- Podiel jadrových elektrární na výrobe elektriny na Slovensku dosiahol v roku 2025 rekordných 67,4 %, čo znamená, že viac ako dve tretiny elektriny dodanej do siete pochádzali z jadrových zdrojov. Podľa údajov spoločnosti OKTE sa tak Slovensko opäť zaradilo medzi krajiny s najnižšou emisnou náročnosťou elektroenergetiky, keď na jednu vyrobenú kilowatthodinu pripadalo približne 87 gramov CO₂. Celková výroba elektriny dosiahla takmer 29,8 milióna MWh, čo predstavuje mierny medziročný pokles, no zároveň došlo k významnej zmene štruktúry zdrojov. Na druhé miesto sa dostali plynové elektrárne s podielom 11,8 %, ktoré predstihli vodné zdroje. Tie zaznamenali pokles na 10,7 % v dôsledku nepriaznivých hydrologických podmienok a nižších prietokov. Biomasa si udržala podiel okolo 4,4 % a fotovoltické elektrárne zvýšili svoj podiel na 3 %. Vysoký výkon jadrových blokov, podpora bezemisných zdrojov a útlm uhlia prispeli k ďalšiemu znižovaniu uhlíkovej stopy slovenskej elektroenergetiky. Kým v roku 2021 dosahovala emisná náročnosť 165,5 gCO₂/kWh, v roku 2025 klesla na približne 87 gCO₂/kWh, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie aj svetovým priemerom.
- Košické oceliarne posunuli do povoľovacieho procesu nový projekt dekarbonizácie výroby ocele, ktorý nadväzuje na pôvodný, výrazne ambicióznejší plán podporovaný z Plánu obnovy. Po zmene vlastníka a prevzatí spoločnosťou Nippon Steel sa projekt zmenšil z dvoch plánovaných elektrických oblúkových pecí na jednu, pričom pribudnú aj súvisiace technológie, ako panvové pece, vákuovacia stanica, plynočistiace zariadenia a šrotovisko. Nová elektrooceliareň bude mať kapacitu 1,53 až 2,1 milióna ton tekutej ocele ročne, čo predstavuje približne polovicu súčasnej produkčnej kapacity závodu. Výroba bude založená najmä na využívaní oceľového šrotu, čím sa obmedzí spotreba uhlia, výroba koksu aj prevádzka vysokých pecí a kyslíkových konvertorov. Projekt zároveň zvýši spotrebu elektriny z približne 1,7 na takmer 2 TWh ročne. Výstavba sa má začať v roku 2027 a ukončiť v roku 2030. Investícia bude výrazne nižšia než pôvodne plánovaných 1,25 miliardy eur, pričom podnik nevylučuje neskoršie rozšírenie o druhú elektrickú oblúkovú pec.
- Slovensko v súčasnosti netrpí nedostatkom elektriny, keďže v roku 2025 vyrobilo približne 29,8 TWh elektriny pri spotrebe 27,5 TWh, a zostáva tak čistým exportérom energie. Hlavnou výzvou však nie je objem výroby, ale schopnosť elektrizačnej sústavy reagovať na výkyvy výroby a spotreby. Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov zvyšuje potrebu flexibility, ktorá sa stáva kľúčovým prvkom energetického systému. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní stability zohrávajú zdroje kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), ktoré poskytujú regulovateľný výkon a pomáhajú udržiavať rovnováhu v sústave. Analýzy prevádzkovateľa prenosovej sústavy upozorňujú, že bez týchto zdrojov by Slovensku chýbala časť potrebnej regulačnej kapacity. Ministerstvo hospodárstva preto podporilo nové KVET projekty formou aukcií, no investori upozorňujú na regulačnú neistotu a vysoké ceny plynu, ktoré môžu ohroziť ich realizáciu. Významnú úlohu majú zohrávať aj vodné elektrárne a batériové úložiská, tie však narážajú na technické, klimatické aj regulačné obmedzenia. Odborníci sa zhodujú, že budúca stabilita energetiky si vyžiada kombináciu viacerých flexibilných technológií.
- Fotovoltické elektrárne by sa v budúcnosti mohli na Slovensku zapojiť do poskytovania podporných služieb pre elektrizačnú sústavu, podobne ako už fungujú niektoré projekty v Nemecku a Poľsku. Na rozdiel od klasických zdrojov však nedokážu na požiadanie zvýšiť výrobu, ale iba znížiť svoj aktuálny výkon, čím poskytujú tzv. zápornú flexibilitu. Práve technické možnosti takéhoto využitia má preveriť nová štúdia objednaná spoločnosťou SEPS. Kľúčovou podmienkou je, aby boli elektrárne vybavené systémami umožňujúcimi diaľkové riadenie výkonu a rýchlu reakciu na požiadavky prevádzkovateľa sústavy. Mnohé staršie slovenské fotovoltické zdroje takouto funkcionalitou zatiaľ nedisponujú a vyžadovali by dodatočné technologické úpravy. Zaujímavým príkladom je poľský solárny park Zwartowo s výkonom 204 MW, ktorý bez využitia batériového úložiska prešiel 14-mesačným certifikačným procesom. Stabilizačné funkcie zabezpečuje prostredníctvom pokročilých predikčných modelov výroby, automatizovaného riadenia výkonu a obchodnej optimalizácie. Počas testovania sa overovala kvalita napätia, regulačné schopnosti, reakcie na poruchové stavy aj ochranné mechanizmy. Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že správne riadené fotovoltické elektrárne môžu prispieť k stabilite siete aj bez batériových úložísk.
- Ministerstvo hospodárstva pripravilo ďalšiu novelu energetickej legislatívy, ktorá má zaviesť najmä pravidlá pre rozvoj vodíkového hospodárstva na Slovensku. Návrh prenáša do slovenskej legislatívy nový európsky balík pre obnoviteľný plyn, zemný plyn a vodík a po prvýkrát definuje vodík ako samostatnú súčasť energetického trhu. Zavádzajú sa nové kategórie subjektov, povolenia na výrobu, skladovanie a dodávku vodíka, či pravidlá pre vodíkovú infraštruktúru. Do roku 2032 má platiť dohodnutý prístup k vodíkovým sieťam, následne regulovaný režim. Novela rozširuje aj práva odberateľov vodíka, upravuje pravidlá pre nízkouhlíkové plyny, záruky pôvodu a nové právomoci regulačného úradu. Súčasťou návrhu sú aj zmeny v oblasti inteligentného merania, ktoré reagujú na postupné ukončovanie starších komunikačných sietí využívaných na diaľkový odpočet.
- Nemecko sa v prvom štvrťroku 2026 po približne roku a pol opäť stalo čistým exportérom elektriny. Vývoz dosiahol 19,5 TWh, zatiaľ čo dovoz klesol na 16,4 TWh, čo prinieslo prebytok 3,1 TWh. Hlavným faktorom bola vyššia výroba z veterných elektrární, ktorá medziročne vzrástla takmer o 29 % a zvýšila podiel obnoviteľných zdrojov na 53,3 %. Dáta však ukazujú, že išlo najmä o návrat k bežným veterným podmienkam po mimoriadne slabom roku 2025, nie o výrazné zrýchlenie energetickej transformácie. Výroba z obnoviteľných zdrojov zostáva výrazne závislá od počasia a v posledných rokoch kolíše. Významnejšou štrukturálnou zmenou je rast využívania plynových elektrární, ktoré po odstavení jadra prevzali úlohu flexibilného zdroja. Budúci vývoj ukáže, či exportný prebytok predstavuje trvalejší trend alebo len dočasný efekt priaznivých podmienok.
- Na Slovensku pribudlo ďalšie významné batériové úložisko, ktoré patrí medzi najväčšie projekty svojho druhu. Batériový systém BESS Nižná s výkonom 20 MW a kapacitou 20 MWh vybudovala skupina ZSE v blízkosti Jaslovských Bohuníc. Projekt získal podporu takmer 5,8 milióna eur z Plánu obnovy, pričom väčšinu z celkovej investície približne 17 miliónov eur financoval investor. Vďaka pripojeniu na 110 kV úroveň elektrickej stanice Veľké Kostoľany bude úložisko slúžiť na stabilizáciu siete, vyrovnávanie rozdielov medzi výrobou a spotrebou, optimalizáciu odchýlok a potenciálne aj poskytovanie podporných služieb pre SEPS. Batéria pozostáva z desiatich kontajnerov a dokáže krátkodobo zásobovať desaťtisíce domácností. ZSE zároveň zvažuje ďalšie rozšírenie kapacity a využitie nových technológií, napríklad sodíkových batérií, ktoré by mohli priniesť nižšie náklady a vyššiu udržateľnosť.
