- Slovensko v roku 2024 vyrobilo rekordných 27,97 TWh elektriny, čo je najviac za posledné roky. Najväčší podiel na dodávke do siete mali jadrové elektrárne (60,75 %), aj keď ich podiel medziročne mierne klesol. Dôležitým faktorom bola postupná prevádzka tretieho bloku Mochoviec, pričom v budúcnosti sa očakáva nárast vďaka štvrtému bloku. Na druhom mieste sa umiestnili vodné elektrárne (17,23 %), najmä Gabčíkovo. Výrazne stúpla výroba z plynu (9,69 %), predovšetkým z paroplynových zdrojov a KVET. Narástla aj výroba z biomasy a fotovoltiky. Naopak, elektrina z uhlia prudko klesla pre odstavenie Elektrárne Nováky. Uhlie však z mixu nezmizlo úplne – stále sa využíva v niektorých teplárňach. Slovensko zároveň dosiahlo historicky najnižšiu uhlíkovú stopu výroby elektriny – len 99,1 gCO₂/kWh, čím sa zaradilo medzi najekologickejšie krajiny EÚ v oblasti elektroenergetiky.
- Slovensko sa zapája do inovatívneho projektu zameraného na opätovné využitie vyhoreného jadrového paliva, ktoré sa doposiaľ považovalo skôr za problém než zdroj energie. Spoločný podnik „Centrum pre rozvoj využitia vyhoretého jadrového paliva“ (CVP), vytvorený firmami JAVYS a newcleo, plánuje výstavbu štyroch pokročilých reaktorov IV. generácie LFR-AS-200 v Jaslovských Bohuniciach. Tie budú využívať MOX palivo, vyrobené z už použitého jadrového paliva, čím sa uzavrie palivový cyklus. Palivo sa bude prepracovávať vo Francúzsku a následne použije na výrobu elektriny na Slovensku. Projekt má ambíciu stať sa vzorom pre celý európsky región v oblasti bezpečného, efektívneho a udržateľného nakladania s jadrovým palivom. Vďaka tejto technológii by sa mohol výrazne znížiť objem a nebezpečnosť jadrového odpadu, čím by sa znížila potreba nákladného geologického úložiska a posilnila energetická bezpečnosť Európy.
- Oravské ferozliatinárske závody OFZ pripravujú ekologický projekt, ktorý má výrazne znížiť ich uhlíkovú stopu. V prevádzke Široká v Oravskom Podzámku plánujú nahradiť takmer 30-tisíc ton čierneho uhlia drevnou štiepkou, z ktorej sa pyrolýzou bude vyrábať drevné uhlie – nové redukčné činidlo pri výrobe ferozliatin. Tento krok má priniesť pokles emisií skleníkových plynov o približne tretinu, výrazne nižšiu spotrebu energie a zníženie produkcie znečisťujúcich látok ako CO, SO₂ či NOₓ. OFZ, jeden z najväčších spotrebiteľov elektriny na Slovensku, chce týmto krokom obnoviť výrobu, ktorú v roku 2022 obmedzil pre vysoké ceny energií. Nový technologický celok bude okrem pyrolýznej jednotky obsahovať aj sklad, sušiareň, drvič, mlyn a briketovací lis. Výstavbu plánuje spoločnosť začať po ukončení procesu EIA a získaní povolení, pričom výstavba potrvá približne jeden rok.
- Projekt plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec, za ktorým stojí štátny podnik Vodohospodárska výstavba, sa postupne posúva dopredu. V júni 2024 bola uzavretá dôležitá dohoda so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS), čím sa otvorila cesta k poskytovaniu podporných služieb pre stabilitu siete. Zároveň STU Bratislava spracuje odborný podklad pre štúdiu uskutočniteľnosti za 184-tisíc eur s DPH. Dokument bude vyhodnocovať technické a energetické možnosti prepojenia existujúcej nádrže Málinec s novou hornou nádržou pri Detvianskej Hute. Projekt, ktorý má pomôcť rozvoju OZE a stabilite elektrizačnej sústavy, bol pôvodne spomínaný už v 70. rokoch. Dnes sa profiluje ako strategická investícia, hoci zatiaľ neprešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Memorandum so SEPS deklaruje spoločný záujem na projekte a zachovanie pitnej vody v regióne, pričom ďalšie kroky závisia od výsledkov štúdie uskutočniteľnosti.
- Spoločnosť Green Energy Holding plánuje rozšírenie existujúcej fotovoltickej elektrárne v obci Čierne Kľačany (okres Zlaté Moravce) pod názvom Olichov II. Zámer bol 13. júna predložený na posúdenie príslušnému okresnému úradu. Cieľom projektu je zvýšiť celkový inštalovaný výkon na približne 48 MW, pričom na novej parcele sa počíta s výkonom panelov okolo 15 MW (DC strana) a meničov 8,6 MW (AC strana). Rozšírenie má podľa investora zefektívniť priestorové usporiadanie a reflektovať technický vývoj bez negatívneho dopadu na životné prostredie. Očakávaná ročná výroba elektriny je 57 500 MWh. Projekt nadväzuje na pôvodný zámer spoločnosti ŠKST Bratislava z roku 2022, ktorý nebolo potrebné posudzovať podľa zákona o EIA. Nový proces inicioval právny nástupca Green Energy Holding, ktorý v roku 2023 tiež získal rozhodnutie o neposudzovaní. Realizácia projektu sa zatiaľ nezačala.
- Najnovšie štatistiky za rok 2024 poukazujú na prudký nárast fotovoltického elektroodpadu na Slovensku – konkrétne množstvo vyradených solárnych panelov vzrástlo medziročne o 120 % na 294 ton. Dôvodom je starnutie panelov z prvého fotovoltického boomu okolo roku 2010, ako aj politika re-poweringu, pri ktorej sa staré technológie nahrádzajú novými. Odborníci dlhodobo upozorňujú na exponenciálny rast v tomto segmente a očakávajú, že v roku 2025 bude ešte výraznejší. Recyklačné kapacity však zatiaľ nestačia. Navyše, množstvo panelov bolo v minulosti predané bez zaplatenia recyklačného poplatku, čo komplikuje financovanie recyklácie. Problémom sú najmä tzv. bezrámové panely. Recyklácia panelov nie je ekonomicky výhodná a musí byť dotovaná. Zodpovednosť preto čoraz viac prechádza na prevádzkovateľov solárnych parkov, ktorí si musia uvedomiť budúce náklady na ekologickú likvidáciu svojich zariadení.
- Vedci z Washington State University vyvinuli nový ekologický spôsob recyklácie lopatiek veterných turbín, ktorý sa vyhýba agresívnym chemikáliám. Pomocou mierneho roztoku octanu zinočnatého dokázali zložené kompozitné materiály rozložiť na kvalitné sklenené vlákna a živice, ktoré následne využili na výrobu odolnejších plastov. Tento prístup rieši problém, že lopatky veterných turbín, vyrobené z termosetových kompozitov, sú ťažko recyklovateľné a často končia na skládkach či v spaľovniach. Nová metóda umožňuje získať až 70 % recyklovaných sklenených vlákien, ktoré výrazne zvyšujú pevnosť a tuhosť plastov, ako je nylon alebo polypropylén. Navyše vedci dokážu opätovne použiť katalyzátor, čím zvyšujú udržateľnosť procesu. Táto inovatívna metóda je ekonomická, šetrná k životnému prostrediu a môže výrazne prispieť k obehovému modelu v oblasti veternej energie.
- Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje, že vplyv ľudskej činnosti na klímu bol badateľný už okolo roku 1885, teda výrazne skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Vedci pomocou moderných počítačových modelov zistili, že stratosféra – vyššia a stabilnejšia vrstva atmosféry – vykazovala známky ochladzovania v dôsledku nárastu skleníkových plynov už menej než 30 rokov po začiatku priemyselnej revolúcie. Tento pokles teplôt je spoľahlivým indikátorom zvýšenej koncentrácie CO₂. Zatiaľ čo povrchová teplota Zeme je ovplyvňovaná aj prirodzenými javmi, ako sú sopečné erupcie či slnečný cyklus, vyššie vrstvy atmosféry poskytujú presnejší obraz dlhodobých zmien. Výskum ukazuje, že keby sme mali dnešné meracie nástroje už v 19. storočí, ľudský vplyv by bolo možné identifikovať o desaťročia skôr. Závery štúdie zdôrazňujú dôležitosť ďalšieho sledovania atmosférických zmien ako nástroja včasnej detekcie klimatických trendov.
- Solárna energia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri dosahovaní uhlíkovej neutrality, najmä v tropických a rozvojových oblastiach. Nová štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters však poukazuje na rastúci problém tzv. „solárneho sucha“ – výpadkov dodávok energie zo slnka trvajúcich aspoň tri dni. Tieto výpadky vznikajú buď pre vysoký dopyt, alebo nedostatočnú produkciu v dôsledku nepriaznivého počasia, znečistenia či klimatických extrémov. Čínski vedci analyzovali výskyt týchto epizód v rokoch 1985–2014 a zistili, že ich frekvencia rastie, najmä v USA, Európe a Austrálii. Ak sa emisie CO₂ neznížia, do roku 2090 môže byť výskyt solárneho sucha sedemkrát častejší a výraznejší. Naopak, pri dosiahnutí nulových emisií by ich výskyt mohol klesnúť o viac ako 60 %. Tropické regióny budú najviac ohrozené, preto bude nevyhnutné budovať záložné zdroje a energetické úložiská pre zabezpečenie stability siete.
- Nemecký startup Proxima Fusion získal veľkú investíciu 130 miliónov eur na vývoj nového typu fúzneho reaktora nazývaného stellarátor. Tento reaktor funguje na princípe vytvárania stabilného magnetického poľa, ktoré udržiava horúcu plazmu potrebnú na výrobu energie. Stellarátor je iný ako známejší tokomak, ktorý sa snaží využiť elektrický prúd v plazme, zatiaľ čo stellarátor to robí pomocou vonkajších cievok. Tento prístup je náročnejší na dizajn, ale môže byť spoľahlivejší pri dlhodobej prevádzke. Vývoj tejto technológie vychádza z úspechu veľkého experimentálneho stellarátora Wendelstein 7-X v Nemecku, ktorý dokázal udržať dôležité parametre plazmy rekordne dlho. Proxima Fusion plánuje do roku 2031 postaviť funkčný prototyp a do konca desaťročia komerčný reaktor, ktorý by mohol dodávať čistú energiu do siete. Medzitým vo svete vedú výskum aj tokamaky, vrátane veľkého medzinárodného projektu ITER vo Francúzsku.
- Matt Ridley, britský popularizátor vedy, tvrdí, že environmentálne hnutie potláča dobré správy o životnom prostredí. Napríklad, hoci médiá dlhodobo hlásali pokles včelích kolónií, v USA počet včiel výrazne vzrástol. Podobne sa darí veľrybám, ľadovým medveďom, tigrom či vlkom – mnohé druhy sa zotavujú alebo stabilizujú. Lesy v rozvinutých krajinách tiež rastú, čo potvrdzuje globálne zazelenanie planéty, spôsobené najmä zvýšenou hladinou CO2, ktorý podporuje rast rastlín. Hoci problémy ako nadmerný rybolov, znečistenie či úbytok biotopov stále pretrvávajú, optimizmus je dôležitý. Mnohé druhy sa vďaka ochrane prírody vracajú a miera vyhynutia cicavcov a vtákov na pevninách je nízka. Ridley zdôrazňuje, že lepšia budúcnosť je možná, ak sa okrem varovaní šíria aj dobré správy o zlepšení životného prostredia.
- Rastúci podiel výroby elektriny z fotovoltických a veterných zdrojov zvyšuje nároky na stabilitu elektrickej siete, pričom v niektorých európskych krajinách, ako sú Holandsko, Španielsko či Nemecko, už premenlivé zdroje tvoria viac než 50 % energetického mixu. Tieto krajiny sú zároveň najviac ohrozené výpadkami, čo potvrdili udalosti, ako blackout na Pyrenejskom polostrove či výpadky v Spojenom kráľovstve a Austrálii. V reakcii na tieto incidenty sa testujú „grid-forming“ technológie, ktoré pomáhajú udržiavať správnu frekvenciu, napätie a synchronizáciu siete. Spojené kráľovstvo je v ich integrácii najďalej, zavádza aj „stability market“ na zabezpečenie točivej energie. Nemecko čelí výraznému riziku nestability, predpokladá sa potreba dodania vyše 1300 GW točivej energie do roku 2030. Kombinácia invertorov a batériových úložísk predstavuje efektívne riešenie pre zvýšenie stability siete a zároveň nové obchodné príležitosti.