- Modernizačný fond otvoril dve nové výzvy v celkovej hodnote 200 miliónov eur zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti a modernizáciu budov. Väčšia časť prostriedkov, 150 miliónov eur, smeruje do podnikov v priemysle, energetike, vodárenstve a odpadovom hospodárstve. Podpora je určená na obnovu výrobných a administratívnych budov, vrátane zateplenia, modernizácie vykurovania, osvetlenia či inštalácie fotovoltiky a akumulácie energie, ale aj na modernizáciu výrobných technológií s cieľom znížiť energetickú náročnosť výroby. Výška podpory závisí od veľkosti podniku, regiónu a dosiahnutých energetických úspor. Druhá výzva s rozpočtom 50 miliónov eur je určená pre samosprávy na obnovu verejných zimných štadiónov. Financovať možno zateplenie, modernizáciu technológií, obnovu zdrojov tepla či inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie. Podmienkou je dosiahnutie minimálne 30 % úspory primárnej energie a obmedzenie využívania fosílnych palív. Obe schémy majú podporiť dekarbonizáciu, zníženie spotreby energie a modernizáciu infraštruktúry.
- Spoločnosť Slovalco plánuje do konca roka 2026 čiastočne obnoviť výrobu primárneho hliníka v Žiari nad Hronom, ktorá bola zastavená v roku 2022 pre vysoké ceny elektriny. Materská spoločnosť Hydro potvrdila dohodu so slovenskou vládou o reštarte výroby v rozsahu 75-tisíc ton ročne z celkovej kapacity 175-tisíc ton. Obnovenie prevádzky si vyžiada investíciu približne 100 miliónov eur a je podmienené schválením aktualizovanej schémy kompenzácie nepriamych nákladov ETS zo strany Európskej komisie. Kľúčovým prvkom dohody je dlhodobý kontrakt na dodávku elektriny z vodnej elektrárne Gabčíkovo prostredníctvom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Elektrina má byť dodávaná za trhových podmienok a využitá výlučne na výrobu hliníka. Súčasťou podpory sú aj úľavy z odvodu do Národného jadrového fondu a ďalšie opatrenia pre energeticky náročný priemysel. Reštart zvýši domácu produkciu strategickej suroviny, podporí európsku priemyselnú konkurencieschopnosť a zároveň zvýši spotrebu elektriny na Slovensku približne o 0,9 TWh ročne.
- Európsky dvor audítorov vo svojej najnovšej správe kritizuje efektívnosť investícií do obnovy obytných budov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Hoci členské štáty plánovali do januára 2026 investovať približne 43 miliárd eur do zvyšovania energetickej efektívnosti domácností, dosiahnuté úspory energie podľa audítorov nezodpovedajú vynaloženým prostriedkom. Väčšina financií smerovala do stredne rozsiahlych renovácií, zatiaľ čo hĺbkové obnovy s potenciálom znížiť spotrebu energie o viac ako 60 % boli podporované len okrajovo. Audítori upozorňujú, že štáty často uprednostňovali rýchlo realizovateľné opatrenia, napríklad výmenu kotlov či okien, hoci niektoré stavebné úpravy prinášajú výrazne vyššie energetické úspory. Ako príklad uvádzajú región Brusel, kde zateplenie striech dosahovalo v priemere približne desaťnásobne vyššie úspory energie na projekt než výmena kotla. Správa zároveň poukazuje na nedostatky pri meraní výsledkov, keďže energetické certifikáty často výrazne nadhodnocujú alebo podhodnocujú skutočnú spotrebu energie. Kritizuje aj absenciu hodnotenia nákladovej efektívnosti projektov. Ako príklad neefektívneho využívania verejných zdrojov uvádza taliansky program Superbonus, ktorý preplácal až 110 % nákladov na renovácie. Audítori odporúčajú väčší dôraz na hĺbkové obnovy, presnejšie monitorovanie reálnych úspor a systematické hodnotenie nákladovej efektívnosti. Európska komisia väčšinu odporúčaní prijala, no zdôraznila, že program vznikal v mimoriadnych podmienkach pandémie a energetickej krízy.
- Analýza Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) ukazuje výrazné rozdiely v nákladoch na obnoviteľné zdroje energie medzi regiónmi. Pevninská veterná energia je globálne najlacnejším zdrojom elektriny, pričom jej náklady od roku 2010 klesli o 71 %. Európa však zostáva najdrahším trhom, keď investičné náklady v roku 2025 dosiahli 1 725 USD/kW, viac než dvojnásobok úrovne v Číne. Dôvodom sú najmä vyššie finančné a projektové náklady a obmedzený prístup k lacnejším čínskym turbínam. Pri fotovoltike je situácia priaznivejšia, keďže Európa má nižšie investičné náklady než USA, hoci stále zaostáva za Čínou a Indiou. Európsky trh zároveň rieši otázku kybernetickej bezpečnosti a závislosti od čínskych dodávateľov. Obmedzenia financovania projektov s čínskymi meničmi preto môžu zvýšiť náklady, pričom pri meničoch existujú alternatívni dodávatelia. Väčším problémom zostáva nedostatočná európska výroba solárnych panelov.
- Spotreba energie domácností v Európskej únii na chladenie priestorov sa v dôsledku rastúcich letných teplôt od roku 2018 zdvojnásobila a v roku 2024 dosiahla viac ako 80 400 TJ. Najviac energie na klimatizáciu spotrebovali domácnosti v Taliansku, Španielsku a Grécku, pričom v pomere k celkovej spotrebe domácností dominovali Cyprus a Malta, kde chladenie predstavovalo 15 %. Napriek výraznému rastu zostáva jeho podiel v EÚ nízky, iba 0,8 % konečnej spotreby energie domácností. Najväčšiu časť spotreby naďalej predstavuje vykurovanie s podielom 61,5 %, nasledované ohrevom vody s 15,6 %. Na Slovensku sa spotreba energie na chladenie pohybuje na podstatne nižšej úrovni a v roku 2022 dosiahla rekordných približne 142,6 TJ. Chladenie je zároveň úplne závislé od elektriny, ktorá pokrýva 100 % energie využívanej na tento účel. Domácnosti pritom v roku 2024 predstavovali 26 % celkovej konečnej spotreby energie EÚ.
- Európska komisia predstavila Akčný plán elektrifikácie, ktorého cieľom je urýchliť prechod od fosílnych palív k elektrine v priemysle, doprave a budovách. Kým elektrina dnes tvorí približne 23 % konečnej spotreby energie v EÚ, Komisia navrhuje zvýšiť tento podiel na 46 % do roku 2040, pričom do roku 2030 má dosiahnuť 32 %. Elektrifikácia má zároveň znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív a podporiť dekarbonizáciu. Hlavnou prekážkou je podľa Komisie vysoká cena elektriny, preto plán počíta so znížením rozdielu medzi cenami elektriny a plynu, reformou sieťových poplatkov, fiškálnymi stimulmi a sociálnym lízingom pre tepelné čerpadlá, elektromobily či fotovoltiku. Dôležitými opatreniami sú aj modernizácia a digitalizácia elektrických sietí, rozvoj akumulácie a flexibility, zrýchlenie pripájania a podpora elektrifikácie priemyslu. Implementácia opatrení je plánovaná na roky 2026 až 2028.
- Slovenské elektrárne dokončili montáž a hermetické uzavretie reaktora štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, čím sa projekt posunul do rozhodujúcej fázy uvádzania do prevádzky. Po zavezení všetkých 349 palivových kaziet nasledovali kontroly a skúšky, ktoré potvrdili pripravenosť primárneho okruhu na ďalšie etapy spúšťania. Teraz sú naplánované pevnostné a tesnostné skúšky, predkritické testy a následne prvá kontrolovaná štiepna reťazová reakcia. Podľa harmonogramu by mal blok dodať prvé megawatthodiny elektriny do siete po prifázovaní turbogenerátora na konci leta 2026. Výkon sa následne bude postupne zvyšovať až na nominálnu úroveň a proces vyvrcholí 144-hodinovou skúškou na plnom výkone. Dokončenie Mochoviec 4 má posilniť energetickú sebestačnosť a stabilitu slovenskej elektrizačnej sústavy a zvýšiť podiel jadrovej energie v energetickom mixe. Pri očakávanom podiele jadra okolo 77 % však vzniknú aj nové výzvy pre flexibilitu elektrizačnej sústavy.
- Rozvoj umelej inteligencie výrazne zvyšuje nároky dátových centier na elektrickú energiu, ktorá sa stáva kľúčovým faktorom pri ich umiestňovaní. Príkladom je nové dátové centrum spoločnosti Google v rakúskom Kronstorfe, ktorého plánované rozšírenie môže zvýšiť odber až na približne 500 MW a ročnú spotrebu 3,5 TWh. Takýto dopyt si vyžiada rozsiahle investície do elektrizačnej sústavy a môže zvýšiť závislosť regiónu od dovozu elektriny. Google deklaruje využívanie bezuhlíkovej elektriny 24 hodín denne, pričom časť spotreby pokryjú fotovoltické panely a dlhodobé kontrakty na dodávku elektriny. Projekt zároveň počíta s využitím odpadového tepla, hoci zatiaľ nemá konkrétneho odberateľa. Vývoj v Európe ukazuje rastúce prepájanie dátových centier s energetickou infraštruktúrou. Príklady z Fínska, Dánska či Švédska demonštrujú možnosti využívania obnoviteľnej energie, PPA kontraktov, efektívneho chladenia a dodávok odpadového tepla do systémov centrálneho zásobovania teplom.
