- Ontario stavia prvý komerčný malý jadrový reaktor BWRX-300 a chce byť globálne prvé. Projekt má štyri bloky s celkovým výkonom 1,2 GW a cenou okolo 20,9 mld. CAD, pričom samotný prvý reaktor má stáť 4,4 mld. USD. Financovanie sa postupne skladá z federálnych a provinčných fondov, infraštruktúrnej banky a nových mechanizmov, ktoré umožnia účtovať úroky už počas výstavby. Reaktor má ísť do prevádzky v roku 2030, ďalšie tri v polovici nasledujúcej dekády. SMR majú pokryť rastúci dopyt po elektrine, nahradiť staré jadrové a plynové zdroje a udržať stabilitu siete pri raste obnoviteľných zdrojov. Kanadská vláda to prezentuje ako posilnenie energetickej nezávislosti a lokálnej ekonomiky. Kritici však upozorňujú na riziko meškaní, zdražovania a na to, že malý reaktor môže stáť násobne viac, než sa tvrdí, pričom lacnejšiu alternatívu vidia v rozšírení obnoviteľných zdrojov a úložísk.
- Spotreba energií na Slovensku v prvých deviatich mesiacoch 2025 ukazuje odlišné trendy pri plyne a elektrine. Plyn po výraznom prepade v rokoch 2022 – 2023 znova rastie: odoberatelia spotrebovali 32 602 GWh, čo je o 5,5 % viac než vlani a viac než v roku 2023, hoci stále menej než v roku 2022. Rástol najmä odber domácností, malých a stredných odberateľov, zatiaľ čo veľké firmy mierne klesli. Najväčší medziročný skok priniesol február, ktorý bol v roku 2024 neobvykle teplý. Elektrina sa vyvíja inak. Po prepade spôsobenom najmä odstavením Slovalca sa minuloročný rast zastavil a spotreba mierne klesla na 20 151 GWh, čo je o 0,2 % menej než v roku 2024, no viac než v roku 2023. Aj tu február priniesol najväčší medziročný nárast, no od leta spotreba klesala, najvýraznejšie v septembri. Celkovo sa tak plyn odráža od dna, zatiaľ čo elektrina skôr stagnuje.
- Rada EÚ odložila spustenie systému ETS2 pre vykurovanie a dopravu na rok 2028 a zároveň schválila nový klimatický cieľ pre rok 2040. Formálne ostáva ambícia znížiť emisie o 90 %, no členské štáty získali viac priestoru, ako k tomu dospieť, vrátane možnosti pokryť do 5 % redukcie cez nákup medzinárodných kreditov po roku 2036. V praxi tak ide o reálny cieľ okolo 85 %. Zároveň pribudla poistka, že ak sa cieľ ukáže ako nesplniteľný, môže sa upraviť. Rozhodnutie je výsledkom tlaku viacerých krajín, ktoré varujú pred dopadom na ceny palív, ekonomiku a najzraniteľnejšie domácnosti. Časť štátov chce ETS2 úplne zrušiť. Priemysel a analytici sú rozdelení: niektorí vnímajú zmeny len ako kozmetické a upozorňujú na riziko zhoršenej konkurencieschopnosti, iní trvajú na tom, že bez ETS2 nie je možné splniť klimatické záväzky, keďže veľká energetika už svoj potenciál úspor vyčerpala. Odklad podľa nich iba znamená, že po spustení systém vyvolá prudšie zdraženie kvót, keď sa trh bude snažiť dobehnúť stratený rok. Návrh ešte musí potvrdiť Európsky parlament.
- Drevná biomasa má na Slovensku stabilnú a veľkú rolu vo vykurovaní a tvorí približne 61 % energie z OZE a okolo 9 % celkového energetického mixu. Využíva sa najmä v domácnostiach, teplárňach a pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Dopyt môže ďalej rásť, keďže viaceré energetické a priemyselné projekty chcú nahrádzať plyn biomasou. Kľúčovým problémom je však dostupnosť dreva: ročne sa spotrebuje aj vyťaží zhruba 7,7 mil. m³, no ťažba dlhodobo zaostáva za plánom a lesy sú blízko svojho produkčného maxima. Do budúcna sa očakáva pokles ťažobných možností aj posun v skladbe dreva smerom k listnatým, menej kvalitným sortimentom. Spotreba biomasy môže rásť najmä v priemysle, no jej dostupnosť ovplyvní uplatňovanie kaskádového princípu, ktorý môže znížiť energetický potenciál biomasy až o tretinu.
- Na Slovensku pribúda veľké množstvo fotovoltických projektov v prípravnom a povoľovacom procese, pričom viaceré majú výkon desiatok megawattov a pri realizácii by okamžite prekonali všetky doterajšie solárne inštalácie. Prax však ukazuje, že mnohé z plánov skončia na papieri, ako sa to stalo pri 17 a 10 MW projektoch Slovenských elektrární vo Vojanoch a Novákoch. Najväčším aktuálne fungujúcim solárnym zdrojom je 10 MW elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorú v roku 2024 doplnil nový, rovnako výkonný park od JESS. Nová elektráreň využíva odlišnú orientáciu panelov s cieľom rovnomernejšej výroby a má ročný odhad produkcie 11,5 GWh. JESS pôvodne plánovala až 48 MW kapacitu, no projekt skresala na dve elektrárne s celkovým výkonom 20 MW, pričom čelila aj časovým sklzom. Firma zdôrazňuje využitie brownfieldu pri prvej etape, kým druhá vznikla na greenfielde. Popri fotovoltike JESS rozvíja aj veterné akceleračné zóny pri Hlohovci a Michalovciach, ktoré majú zrýchliť rozvoj veternej energetiky podľa Plánu obnovy.
- COP30 v Beléme prilákal 56-tisíc účastníkov, no opäť nepriniesol žiadny reálny posun. USA prvýkrát neposlali oficiálnu delegáciu, čo pri výsledku pôsobí logicky – summit nepriniesol žiadnu vymáhateľnú dohodu ani záväzný plán na obmedzenie fosílnych palív. Pokus EÚ a koalície 80 štátov presadiť plán odklonu od fosílnych zdrojov zablokovali Saudská Arábia, Rusko, Čína a India, takže sa nedostal ani do záverečného textu. Kľúčový dokument Global Mutirao ostal len súborom fráz o iniciatívach, pracovných skupinách a budúcich stretnutiach bez konkrétnych záväzkov. Podujatie stálo obrovské peniaze, vrátane nákladov OSN a investícií do infraštruktúry, pričom extrémne ceny ubytovania vyvolali obavy, že chudobné krajiny neprídu – no napokon dorazili v stovkách. Podmienky boli chaotické, od pretekajúcich striech až po horúčavy. COP30 tak len potvrdil, že bez globálnej zhody je summit skôr rituálna záťaž než nástroj reálnej klimatickej politiky.
- Plávajúce solárne panely sa rýchlo šíria ako jeden zo spôsobov výroby čistej energie bez záberu pôdy, no nová štúdia ukazuje, že ich vplyvy na vodné nádrže sú premenlivé a závisia od miestnych podmienok. Výskumníci z Oregon State University a USGS modelovali účinky na jedenásť priehrad v rôznych štátoch USA a sledovali päť kľúčových faktorov: teplotu vody, stabilitu vodného stĺpca, hĺbku teplotného zlomu, kyslík a rozsah biotopov pre studeno- a teplomilné ryby. Zistili, že väčšie pokrytie hladiny panelmi vždy ochladzuje povrch vody a mení tepelné rozvrstvenie, čo môže byť výhodou najmä pre druhy vyžadujúce chladnejšie podmienky. Zmeny však nie sú konzistentné – účinky sa líšia podľa hĺbky, prúdenia či lokálnej skladby rýb. Popri prínosoch, ako je vyššia účinnosť panelov a zníženie odparovania, tak existujú aj riziká narušenia ekosystémov. Autori preto odporúčajú dlhodobý výskum, aby bolo možné zabezpečiť, že plávajúca fotovoltika podporí prechod na čistú energiu bez ohrozenia biodiverzity.
- Nemecko posunulo hranicu: solárny park Schkölen (37,4 MW) poskytuje sekundárnu reguláciu frekvencie pre prenosovú sústavu bez batérií. Z 25 MW vytvára obchodovateľnú regulačnú kapacitu a spĺňa prísne požiadavky trhu. Elektráreň presne riadi, koľko výkonu púšťa do siete. AI modely a krátkodobé predikcie výroby určujú, akú rezervu si nechá bokom, aby mohla okamžite reagovať. Pri pokyne na pozitívnu reguláciu uvoľní odložený výkon, pri negatívnej okamžite priškrtí invertor. Celý systém pracuje v 4-sekundových cykloch a vyžaduje extrémne presné predpovede. Schkölen tak nahrádza to, čo robili fosílne zdroje, a ukazuje, že variabilná fotovoltika vie aktívne stabilizovať sieť a zároveň znižovať zásahy plynu a uhlia. Ekonomicky môže byť poskytovanie regulácie pre solárky výhodné a technologicky otvára cestu ďalším projektom, ktoré posunú dekarbonizáciu o krok ďalej.
- Pripravovaná prečerpávacia elektráreň Málinec–Látky má byť veľký stabilizačný zdroj pre prenosovú sústavu, postavený na kombinácii existujúcej vodárenskej nádrže a novej energetickej infraštruktúry. Projekt počíta so spádom okolo 530 metrov, hornou nádržou s objemom 11 mil. m³ a dolnou s 15,9 mil. m³. Prvá etapa má priniesť 600 MW výkonu, konečná kapacita má dosiahnuť 2 400 MW v dvoch strojovniach, pričom prvá turbína (150 MW) bude mať frekvenčný menič pre plynulé pripájanie do siete. Náklady sa odhadujú na 1,8 miliardy eur a výstavba má skončiť v roku 2035. Kľúčová otázka je zachovanie dodávok pitnej vody, keďže Málinec je zdrojom pre desaťtisíce obyvateľov. Rieši sa rozdelenie objemu nádrže alebo náhradné zásobovanie z Hriňovej, Klenovca, Ipľa či podzemných zdrojov. Projekt zahŕňa aj ďalšie investície – úpravu vodárenských kapacít, kanalizáciu v obci Látky a zriadenie solidárneho fondu pre dotknuté samosprávy.
