- Trh s tepelnými čerpadlami v Európe sa po období výrazných výkyvov opäť vracia k rastu, pričom podľa Európskej asociácie tepelných čerpadiel (EHPA) sa v 11 sledovaných krajinách v prvom kvartáli 2026 predalo približne 575-tisíc zariadení, čo predstavuje medziročný nárast o 17 %. Oživenie je spájané najmä s rastom cien plynu a ropy po geopolitických otrasoch, ktoré zvýšili záujem domácností o stabilnejšie a elektrifikované formy vykurovania, pričom tepelné čerpadlá sa čoraz viac presadzujú ako súčasť energetickej bezpečnosti. Najsilnejší rast zaznamenali Fínsko a Nemecko, výrazne rástol aj Francúzsko a Poľsko, kým v Rakúsku, Holandsku či Švédsku sa predaje znížili najmä pre slabšiu alebo chýbajúcu dotačnú podporu. Celkovo však európsky trh zostáva po prepade v roku 2024 stále nestabilný a nedosiahol predchádzajúce rekordné úrovne, pričom vývoj naďalej výrazne ovplyvňujú ceny energií a nastavenie podpôr. Slovensko sa v štatistikách EHPA nenachádza, no domáci trh kopíruje európske trendy, keď sa v roku 2025 predalo vyše 10-tisíc tepelných čerpadiel, pričom rozdiel medzi cenami elektriny a plynu stále obmedzuje ich širšiu ekonomickú konkurencieschopnosť.
- Predaj plynových kondenzačných kotlov na Slovensku v roku 2025 pokračoval v poklese. Predalo sa približne 28-tisíc zariadení, čo bolo takmer o 10 % menej ako rok predtým a o 27 % menej než v roku 2021. Napriek klesajúcemu trendu zostávajú plynové kotly dominantným zdrojom vykurovania, pričom ich predaj bol približne 2,6-krát vyšší ako predaj tepelných čerpadiel. Podobne ako v iných európskych krajinách sa ochladil celý trh vykurovacej techniky, no na Slovensku si plyn na rozdiel od Nemecka udržal vedúcu pozíciu. Zároveň rastie počet nových odberných miest pripojených na plyn, najmä v novostavbách rodinných domov. Po dvoch rokoch poklesu sa zvýšila aj spotreba zemného plynu. V roku 2025 dosiahla približne 49 TWh, medziročne o takmer 4 % viac, pričom rast ťahali najmä domácnosti. Predaj tepelných čerpadiel klesol na 10 617 kusov, najmä pre slabší dopyt po zariadeniach vzduch-vzduch. Naopak, predaj tepelných čerpadiel vzduch-voda medziročne vzrástol o 20 % na 8 493 kusov a zostal najvýznamnejším segmentom trhu.
- MH Teplárenský holding dokončuje v Bratislave projekt akumulátora tepla, ktorý bude fungovať ako „batéria pre teplo“. Zariadenie s objemom 1 500 m³ a výkonom nabíjania a vybíjania 10 MW umožní ukladať teplo vyrobené v čase nižšieho dopytu a využívať ho počas odberových špičiek. Cieľom je zvýšiť efektívnosť vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, znížiť spotrebu paliva a obmedziť emisie približne o 7 000 ton CO₂ ročne. Projekt v systéme CZT Bratislava – Západ získal podporu 1,3 milióna eur z Modernizačného fondu, pričom celkové náklady dosahujú 3,1 milióna eur. Akumulátor bude pripojený na horúcovodné rozvody teplárne na Poliankach. Teplári zároveň pripravujú ďalšie podobné investície. Najďalej je projekt v systéme Bratislava – Východ, kde už prebehlo verejné obstarávanie, a nové zásobníky tepla plánujú aj vo Zvolene a Košiciach. Akumulácia má pomôcť stabilizovať prevádzku teplárenských zdrojov a lepšie využívať energiu vyrábanú v kogenerácii.
- Jar 2026 ukázala, že ekonomika fotovoltických elektrární na Slovensku je čoraz viac ovplyvnená časom výroby. Hoci priemerná cena elektriny na dennom trhu dosahovala približne 85 €/MWh, fotovoltické zdroje predávali elektrinu v priemere len za 23,35 €/MWh, teda za 27 % trhovej ceny. Dôvodom je, že panely vyrábajú najviac okolo poludnia, keď je elektriny prebytok a ceny často klesajú až do záporných hodnôt. Počas sledovaných 41 dní sa záporné ceny objavili v 22 dňoch a trvali spolu 121 hodín, pričom minimum dosiahlo -500 €/MWh. Najhoršie výsledky vykazovali víkendy a sviatky s nízkou spotrebou a slnečným počasím. Pre elektrárne s podporou je situácia zatiaľ zvládnuteľná, no nové projekty bez podpory musia počítať s výrazne nižšími príjmami, než naznačuje priemerná trhová cena. Rastúci rozdiel medzi dennými a večernými cenami zároveň zvyšuje význam batériových úložísk, ktoré umožňujú energiu uskladniť a predať v čase vyšších cien.
- Ložisko antimónu Trojárová pri Pezinku patrí medzi najvýznamnejšie primárne náleziská tejto strategickej suroviny v Európskej únii. Hoci bolo objavené už koncom 70. rokov a v lokalite vznikla rozsiahla prieskumná infraštruktúra, po roku 1990 sa projekt zastavil. Nový impulz prišiel v roku 2024, keď ložisko prevzala kanadská spoločnosť Military Metals. Podľa aktuálnych odhadov obsahuje približne 6,5 milióna ton rudy so 67-tisíc tonami antimónu a zásobami zlata. Potenciálna produkcia by mohla pokryť približne tretinu ročnej spotreby antimónu v EÚ, ktorá je dnes takmer úplne závislá od dovozu, najmä z Číny, Ruska a Tadžikistanu. Antimón sa využíva v obrannom priemysle, energetike, elektronike či protipožiarnych systémoch. Napriek strategickému významu projekt naráža na viacero prekážok vrátane environmentálnych obáv miestnych samospráv, zdĺhavých povoľovacích procesov a nedostatku kapitálu. Prípad Trojárovej tak ilustruje širší problém EÚ, ktorá síce deklaruje podporu kritickým surovinám, no ich rozvoj často brzdia administratívne a finančné bariéry.
- Fínska spoločnosť Steady Energy vyvíja netradičný koncept malého modulárneho jadrového reaktora určeného výlučne na výrobu tepla pre systémy centrálneho zásobovania teplom. Firma vznikla v roku 2023 ako spin-off výskumného centra VTT, no samotný koncept nadväzuje na výskum zo 70. rokov. Na rozdiel od klasických jadrových elektrární nevyrába elektrinu, ale priamo teplo, vďaka čomu dokáže využiť 95 až 98 % vyrobenej energie. Jednoduchšia konštrukcia bez turbín či parogenerátorov má znižovať náklady, urýchľovať výstavbu a zvyšovať bezpečnosť. Reaktor s tepelným výkonom 50 MW má byť umiestnený pod zemou a dokáže zásobovať teplom mestské štvrte alebo celé mestá pri nasadení viacerých jednotiek. Spoločnosť odhaduje cenu tepla na približne 40 eur za MWh, pričom výhodou je aj vysoká cenová stabilita jadrového paliva. Pilotný projekt vzniká v Helsinkách na mieste bývalej uhoľnej elektrárne a prvé prevádzkové testy sa plánujú na budúci rok. Komerčné nasadenie technológie sa očakáva začiatkom 30. rokov.
- Spoločnosť GEOTERM KOŠICE dokončila tretí nový geotermálny vrt v lokalite Ďurkov, čím posúva projekt ekologického zásobovania teplom pre Košice do záverečnej fázy. Spolu so šiestimi existujúcimi vrtmi majú nové zdroje od roku 2029 pokrývať viac ako 20 % spotreby tepla mesta. Vrty s hĺbkou približne 2 900 až 3 600 metrov dosahujú teploty geotermálnej vody 125 až 135 °C a výdatnosť 55 až 60 litrov za sekundu, pričom aktuálne prechádzajú testovaním pred dlhodobou prevádzkovou skúškou. Projekt realizuje GEOTERM KOŠICE z portfólia SPP Infrastructure, zatiaľ čo teplovodnú infraštruktúru má zabezpečiť MH Teplárenský holding. Ten pripravuje 16-kilometrové prepojenie medzi Ďurkovom a Košicami, pričom začiatok dodávok tepla je plánovaný na rok 2029 s 20-ročným kontraktom. Celkové investície do rozšírenia geotermálneho zdroja presahujú desiatky miliónov eur a časť financovania pochádza z fondov EÚ. Projekt má zvýšiť podiel obnoviteľného tepla v systéme centrálneho zásobovania Košíc.
- Fotovoltické elektrárne podľa združenia SolarPower Europe od marca 2026 ušetrili Európe približne 10 miliárd eur na dovoze zemného plynu, ktorý by inak slúžil na výrobu elektriny. Úspora by podľa prepočtov zodpovedala napríklad výstavbe 8 GW solárnych kapacít alebo 44 GWh batérií. Organizácia to interpretuje ako dôkaz, že zrýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje znižuje závislosť od fosílnych palív a tlmí ceny energie. Analytici však upozorňujú, že efekt je časovo aj sezónne obmedzený a nezohľadňuje štrukturálne limity energetického systému. Najväčším problémom sú nedostatočné prenosové siete, ktoré bránia pripojeniu minimálne 120 GW plánovaných projektov v Európe, pričom v niektorých krajinách je kapacita veľmi nízka. Ďalším rizikom je závislosť od Číny pri dodávkach solárnych panelov, ktoré tvoria viac ako 95 % európskych inštalácií. Solárna výroba zároveň kolíše podľa sezóny, s výrazne nižším výkonom v zime, keď je spotreba plynu najvyššia. Napriek rastu inštalovaného výkonu sa preto celková závislosť od plynu zatiaľ zásadne neznižuje. Trh navyše naráža na spomalenie rastu a obmedzenia financovania projektov.
