- Fosílne palivá si napriek rastu obnoviteľných zdrojov naďalej udržujú dominantné postavenie v energetike EÚ. V roku 2024 pokrývali viac ako 68 % celkovej spotreby energie, hoci ich podiel dlhodobo mierne klesá. Situácia sa výrazne líši medzi jednotlivými krajinami – kým Malta a Cyprus sú takmer úplne závislé od fosílnych zdrojov, severské štáty ako Švédsko, či Fínsko ich využívajú len minimálne. Slovensko patrí medzi krajiny s nižším podielom fosílnych palív, približne 59 %, najmä vďaka silnej pozícii jadrovej a vodnej energie v elektroenergetike, kde fosílne zdroje tvoria menej než 15 %. Naopak, v doprave dominujú ropné produkty s podielom okolo 90 % a podiel obnoviteľných zdrojov je nízky. V sektore vykurovania a chladenia je situácia podobná, keďže približne polovica tepla na Slovensku pochádza zo zemného plynu. Celkovo tak energetická transformácia postupuje pomaly a fosílne palivá zostávajú kľúčovým pilierom európskej energetiky.
- Zavedenie nového systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2 sa dotkne približne 103 miliónov domácností v EÚ. Analýzy dopadov tohto systému ukazujú výrazné rozdiely medzi krajinami aj regiónmi. Na Slovensku patria domácnosti medzi najviac zaťažené – pri cene kvóty 60 eur/t by si mali priplatiť v priemere okolo 243 eur ročne, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. Pri cene 180 eur/t by náklady mohli narásť až k 700 eurám ročne. Zvýšenie sa dotkne najmä domácností mimo centrálneho vykurovania, ktoré využívajú plyn alebo uhlie, čo predstavuje približne tri milióny obyvateľov. Najviac ohrozené sú nízkopríjmové rodiny vo väčších a energeticky neefektívnych domoch, kde môžu byť náklady aj niekoľkonásobne vyššie než priemer. Odhady zo Slovenska hovoria o náraste výdavkov na vykurovanie v rodinných domoch o 300 až 500 eur ročne, v bytoch do 100 eur. Výrazné rozdiely závisia od typu paliva, stavu budovy aj spotreby energie.
- Podľa správy plynárenského združenia ENTSOG, objem biometánu vtláčaného do plynárenských sietí v EÚ narástol medzi rokmi 2024 a 2025 z 38,1 na 43,2 TWh, teda o približne 12 %. Napriek tomu ide stále o relatívne malý sektor – celková produkcia v EÚ je porovnateľná s ročnou spotrebou plynu na Slovensku. Rast ťahá najmä rozširovanie výrobných kapacít a pribúdanie nových biometánových staníc. Výhodou biometánu je možnosť využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru bez zásadných úprav, čo umožňuje aj jeho cezhraničný obchod. Produkcia je však koncentrovaná tak, že Francúzsko, Nemecko, Dánsko, Taliansko a Holandsko tvoria až 94 % objemu. V ďalších krajinách vrátane Slovenska je sektor zatiaľ v začiatkoch, pričom Slovensko prvýkrát vykázalo vtláčanie na úrovni 75 GWh. Potenciál rastu spočíva najmä v transformácii existujúcich bioplynových staníc. Naopak, obnoviteľný vodík sa zatiaľ prakticky nepresadil a objavuje sa len v zanedbateľnom objeme v Nemecku.
- Spoločnosť TerraPower získala v USA stavebné povolenie pre projekt Kemmerer Power Station Unit 1 vo Wyomingu, čím Nuclear Regulatory Commission prvýkrát po takmer desiatich rokoch schválila výstavbu nového komerčného reaktora. Ide zároveň o prvý ne-ľahkovodný reaktor s takýmto povolením za viac než 40 rokov. Projekt využíva technológiu Natrium – sodíkom chladený rýchly reaktor s výkonom 345 MWe a integrovaným úložiskom energie, ktoré môže krátkodobo zvýšiť výkon na 500 MWe. Výhodou je vyššia bezpečnosť a efektívnejšie odvádzanie tepla v porovnaní s vodou chladenými reaktormi, ako aj schopnosť flexibilne reagovať na dopyt a spolupracovať s obnoviteľnými zdrojmi. Elektráreň vzniká pri odstavovanej uhoľnej prevádzke a má zamestnať stovky pracovníkov. Projekt je financovaný kombináciou verejných a súkromných zdrojov a počíta s využitím paliva HALEU. Spustenie prevádzky si ešte vyžiada samostatné licenčné konanie a cieľom je uvedenie do prevádzky okolo roku 2030.
- Globálnu energetickú krízu po výpadku dodávok cez Hormúzsky prieliv sprevádza prudký rast cien ropy a palív, čo zvyšuje tlak na rýchle zníženie spotreby. Medzinárodná energetická agentúra preto zdôrazňuje najmä praktické opatrenia na strane dopytu. V doprave odporúča znížiť rýchlostné limity, podporovať verejnú dopravu, spolujazdu a ekologický štýl jazdy, ako aj rozšíriť prácu z domu, čím sa obmedzí dochádzanie. Významný efekt môže mať aj optimalizácia logistiky a prepravy tovaru. V letectve sa navrhuje obmedziť služobné cesty, čo môže znížiť spotrebu paliva o desiatky percent. V domácnostiach je kľúčové šetriť LPG, najmä pri varení, a nahrádzať ho elektrickými alebo úspornejšími riešeniami. Priemysel môže znižovať spotrebu lepšou údržbou zariadení, či využívaním alternatívnych surovín. Tieto relatívne jednoduché opatrenia môžu v súčte priniesť citeľné zníženie spotreby a zmierniť dopady krízy.
- Európska komisia mení postoj k jadrovej energii a plánuje novú stratégiu na podporu malých modulárnych reaktorov (SMR), ktoré chce dostať do praxe do roku 2030. Predsedníčka Ursula von der Leyen označila odklon Európy od jadra za strategickú chybu, ktorá zvýšila závislosť na fosílnych palivách a volatilitu cien. Nový prístup počíta s kombináciou jadra a obnoviteľných zdrojov ako základom energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti. Medzi hlavné opatrenia patrí zavedenie regulačných sandboxov na testovanie technológií a finančný mechanizmus vo výške 200 miliónov eur na podporu investícií. Napriek tomu jadro v Európe dlhodobo ustupuje – jeho podiel na výrobe elektriny klesol z tretiny v roku 1990 na približne 15 %. Najväčší odpor pretrváva v Nemecku, kde je návrat k jadru považovaný za nereálny. Niektoré krajiny však svoj postoj prehodnocujú. SMR by sa mohli rozvíjať aj na Slovensku, kde sa ukázal potenciál pre ich nasadenie, no energetické firmy plánujú počkať na overenie technológie v zahraničí.
- Fínsko patrí medzi svetových lídrov v jadrových technológiách a pred tromi rokmi spustilo v elektrárni Olkiluoto reaktor s výkonom 1 600 MW. Krajina teraz vyvíja malé modulárne reaktory (SMR) špeciálne pre dodávku tepla do systémov diaľkového vykurovania, bez výroby elektriny. Pilotný reaktor LDR-50 s tepelným výkonom 50 MW vyvíja spoločnosť Steady Energy a bude testovaný v Helsinkách na existujúcej teplárenskej sieti. Pilotné zariadenie, využívajúce na začiatku elektrické ohrievanie, overí technológiu, riadenie, bezpečnosť a integráciu do infraštruktúry. SMR majú nižšie teploty a tlaky než klasické reaktory, čo znižuje komplexnosť a náklady, pričom plánované umiestnenie pod zemou zvyšuje bezpečnosť a umožňuje blízke nasadenie v mestách. Cieľom je dekarbonizácia vykurovania, ktoré je v Helsinkách stále čiastočne závislé od fosílnych palív, pričom obnoviteľné zdroje majú limity. Fínsky SMR koncept sa odlišuje od svetových projektov zameraných na elektrinu, čo prináša jednoduchší dizajn a efektívnu integráciu do mestských teplárenských systémov.
- Energetická transformácia Európskej únie prebieha, no podľa analýzy banky JPMorgan je nákladná, pomalá a systémovo náročná. V roku 2025 pochádzalo z vetra, slnka a vody 48 % vyrobenej elektriny, pričom podiel OZE prvýkrát prekonal fosílne palivá. Napriek tomu sú ceny elektriny v EÚ vysoké, až dvojnásobné oproti USA, a výrazne zaťažujú priemysel aj domácnosti. Analýza upozorňuje, že úspešné príklady malých krajín, ako Dánsko, nemožno univerzálne aplikovať, pretože využívajú špecifické podmienky a dovoz energie. Zároveň sú štatistiky primárnej energie skreslené, keď sa pri fosílnych palivách započítavajú tepelné straty a pri OZE nie, čo ilustruje pomalší pokles fosílnych palív, než sa prezentuje. Odstavenie jadra, napríklad v Nemecku, zvýšilo volatilitu cien a závislosť na plyne. Analýza zdôrazňuje, že bez stabilných zdrojov, ako jadro alebo plyn, vysoký podiel OZE a batérií nestačí na spoľahlivé zásobovanie, najmä počas dlhých zimných období s nízkou solárnou a veternou výrobou.
- Slovensko musí výrazne zrýchliť obnovu budov, keďže nové európske pravidlá kladú dôraz na znižovanie spotreby energie najmä vo vykurovaní. Kľúčovým problémom je meškajúca novela zákona o energetickej efektívnosti a chýbajúci Národný plán obnovy budov, za čo Európska komisia zaradila Slovensko medzi krajiny porušujúce povinnosti. Vláda má dva mesiace na reakciu, inak hrozí ďalšie konanie až po súdny spor. Plán obnovy má byť strategickým dokumentom s cieľmi, investičnými potrebami a opatreniami vedúcimi k dekarbonizácii budov do roku 2050. Odborníci upozorňujú, že nejde len o formálnu povinnosť, ale o zásadný nástroj pre stabilné investície a rozvoj stavebného sektora. Kľúčovou výzvou zostáva zabezpečenie dlhodobého financovania a zapojenie samospráv, firiem aj verejnosti. Bez kvalitného a realistického plánu nebude možné splniť klimatické ciele ani znížiť energetickú chudobu, pričom Slovensko riskuje, že bude zaostávať za ostatnými krajinami EÚ.
- Na západe Slovenska pri Leopoldove sa pripravuje projekt veľkokapacitného skleníka, ktorý prepája poľnohospodárstvo s energetikou a priemyslom. Skleník s rozlohou približne 5 hektárov bude využívať hydroponické pestovanie, pri ktorom sa rastliny, najmä paradajky, pestujú bez pôdy s presne riadeným prísunom vody a živín. Kľúčovým prvkom projektu je využitie odpadového tepla a oxidu uhličitého z výroby bioetanolu v závode ENVIRAL, čím sa emisie premenia na vstup pre rast rastlín. Energetický mix doplní aj teplo z jadrovej elektrárne a kogeneračné zdroje. Projekt zahŕňa aj zber dažďovej vody a moderné riadenie mikroklímy. Investícia za približne 19 miliónov eur by mala priniesť okolo 50 pracovných miest a spustenie prevádzky sa plánuje v roku 2027. Výhodou má byť nižšia energetická náročnosť a cirkulárny model výroby, ktorý môže zvýšiť konkurencieschopnosť v náročnom prostredí skleníkového pestovania.