovanie Tlmáč. Spoločnosť Esi Tlmače navrhla prepojenie jadrovej elektrárne s mestom prostredníctvom šesťkilometrového potrubia. Teplo z chladiacej vody by sa odovzdalo kotolni a následne distribuovalo do takmer 1 000 domácností. Projekt by nahradil spaľovanie biomasy a zemného plynu, čím by sa výrazne znížilo znečistenie ovzdušia. Ak projekt dostane povolenie, výstavba by mala začať v roku 2026 a prevádzka o rok nato. Odhadované náklady sú 3,2 milióna eur.
- Výstavba prepravnej vodíkovej siete v Nemecku začne tento rok a bude kľúčová pre prechod priemyslu na vodík. Sieť má po dokončení dosiahnuť 9040 km, pričom 60 % tvoria modernizované plynovody. Prvá etapa zahŕňa 525 km, z toho 507 km v existujúcej plynárenskej infraštruktúre. Hlavným úsekom je potrubie z Lubminu do Saska-Anhaltska (400 km). Investície dosiahnu 19 miliárd eur zo súkromného sektora, pričom štátna banka KfW poskytla úver 24 miliárd eur. Kritiku vyvolalo skrátenie siete o 700 km, čo znevýhodňuje južné Nemecko. Minister Habeck obhajuje tento krok snahou o nižšie poplatky. Dokončenie siete sa plánuje na rok 2032, pričom prvé dodávky vodíka sa očakávajú už tento rok. Prevádzkovatelia však zatiaľ nevedia potvrdiť, či sa vodík skutočne dostane k odberateľom.
- Slovensko plánuje investovať 350 miliónov eur do energetiky prostredníctvom Modernizačného fondu, spravovaného Environmentálnym fondom. Tretia výzva, otvorená od 15. januára, umožňuje financovanie projektov v troch oblastiach: výroba energie z obnoviteľných zdrojov (okrem bioplynu), skladovanie elektriny a palív z biomasy, a výstavba či modernizácia energetických sietí vrátane CZT. Oprávnené subjekty môžu získať podporu od 300-tisíc do 50 miliónov eur v závislosti od veľkosti podniku a typu projektu. Medzi potenciálne podporené projekty patrí aj modernizácia vodnej elektrárne Gabčíkovo. Dotácie pokryjú náklady na stavebné práce, technológie, riadenie projektov a ďalšie súvisiace výdavky. Pri podaní žiadosti stačí predložiť projektovú dokumentáciu alebo projektový zámer. Výzva ostane otvorená do vyčerpania prostriedkov, pričom najbližšie hodnotenie žiadostí prebehne 15. apríla.
- V roku 2024 prvýkrát prekonala produkcia fotovoltických elektrární v EÚ výrobu uhoľných elektrární. Najväčším zdrojom elektriny však zostávajú jadrové elektrárne, ktoré zvýšili výrobu na 649 TWh, čím ich podiel v energetickom mixe vzrástol na 23,7 %. Veterné elektrárne vyrobili 477 TWh (17,4 %), zatiaľ čo plynové elektrárne klesli na 430 TWh (15,7 %). Vodné elektrárne zaznamenali nárast o 10 %, dosahujúc 362 TWh (13,2 %). Najväčší medziročný rast mala solárna energia, ktorá stúpla o 21,7 % na 304 TWh (11,1 %). Naopak, uhoľné elektrárne zaznamenali pokles o 15,7 % na 269 TWh, čo znamená len 9,8 % podiel. Na Slovensku dominujú jadrové elektrárne s podielom 62 %, pričom ich rast podporilo spustenie tretieho bloku Mochoviec. Vodné elektrárne zaznamenali najvyššiu produkciu od roku 2010, čím ich podiel vzrástol na 17 %.
- Odstavenie uhoľnej elektrárne Nováky prinieslo výzvy pre zabezpečenie tepla v regióne Hornej Nitry. Prievidza a okolité samosprávy našli riešenie v kombinácii viacerých zdrojov – drevná štiepka, tepelné čerpadlá a solárny park s termickými kolektormi. Špičkový výkon zabezpečuje plynová kotolňa s výkonom 35 MW. Po viac ako roku prevádzky hodnotia mesto aj Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH) projekt ako úspešný. V roku 2023 dodali vyše 100-tisíc MWh tepla, pričom najviac smerovalo do Prievidze. Ekonomicky sa nový systém ukázal ako efektívny – regulovaná cena tepla na rok 2025 klesne o 11,68 %. Tento pokles však pocítia iba podnikatelia, keďže cena pre domácnosti zostáva nad úrovňou vládneho zastropovania.
- V roku 2024 pokračoval pokles spotreby plynu v EÚ, čo viedlo aj k zníženiu dovozu na 296 miliárd m³. Plynárenská infraštruktúra zabezpečila dodávky najmä prostredníctvom LNG (38 %), pričom dominantným dodávateľom bolo USA. Zvyšných 62 % prišlo plynovodmi, pričom najväčším zdrojom bolo Nórsko s takmer 93 miliardami m³. Rusko dodalo potrubiami 33 miliárd m³, čo je menej než pred inváziou na Ukrajinu, ale viac ako v roku 2023. Alžírsko exportovalo do EÚ 32 miliárd m³, pričom jeho dodávky dlhodobo klesajú. Dovoz LNG sa znížil na 112 miliárd m³, pričom najviac pochádzalo z USA, nasledovalo Rusko a Katar. Celkovo bolo v roku 2024 najväčším dodávateľom plynu do EÚ Nórsko, druhé miesto si delili USA a Rusko, za nimi nasledovalo Alžírsko. Údaje potvrdzujú zmeny v energetickej závislosti EÚ a jej snahu o diverzifikáciu zdrojov.
- Vláda obnovila zámer výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) na rieke Ipeľ, ktorý bol v minulosti pozastavený. Elektráreň by mala vzniknúť v hornom toku rieky, pričom sa zvažuje aj modernizácia existujúcej vodnej nádrže Málinec. O ďalších krokoch rozhodne Európska komisia, ktorá musí schváliť aktualizovanú Koncepciu vodnej politiky. Slovenské elektrárne projekt rozpracovali, no ich finančná situácia brzdí investície. Štátna Vodohospodárska výstavba pripravuje štúdiu realizovateľnosti, ktorá posúdi efektívnosť modernizácie. Vodná nádrž Málinec, vybudovaná v 90. rokoch na zásobovanie pitnou vodou, by mohla byť využitá aj na hydroenergetické účely prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Huti. Vláda chce zosúladiť energetickú a vodnú politiku, aby sa mohol naplno využiť hydroenergetický potenciál rieky Ipeľ.