- Európska únia je aktuálne najväčším dovozcom fotovoltiky na svete, pričom tento trend má pokračovať aj v najbližších rokoch, uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Európa je čistým dovozcom aj ďalších zelených technológií, ako sú batérie či elektromobily, ktorých hlavným dodávateľom zostáva Čína. Podľa IEA bude hodnota čínskeho vývozu čistých technológií do roku 2035 presahovať 340 miliárd USD, čo je porovnateľné s príjmami z ropy Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov v roku 2024. Kľúčovou výhodou Číny sú nízke ceny produkcie, čo vytvára tlak na konkurenciu, predovšetkým v Európe a USA, kde sú výrobné náklady až o 40–45 % vyššie. Globálny trh s technológiami čistej energie od roku 2013 štvornásobne narástol na 700 miliárd USD a do roku 2035 sa očakáva jeho trojnásobné zvýšenie na viac ako dva bilióny USD.
- Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Trendy a prognózy“ sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 37 % pod úroveň roku 1990. Tento pokles je výsledkom výrazného obmedzenia využívania uhlia, rastu obnoviteľných zdrojov energie a zníženej spotreby energie. Najväčšie zníženie nastalo v sektore dodávok energie, kde emisie klesli o polovicu oproti roku 2005, a v priemysle, kde sa emisie znížili o viac ako tretinu vďaka efektívnejším procesom. Tieto dva sektory sú súčasťou systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý smeruje k dosiahnutiu cieľa pre rok 2030. Naopak, sektory pod nariadením o spoločnom úsilí (ESR), ako doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpad, vykazujú nerovnomerný pokrok. Významný pokles o viac ako 30 % sa podarilo dosiahnuť v sektore budov, zatiaľ čo v doprave a poľnohospodárstve je potrebné viac opatrení na prechod k udržateľným riešeniam a znižovanie emisií.
- Slovenský trh vykurovania, chladenia a vetrania (HVAC) v roku 2023 zaznamenal pokles predaja, najmä tepelných čerpadiel (-12 %) a plynových kotlov, ktorých predaj dlhodobo klesá (z 38 500 v roku 2021 na 31 000 v roku 2023). Napriek tomu záujem o tepelné čerpadlá rastie, čo potvrdil prieskum Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI). Domácnosti si mali vybrať preferovaný spôsob kúrenia pri dotácii pokrývajúcej 50 % nákladov. Tepelné čerpadlá uprednostnilo 26 % respondentov, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov oproti máju 2022. Druhé miesto obsadili kondenzačné kotly na zemný plyn (16 %), hoci ich popularita je nižšia ako v roku 2021 (31 %). Výrazne klesol záujem o kotly na drevo (z 29 % na 14 %), zatiaľ čo novinkou boli kotly na pelety (8 %). Elektrické vykurovanie preferuje stabilne 11 % domácností a až 25 % respondentov sa nevedelo rozhodnúť.
- Súčasný energetický systém čelí rizikám spôsobeným geopolitickým napätím a regionálnymi konfliktmi, čo zdôrazňuje potrebu investícií do čistejších a bezpečnejších technológií. Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) „World Energy Outlook 2024“ predpokladá dostatok fosílnych palív a čistých technológií, ako sú fotovoltika a batérie, v druhej polovici dekády, čo môže viesť k poklesu cien energií. Elektrifikácia napreduje, pričom nízkoemisné zdroje by do roku 2030 mali pokrývať viac ako polovicu svetovej spotreby elektriny. Dopyt po fosílnych palivách by mal dosiahnuť vrchol do konca tejto dekády. Elektrina sa stáva kľúčovým zdrojom energie, s výrazným nárastom spotreby, najmä v Číne. IEA však varuje, že na zabezpečenie dekarbonizácie je potrebné zvýšiť investície do sieťovej infraštruktúry a skladovania energie, ktoré zaostávajú za investíciami do obnoviteľných zdrojov.
- Slovenské plynovody sú certifikované na distribúciu zemného plynu, biometánu a vodíka, čím podporujú lokálnu výrobu zeleného vodíka a budúce napojenie na európsku vodíkovú sieť. Spoločnosť SPP – distribúcia realizovala pilotný projekt H2Pilot, pri ktorom v obci Blatná na Ostrove vyše 300 domácností dočasne odoberalo zmes zemného plynu s 10 % vodíka. Projekt potvrdil bezpečnosť infraštruktúry, pričom certifikáciu vykonala spoločnosť TÜV SÜD Slovakia. Overenie zahŕňalo kompatibilitu materiálov, ventilov, meradiel a regulačných staníc. Výsledky potvrdili pripravenosť vysokotlakových sietí na 5 % a nízkotlakových na 10 % vodíka v zmesi. Podľa SPP – distribúcia projekt podporuje transformáciu infraštruktúry a rozvoj lokálnej výroby zeleného vodíka, ktorý by mohol do siete pribudnúť do piatich rokov. Slovensko sa tak pripravuje na strednodobé ciele EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov, kde obnoviteľné plyny a vodík zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii energetiky.
- Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach nadobúda konkrétnejšiu podobu. Vláda schválila ďalší postup prípravy a výstavby s plánom výberu dodávateľa technológií v roku 2024 a zhotoviteľa do roku 2027. Predpokladaná výstavba začne v roku 2032 a ukončenie s plnou prevádzkou je plánované na rok 2040. Nová elektráreň, s výkonom 1 200–1 700 MW a životnosťou 60 rokov, má zostať pod kontrolou štátu, pričom náklady odhadujú na 10 miliárd eur. Financovanie projektu zahŕňa štátnu podporu, zapojenie súkromných investorov či medzinárodné finančné inštitúcie. Výzvou bude zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily, keďže podobné projekty prebiehajú v susedných krajinách. Slovensko však plánuje využiť skúsenosti z výstavby 4. bloku Mochoviec.
- Paroplynový cyklus Malženice, najväčší zdroj tohto typu na Slovensku, postavila nemecká spoločnosť E.ON v roku 2010. Elektráreň s kapacitou 430 MW začala komerčnú prevádzku v roku 2011, no pre nízke ceny energií bola v roku 2013 zakonzervovaná. Napriek tomu zostala pripravená na opätovné spustenie, pričom dieselové generátory poskytovali podporné služby pre prenosovú sústavu. V roku 2018 štát odkúpil 51 % podiel v elektrárni, pričom E.ON zostal menšinovým vlastníkom a prevádzkovateľom. Elektráreň poskytuje flexibilný výkon, stabilne dodáva približne 300 MW a reguluje výkyvy v sieti. Spaľovaním plynu generuje energiu, pričom účinnosť výroby dosahuje 58 %. V budúcnosti má byť zdrojom flexibility pri raste spotreby elektriny. Rentabilita prevádzky závisí od cien elektriny, plynu a emisných povoleniek. Náklady na výstavbu dosiahli 430 miliónov eur a elektráreň patrí medzi ziskové, no aj emisne náročné zdroje na Slovensku.
- Fotovoltické elektrárne prinášajú nielen čistú energiu, ale aj ekologické benefity. Štúdie ukazujú, že solárne parky môžu podporovať hmyzie komunity, najmä opeľovače. Napríklad v Minnesote viedlo zazelenanie solárnych parkov k trojnásobnému nárastu hmyzu a dvadsaťnásobnému nárastu včelích spoločenstiev. Tento prístup, spájajúci energetiku a ekológiu, zahŕňa výsadbu rastlín vhodných pre opeľovače, čo zlepšuje biodiverzitu, predchádza erózii pôdy a ukladá oxid uhličitý. Navyše, zelenšie parky znižujú náklady na údržbu vďaka menšej potrebe kosenia. Napriek výhodám však existujú výzvy, ako nejednotné ekologické parametre či nedostatočná informovanosť. Kľúčovými faktormi úspechu sú vhodné druhy rastlín a správne umiestnenie panelov. Tento koncept má globálny potenciál, pričom v USA už pokrýva tisíce akrov. Zazelenané solárne parky tak prispievajú k ochrane prírody, udržateľnosti potravinového reťazca a ekonomickej efektivite solárnej energetiky.
- Spotreba elektriny na Slovensku dosiahla vlani najnižšiu úroveň od roku 1994, a hoci dáta z prvého štvrťroka 2024 naznačovali obrat, pokles pokračoval. Podľa správy Európskej komisie zaznamenalo Slovensko v druhom štvrťroku najväčší prepad spotreby elektriny v EÚ (-7 %). Čerstvejšie údaje Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) však ukazujú medziročný nárast spotreby od júla do septembra, pričom v septembri bol rast dvojciferný. Napriek tomu spotreba stále zaostáva za hodnotami spred krízy. Očakáva sa však jej dlhodobý nárast vďaka elektrifikácii priemyslu, dopravy a vykurovania. V roku 2023 sa Slovensko stalo čistým exportérom elektriny, čo bolo spôsobené poklesom domácej spotreby a vyššia výroba elektriny, ktorá vlani dosiahla 29 941 TWh. Export prevažoval nad importom, hoci elektrina naďalej prúdila zo susedných štátov, najmä z Česka a Poľska.
- Zem zachytáva čoraz viac tepelnej energie, čo vedie k otepľovaniu oceánov a zmenám klímy. Hlavnou príčinou sú skleníkové plyny, no významnú úlohu zohráva aj znižovanie znečistenia ovzdušia. Regulácie zamerané na znižovanie emisií aerosólov, ako oxidy síry a dusíka, zlepšujú kvalitu ovzdušia, no zároveň zvyšujú energetickú bilanciu Zeme. Aerosóly, vznikajúce spaľovaním fosílnych palív, odrážajú slnečné žiarenie, čím ochladzujú planétu. Ich pokles spôsobuje väčší prienik slnečných lúčov na povrch, čo zrýchľuje otepľovanie. Čistejší vzduch, najmä v Európe, Severnej Amerike a Číne, ovplyvňuje energetickú nerovnováhu až 40 %. Tento efekt vedci neočakávali v tak veľkej miere. Podľa nich bude pokles aerosólov pokračovať a môže ďalej zosilňovať otepľovanie spolu so skleníkovými plynmi. Hoci medzi energetickou nerovnováhou a rastom teploty existuje časový posun, vedci predpokladajú, že zníženie častíc povedie k postupnému nárastu globálnej teploty.