- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie otvorilo eurofondovú výzvu s alokáciou 10,57 milióna eur na podporu prieskumu geotermálnej energie. Ide o historicky prvú výzvu svojho druhu, reagujúcu na potrebu zníženia investičného rizika spojeného s geotermálnymi projektmi. Podporené budú aktivity ako prieskumné vrty, geofyzikálne a geochemické prieskumy, energetické audity či štúdie hodnotiace energetický potenciál. Výzva je dopytovo orientovaná a zameraná na výrobu tepla, elektriny alebo ich kombináciu z geotermálnych zdrojov. Projekty musia byť realizované v 12 vybraných okresoch na východnom, strednom a časti západného Slovenska. Nenávratný príspevok môže dosiahnuť od 300-tisíc do troch miliónov eur. Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy iniciatívu víta, no považuje ju za nedostatočnú, keďže náklady na jeden hlboký vrt môžu presiahnuť 10 miliónov eur, pričom výška príspevku pokryje len zhruba tretinu nákladov.
- Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) upozorňuje, že Slovensko nesplní klimatické ciele EÚ, ak nezmení svoj Národný energetický a klimatický plán (NEKP). Ten je podľa nich nedostatočný, má meškanie a stanovuje nižšie ciele, ako požaduje európska legislatíva. Prognózy naznačujú, že spotreba elektriny bude výrazne rásť v dôsledku dekarbonizácie a elektrifikácie priemyslu, dopravy a budov. Ani plánovaný jadrový zdroj túto potrebu nepokryje. SAPI upozorňuje, že bez rozvoja obnoviteľných zdrojov (OZE) sa Slovensko po roku 2030 môže stať závislé od dovozu elektriny. Analýzy SAV naznačujú potrebu tisícok megawattov z vetra a slnka, zatiaľ čo dnešné kapacity sú minimálne. Ján Karaba zo SAPI varuje, že aktuálny NEKP neposkytuje jasnú stratégiu ani neodstraňuje bariéry pre investície do OZE, čo môže viesť k vyšším cenám elektriny a strate energetickej suverenity Slovenska.
- Čína schválila výstavbu desiatich nových jadrových reaktorov, čím pokračuje vo svojom intenzívnom tempe rozvoja jadrovej energetiky. Ide už o štvrtý rok po sebe, kedy bolo odsúhlasených aspoň desať projektov. Krajina má v súčasnosti 58 funkčných reaktorov s kapacitou 56,9 GW a ďalších 30 reaktorov s výkonom 34,4 GW je vo výstavbe – čo predstavuje takmer polovicu všetkých rozostavaných reaktorov na svete. Do konca roku 2025 by mala kapacita dosiahnuť 65 GW a do roku 2040 sa očakáva nárast na 200 GW. Väčšina nových reaktorov bude využívať domácu technológiu Hualong One, pričom dva použijú CAP1000, čínsku verziu amerického AP1000. Náklady na jeden reaktor sú približne 2,4 miliardy eur, čo je výrazne menej než v Európe či USA. Čína investuje do jadra z dôvodu rastúceho dopytu po energii a snahy znížiť závislosť od fosílnych palív.
- Európske rafinérie intenzívne investujú do zeleného vodíka ako súčasť prechodu na udržateľnú energetiku. Skupina MOL už prevádzkuje najväčší závod na zelený vodík v regióne v maďarskej Százhalombatte a podobné plány má aj pre Slovnaft a rafinériu v chorvátskej Rijeke. Rakúska OMV otvorila v apríli závod v Schwechate s výkonom 10 MW, ktorý využíva PEM technológiu a ročne vyprodukuje 1 500 ton zeleného vodíka. Ten prispeje k zníženiu emisií CO₂ o 15 000 ton a bude použitý na výrobu udržateľných palív, ako SAF a HVO. Do roku 2027 plánuje OMV spustiť nový elektrolyzér s kapacitou 140 MW pri Bratislave, ktorý vyprodukuje až 22 500 ton vodíka ročne a ušetrí 150 000 ton CO₂. OMV zároveň podpísala dohodu so spoločnosťou Masdar na rozvoj zeleného vodíka a jeho derivátov v Európe a SAE, čím podporuje dekarbonizáciu a energetickú bezpečnosť.
- Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo ďalšiu novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie len osem mesiacov po poslednej. Reaguje tým na požiadavky európskej legislatívy, najmä smernicu RED III, ktorú Slovensko doteraz dostatočne nezapracovalo, čím čelí konaniu Európskej komisie. Novela má zrýchliť povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Obsahuje 68 bodov a predkladá sa na skrátené pripomienkové konanie. Účinnosť hlavných zmien sa plánuje na október 2025. Hlavné ciele sú zosúladenie environmentálnych a stavebných procesov, úprava kompetencií úradov a podpora plánu obnovy. Zavádza sa definícia tzv. nulového variantu a Slovenská inšpekcia životného prostredia získa nové právomoci. Novinkou je aj inštitút nadradeného verejného záujmu pre vybrané OZE projekty, čo by malo zefektívniť povoľovanie a znížiť počet právnych námietok, čím sa podporí rýchlejšia výstavba nových energetických zdrojov.
- Ministerstvo hospodárstva SR predložilo rozsiahlu novelizáciu energetických zákonov najmä z dôvodu zosúladenia s európskou legislatívou v oblasti elektriny, plynu, OZE a metánových emisií. Po vyhodnotení pripomienok bol 9. mája 2025 do NR SR predložený návrh zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2026. Zmeny sa dotýkajú najmä podpory obnoviteľných zdrojov, zdieľania elektriny a zavedenia inštitútu flexibilného pripojenia. Novela zjednodušuje zdieľanie elektriny, umožňuje ho aj veľkým podnikom pri zariadeniach do 6 MW a zavádza nadradený verejný záujem pre projekty OZE, čo má urýchliť povoľovacie procesy. Flexibilné pripojenie umožní prístup do siete aj v oblastiach s obmedzenou kapacitou, avšak len počas vybraných období. Predlžuje sa tiež podpora pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu a jej modernizáciu. Očakáva sa, že zákon bude parlamentom schválený v predloženom znení.
- Projekt výstavby multipalivového kotla v Žiline, ktorý mal spaľovať biomasu a tuhé alternatívne palivo (TAP), sa po rokoch príprav definitívne ruší, hoci v apríli 2025 získal pozitívne záverečné stanovisko v procese EIA. Štátne teplárne na jeho prípravu minuli stovky tisíc eur. Pôvodne mal kotol nahradiť spaľovanie uhlia, ktoré sa v Žiline stále používa. Projekt sa pripravoval zhruba desať rokov, intenzívnejšie od roku 2020, no pre ekonomickú náročnosť, neistotu na energetickom trhu a závislosť od verejných dotácií bol napokon opustený. MH Teplárenský holding sa namiesto toho zameria na ekologickejšie riešenie – výstavbu fluidného kotla na biomasu s nižším výkonom (26 MW) a kogeneračné jednotky na zemný plyn. Tie prinesú vyšší zisk a sú z väčšiny financované z Modernizačného fondu. Celkové investície do nových technológií by mali dosiahnuť približne 180 miliónov eur.
- Európu nedávno zasiahla najväčšia energetická kríza za posledné desaťročia, keď rozsiahly výpadok prúdu postihol Španielsko a Portugalsko na viac než 12 hodín. Príčiny incidentu sa stále vyšetrujú, no už teraz sa vylučuje, že by za ním stáli obnoviteľné zdroje. Niektorí odborníci však upozorňujú, že vysoký podiel fotovoltiky a vetra bez „točivého železa“, teda klasických stabilizačných prvkov, mohol spôsobiť nestabilitu siete. Iní zasa poukazujú na slabé prepojenie s okolitými sústavami. Podľa energetických expertov vznikol problém lokálne v oblasti Granady, kde výkyv frekvencie spustil dominový efekt. Hoci zelená energia v Španielsku prináša nízke ceny a výhodné podmienky pre priemysel, jej riadenie si vyžaduje robustný systém. Udalosť by mala byť výstrahou aj pre iné krajiny, že transformácia energetiky musí ísť ruka v ruke s technickými opatreniami a prepojením s ostatnými sieťami.
- Na Slovensku aktuálne fungujú dve zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) – v Bratislave a Košiciach – ktoré ročne spracujú približne 300-tisíc ton odpadu. Vzhľadom na to, že krajina stále ukladá na skládky okolo milióna ton komunálneho odpadu ročne, pripravujú sa nové projekty ZEVO v rôznych regiónoch. Najďalej sa zatiaľ posunul projekt spaľovne v katastri obce Drienov pri Prešove, ktorý už prešiel procesom EIA a v máji 2025 doň kapitálovo vstúpila spoločnosť KOSIT. Spaľovňa má ročnú kapacitu 95-tisíc ton odpadu, s plánovanou výrobou 45 GWh elektriny a 108 GWh tepla ročne. Zámer vznikol v roku 2019. Okrem rozširovania ZEVO v Košiciach, spoločnosť KOSIT naďalej rozvíja aj ďalšie akvizície. Investičná skupina Wood & Company, stojaca za KOSIT-om, pripravuje aj Centrum cirkulárnej ekonomiky v Šali, ktoré však zatiaľ narazilo na odpor zo strany ministerstva životného prostredia.
- Vo švajčiarskej obci Buttes bola spustená pilotná verzia prvej solárnej elektrárne integrovanej do železničnej trate, ktorú vyvinul startup Sun-Ways. Systém využíva odnímateľné fotovoltické panely umiestnené medzi koľajnicami, ktoré neovplyvňujú vlakovú premávku a umožňujú jednoduchú údržbu trate. Inštaláciu zabezpečuje špeciálny vlak, schopný položiť až 150 panelov za hodinu. Panely sú navrhnuté tak, aby odolali rýchlostiam vlakov do 150 km/h a automaticky sa čistili počas jazdy. Pilotný úsek so 48 panelmi má ročne vyprodukovať približne 16 000 kWh energie. Elektrina môže byť využitá v domácnostiach, železničnej infraštruktúre alebo priamo na pohon vlakov. Projekt získal povolenie na trojročnú testovaciu fázu, počas ktorej sa bude overovať funkčnosť v rôznych podmienkach. Startup plánuje expanziu doma aj v zahraničí – technológia má potenciál pokryť významnú časť energetických potrieb železníc na celom svete.
- Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS), ktorý doteraz zahŕňal najmä veľký priemysel a energetiku, sa rozširuje na nové sektory – menší priemysel, cestnú dopravu a vykurovanie budov. Nový systém ETS 2, ktorý sa spustí naplno v roku 2028, sa dotkne výrazne väčšieho počtu subjektov, vrátane malých firiem. Firmy budú musieť nakupovať emisné kvóty na všetky emisie CO₂ súvisiace s uvádzaním palív na trh. Ceny kvót sa určujú na trhu, pričom sa predpokladá ich rast z 30 eur v roku 2027 na 60 eur v roku 2030. Systém nepriznáva žiadne bezplatné kvóty, čo zvýši náklady pre spotrebiteľov – napríklad pri benzíne, nafte či zemnom plyne. Dopady budú najvýraznejšie pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré majú byť kompenzované cez nový Sociálno-klimatický fond financovaný z výnosov systému. Pre Slovensko je vyčlenených až 1,53 miliardy eur na obdobie rokov 2026 – 2032.
- Západoslovenská energetika (ZSE) a Východoslovenská energetika (VSE) sa k 1. júlu 2025 zlúčia do jednej spoločnosti s názvom Energetika Slovensko. Napriek zlúčeniu budú pri komunikácii so zákazníkmi aj naďalej používať svoje pôvodné značky ZSE Energia a VSE. Zmena sa týka výhradne dodávateľov energií, pričom distribučné spoločnosti oboch skupín zostávajú samostatné. Energetika Slovensko sa stane najväčším dodávateľom elektriny a druhým najväčším dodávateľom plynu na Slovensku, pričom bude obsluhovať 1,3 milióna zákazníkov a ročne dodá 9 TWh elektriny a 6 TWh plynu. Majoritným 51 % vlastníkom je štát, zatiaľ čo minoritný 49 % podiel a manažérsku kontrolu drží nemecký E.ON. ZSE Energia je aktuálne lídrom v dodávkach elektriny s viac ako štvrtinovým podielom na trhu, VSE pokrýva 13 %. Spolu sa na dodávkach plynu podieľali približne 13 % trhu.
- Rozvoj zeleného vodíka v Európe zaostáva za očakávaniami, čo odborníci pripisujú aj prísnej legislatíve EÚ. Spoločnosti z Česka, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Belgicka a Španielska apelovali na Európsku komisiu, aby zjednodušila pravidlá pre výrobu obnoviteľného vodíka. Hoci stratégia EÚ pôvodne rátala s inštalovaním 40 GW elektrolyzérov do roku 2030 (neskôr zvýšené na 100 GW), realistické scenáre teraz predpokladajú iba 20 GW. Problémom sú vysoké náklady na technológie, drahá elektrina a legislatívne podmienky, ktoré obmedzujú prevádzku elektrolyzérov. Tie musia byť prepojené s novými obnoviteľnými zdrojmi v rovnakom regióne a využívať výhradne zelenú elektrinu vyrobenú v rovnakom čase. V krajinách ako Česko, kde veterná energia zaostáva, to vedie k nízkemu využitiu zariadení a vyšším nákladom. Odborníci preto žiadajú úpravu pravidiel najneskôr do roku 2027.