- Slovensko plánuje spustiť tender na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Podľa harmonogramu schváleného vládou v novembri 2024 má notifikácia voči Európskej komisii začať v apríli 2025, samotný tender v júni. Víťaz má byť známy do konca roka 2025 a skúšobná prevádzka elektrárne je naplánovaná na jar 2038. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze však označujú tento plán aj predpokladané náklady 10 miliárd eur za optimistické. Na základe medzinárodných skúseností varujú, že výstavba elektrární generácie III+ trvá priemerne 15 rokov a často sa výrazne predražuje. Ako presnejšiu metódu odhadu odporúčajú tzv. „reference class forecasting“, ktorý zohľadňuje reálne náklady a trvanie podobných projektov. Na jeho základe by výstavba mohla trvať 12–18 rokov a cena sa môže pohybovať medzi 9,6 až 18,4 miliardy eur, pričom priemer je odhadovaný na 13,7 miliardy eur.
- MH Teplárenský holding (MH TH) plánuje modernizáciu dvoch svojich teplární – vo Zvolene a Martine – prostredníctvom výmeny turbín. V Zvolene dôjde k transformácii existujúceho zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), čím sa zlepší efektívnosť a zníži spotreba drevnej štiepky. Očakávaná ročná úspora primárnych zdrojov dosiahne 34 896,65 MWh, pričom emisie klesnú o 8 793,96 ton. V Martine, kde už KVET funguje, sa zvýši účinnosť turbogenerátora, čo povedie k ročnej úspore 11 397 MWh a zníženiu emisií CO₂ o 6 865 ton. Súčasťou projektov je dodávka a inštalácia turbíny, generátora, regulačných systémov a ďalších komponentov. Obe zákazky sú „zelené verejné obstarávania“ s dôrazom na environmentálne prínosy. Realizácia zvolenského projektu má trvať 20 mesiacov, martinského 19 mesiacov, pričom hlavným kritériom pri výbere dodávateľov je cena.
- Na Slovensku sa o titul najväčšej fotovoltickej elektrárne uchádza viacero projektov, no skutočnosť je odlišná od ambicióznych plánov. Väčšina nového výkonu v roku 2024 pochádzala z menších strešných systémov, najmä v domácnostiach a firmách. Historicky prevládajú fotovoltiky s výkonom do 1 MW, pričom nové veľké pozemné elektrárne sú zriedkavé. Významný posun nastal koncom roka 2024, keď Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) uviedla do prevádzky 10 MW elektráreň FVE 1 Bohunice, aktuálne najväčší zdroj na Slovensku. Projekt vznikol na tzv. brownfield plochách - teda na už existujúcom, predtým využívanom území v Jaslovských Bohuniciach a tvorí prvú fázu plánovanej dvojice elektrární s celkovým výkonom 20 MW. Druhá fáza, FVE 2 Bohunice, má byť spustená v lete 2025. Pôvodne JESS plánovala 48 MW projekt, no plány boli zredukované. Firma chce kombináciou fotovoltiky a jadrovej energie prispieť k udržateľnému a vyváženému energetickému mixu krajiny.
- Európska únia zaviedla nový nástroj na podporu vodíka – Európsku vodíkovú banku, z ktorej sa v máji 2024 prerozdelilo 720 miliónov eur. Najväčšiu časť získali projekty v Španielsku a Portugalsku. Sedem víťazných projektov dostane počas desiatich rokov dotáciu na každý kilogram vyrobeného vodíka. Do aukcie sa prihlásilo až 132 projektov, čo podnietilo viacero štátov, vrátane Slovenska, aby podporili ďalšie zámery z vlastných zdrojov cez schému „Auctions-as-a-Service“. Slovensko rozdelilo prvé dotácie z Plánu obnovy začiatkom roka 2025. Rakúsko a Litva sa nedávno pridali k tejto iniciatíve a ich schémy, v hodnote 400 a 36 miliónov eur, boli schválené Európskou komisiou. Cieľom je podporiť výstavbu elektrolyzérov a výrobu obnoviteľného vodíka prostredníctvom aukcií. Granty budú poskytované na desať rokov a prísne viazané na splnenie európskych ekologických štandardov.
- Zachytávanie a ukladanie CO₂ (CCS) sa v súvislosti s klimatickými cieľmi EÚ stáva čoraz aktuálnejšou témou. Slovenská firma ENGAS s.r.o. predložila zámer vybudovať prvé trvalé hlbinné úložisko CO₂ pri obci Golianovo. Projekt má slúžiť na ukladanie oxidu uhličitého najprv zo závodu Duslo Šaľa, neskôr aj zo Slovnaftu. Tieto podniky patria medzi najväčších producentov emisií skleníkových plynov v SR. ENGAS plánuje využiť vyťažené ložisko zemného plynu, ktoré už obsahuje vysokú koncentráciu CO₂. Plyn bude vtláčaný do horninovej štruktúry v hĺbke 1670 – 1850 m. Projekt sa rozdelí do troch fáz s cieľom uložiť až 780-tisíc ton CO₂ ročne. Technológia má byť jednoduchá a ekologická. ENGAS tvrdí, že ide o ekonomicky prijateľný a environmentálne výhodný spôsob využitia ložiska. Projekt je v súlade s európskou Green Deal stratégiou a predstavuje významný krok v dekarbonizácii Slovenska.
- V roku 2024 sa predaj elektrických vozidiel celosvetovo zvýšil o 25 %, pričom Čína zaznamenala 40 % rast, no Európa poklesla o 3 % v dôsledku ukončenia dotácií, najmä v Nemecku. Európska komisia preto pripravuje nový „Automotive Action Plan“ na podporu elektromobility, vrátane sociálneho lízingu – nájomného modelu, ktorý by umožnil prístup k elektroautám aj ľuďom s nižšími príjmami. Slovenský automobilový priemysel by takéto opatrenia privítal, pretože by zvýšili dostupnosť elektromobility. Ekonóm Radovan Ďurana však varuje, že ide o marketingový nástroj, ktorý nie je dlhodobo udržateľný. Ako príklad uvádza Francúzsko, kde podobný program zaznamenal obrovský záujem, no bol predčasne ukončený kvôli vysokým nákladom – až 13 000 eur na jedno auto. Hoci sa tak predalo 50 000 áut, predstavovalo to len 2,5 % ročného predaja, pričom náklady dosiahli 650 miliónov eur.
- Snaha o nahrádzanie fosílnych palív ekologickejšími alternatívami viedla k zvýšenému záujmu o vodík, najmä jeho „zelenú“ formu vyrábanú pomocou elektrolyzérov. Ich počet síce rastie, no pre potreby priemyslu je stále nedostatočný. Výzvou nie je len samotná technológia, ale aj splnenie prísnych podmienok pre označenie vodíka ako zeleného, ktoré stanovila Európska komisia v roku 2023. Aby sa vodík mohol považovať za zelený, musí jeho výroba spĺňať tri kritériá: doplnkovosť, synchrónnosť a lokalizáciu. Znamená to, že elektrolyzéry musia využívať výlučne obnoviteľnú elektrinu vyrobenú navyše, musia byť časovo zosúladené s jej výrobou a lokalizované v blízkosti zdroja. Riešenia ako priamy odber zo siete, výroba pri obnoviteľných parkoch či dlhodobé zmluvy o nákupe elektriny (PPA) ponúkajú rôzne výhody, no zároveň prinášajú komplexné regulačné a technické výzvy. Hybridné modely zvyšujú flexibilitu, ale komplikujú výpočet emisií a môžu ohroziť „zelený“ status výsledného vodíka. Bez robustnej infraštruktúry a zladenia pravidiel zostáva široké využitie zeleného vodíka náročné.
- Maďarsko a Rumunsko podpísali historickú dohodu, ktorá zabezpečí Budapešti dodávky plynu z budúcej ťažby v rumunskej časti Čierneho mora. Kľúčovým projektom je Neptun Deep, významné ložisko plynu, ktorého ťažba má začať v roku 2027. Na projekte sa podieľajú OMV Petrom a Romgaz, ktorí do neho investujú približne štyri miliardy eur. Ložisko obsahuje až 100 miliárd m³ plynu, pričom podobné množstvo sa nachádza aj v susednom ložisku. Rumunsko, ktoré je druhým najväčším producentom plynu v EÚ, plánuje vďaka tomuto projektu výrazne zvýšiť svoju produkciu a stať sa čistým exportérom. Zároveň prebieha výstavba plynovodu, ktorý spojí nové ložiská s európskymi sieťami. V kontexte poklesu ťažby plynu v EÚ a závislosti od externých dodávok, je tento projekt strategicky dôležitý pre zvýšenie energetickej bezpečnosti a nezávislosti regiónu.
- Ministerstvo hospodárstva SR predložilo rozsiahlu novelu energetickej legislatívy, ktorá predstavuje najväčšie zmeny za posledné roky. Novela zákona o energetike je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a reaguje na reformy EÚ, najmä v oblasti trhu s elektrinou a obnoviteľných zdrojov. Zavádza právny rámec pre zdieľanie elektriny, flexibilné pripojenia, nové povinnosti distribučných spoločností a ochranu spotrebiteľov. Posilňuje tiež podporu nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadra, cez tzv. rozdielové zmluvy. Zákon má umožniť aj lepšie riadenie distribučných sústav a transparentnosť údajov o pripojení. V plynárenstve prináša čiastočnú transpozíciu pravidiel pre vodíkový trh, vrátane certifikácie jeho prevádzkovateľov. Účinnosť väčšiny zmien sa očakáva od roku 2026, pričom niektoré vstúpia do platnosti už v novembri 2025. Novela reaguje aj na aplikačnú prax a podporuje modernizáciu energetického systému Slovenska.
- Aj keď Slovensko znižuje emisie skleníkových plynov, v sektore dopravy sa pokrok nedarí. Až 90 % spotreby energie v doprave stále pokrývajú fosílne palivá. Podiel obnoviteľných zdrojov je len okolo 10 %, najmä vďaka biopalivám a elektromobilite. Nová analýza Ministerstva hospodárstva skúma alternatívne palivá a ich potenciál pre dekarbonizáciu dopravy. Medzi ne patrí bioetanol (súčasť E10), bionafta (B7) a biometán – pokročilá forma bioplynu. Biopalivá prvej generácie, vyrábané z potravinárskych plodín, prinášajú ekologické aj ekonomické výzvy. Výhodou druhogeneračných biopalív je nižší dopad na potravinovú bezpečnosť a vyššia úspora emisií. Biometán, ktorý možno použiť v CNG/LNG vozidlách, ponúka až 90 % zníženie emisií CO₂, no prekážkou sú vysoké náklady a slabá infraštruktúra. Analýza navrhuje viaceré opatrenia pre vládu, ako tieto technológie efektívnejšie zaviesť a splniť ciele uhlíkovej neutrality do roku 2050.
- Na Slovensku je približne 1,02 milióna rodinných domov starších ako 10 rokov, z čoho takmer tri štvrtiny majú viac než 40 rokov. Až dve tretiny z nich využívajú na vykurovanie zemný plyn, 28 % pevné palivá a len 6 % elektrinu. Tretina domov je energeticky neefektívna a potrebuje hĺbkovú obnovu, ďalších 380-tisíc si vyžaduje čiastkovú rekonštrukciu. Ročne sa komplexne obnoví približne 9 000 domov. Tempo obnovy je nízke, preto sa odporúča jeho strojnásobenie, čo by si vyžiadalo verejné výdavky vo výške 1,37 miliardy eur. Záujem o obnovu rastie — až 67 % vlastníkov starších domov plánuje renováciu do roku 2030. Narástol aj počet tých, ktorí chcú využiť dotáciu z programu Obnov dom, a to z 9 % v roku 2023 na 17 % v roku 2025. Bariérou však zostáva potreba predfinancovania. Opatrenia sa najčastejšie týkajú zateplenia, výmeny okien a dverí, pričom prevažujú čiastkové obnovy do 10 000 €.
- Zavedenie systému ETS 2, ktorý rozšíri povinnosť nákupu emisných kvót aj na sektory vykurovania budov a cestnej dopravy, môže v blízkej budúcnosti výrazne zvýšiť ceny fosílnych palív. Očakáva sa nárast cien benzínu, nafty aj plynu, čo ovplyvní domácnosti aj firmy. Najviac postihnuté budú domácnosti v nezateplených rodinných domoch, kde sa ročný nárast nákladov môže pohybovať od 300 do 500 eur v závislosti od typu paliva. Zavedenie ETS 2 by mohlo prispieť k inflácii o 1,8 až 2,1 percentuálneho bodu. Riešením sú energetické úspory, napríklad zateplenie domov či výmena okien, ktoré znižujú spotrebu a tlmia cenové dopady. Platforma Budovy pre budúcnosť upozorňuje na nedostatočné financovanie z plánovaného Sociálno-klimatického fondu a presadzuje rozsiahlu obnovu budov. Investícia do modernizácie viac ako 250-tisíc domácností by si vyžiadala vyše 5,2 miliardy eur, no prispela by k trvalému zníženiu nákladov a vyššej finančnej odolnosti domácností.