- Európska environmentálna agentúra (EEA) vo svojej správe o stave životného prostredia 2025 uvádza, že Európa síce pokročila v znižovaní emisií, zlepšení kvality ovzdušia a rozvoji obnoviteľných zdrojov, no príroda naďalej trpí stratou biodiverzity a dôsledkami klimatickej zmeny. Slovensko podľa EEA plní klimatické ciele a jeho výroba elektriny je prevažne dekarbonizovaná, avšak krajina zatiaľ nesmeruje k uhlíkovej neutralite. Biomasa, jadrová a vodná energia tvoria základ nízkoemisného mixu, pričom sa očakáva rast významu energetických komunít, zdieľania energie a inteligentných sietí. Obnoviteľné zdroje pokrývajú len 17 % spotreby energií, no plánované investície z Plánu obnovy by mali tento podiel zvýšiť. Výzvou zostáva energeticky náročný priemysel a doprava. EEA zároveň upozorňuje, že transformácia energetiky si vyžiada vysoké náklady a nutnosť efektívneho využitia európskych fondov, aby sa do roku 2030 podarilo splniť dekarbonizačné ciele.
- Japonsko v auguste 2025 spustilo v meste Fukuoka jednu z najpokrokovejších osmotických elektrární na svete. Zariadenie vyrába elektrinu využitím fyzikálneho procesu osmózy – sladká voda s nižšou koncentráciou soli prirodzene prechádza cez polopriepustnú membránu do slanej vody s vyššou koncentráciou. Tento pohyb vytvára tlak, ktorý poháňa turbínu napojenú na generátor, a tak vzniká elektrická energia. Elektráreň je súčasťou odsoľovacej stanice, pričom využíva morskú vodu a koncentrovaný slaný roztok, ktorý vzniká ako odpad pri odsoľovaní. Vďaka tomu dokáže časť svojej energie produkovať sama a zároveň znižuje množstvo odpadového soľného roztoku. Ročne vyrobí asi 880 000 kWh elektriny, čo pokryje spotrebu približne 220 domácností. Napriek menšiemu výkonu ide o významný technologický míľnik – osmotická energia totiž poskytuje stabilný zdroj elektriny nezávislý od počasia. Výzvou zostáva zvýšenie účinnosti membrán a zníženie energetických strát pri čerpaní vody.
- Slovenské teplárenstvo prechádza zásadnou transformáciou smerom k ekologickejšej a efektívnejšej výrobe tepla. Po ukončení prevádzky Elektrárne Nováky bolo vykurovanie Hornej Nitry nahradené kombináciou plynových kotlov, biomasy, tepelných čerpadiel a solárnych systémov. Cieľom modernizácie je dosiahnuť, tzv. účinné vykurovanie prostredníctvom obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Zemný plyn má stále dominantný podiel (58 %), no rastie význam biomasy a nových technológií. Spoločnosti, ako Veolia či PPA Controll, zdôrazňujú význam kogeneračných jednotiek a paroplynových cyklov pre vyššiu účinnosť a flexibilitu systému, ktoré umožňujú aj prechod na biometán či vodík. Nové investície smerujú k hybridným riešeniam – kombinácii kogenerácie, tepelných čerpadiel, batériových úložísk (BESS) a elektrokotlov. Tieto systémy umožňujú nielen efektívnejšie využitie energie, ale aj poskytovanie podporných služieb v sieti. Výzvou ostáva modernizácia infraštruktúry a finančná udržateľnosť po roku 2032.
- Zelený vodík bol v EÚ roky považovaný za kľúč k dekarbonizácii, no realita ukazuje opak – jeho výroba je technologicky aj ekonomicky problematická. Až 96 % vodíka sa stále vyrába zo zemného plynu, zatiaľ čo výroba zeleného vodíka elektrolýzou je extrémne energeticky náročná a drahá – vyžaduje 50–55 kWh elektriny na 1 kg, pričom späť dá len 39 kWh. Cena pritom výrazne prevyšuje vodík z plynu (13 €/kg vs. 1,5 €/kg). Mnohé projekty v EÚ i vo svete sú preto odkladané alebo rušené. Okrem vysokej ceny komplikujú rozvoj aj problémy so skladovaním, prepravou a bezpečnosťou. Pokusy o primiešavanie vodíka do plynovodov prinášajú nové technické aj finančné výzvy. Skepsa investorov sa prejavila aj na Slovensku, kde Duslo zrušilo plánovanú investíciu. Vodík tak zatiaľ zostáva využiteľný najmä v priemysle, kde má existujúcu infraštruktúru. Perspektívnejšie sa javia alternatívy ako biometán, tepelné čerpadlá či výroba vodíka pyrolýzou s nižšou spotrebou energie.
- Oceliarsky sektor sa dostáva pod tlak prebytočných kapacít a čínskych subvencií, ktoré deformujú trh a znižujú ceny. Európski producenti, namiesto zvyšovania konkurencieschopnosti, žiadajú ochranu trhu a tvrdšie dovozné opatrenia. Európska komisia preto navrhla znížiť bezcolné kvóty o takmer polovicu, zvýšiť clá na 50 % a posilniť sledovanie pôvodu ocele. Popri obchodných napätiach sa však zadrháva aj proces dekarbonizácie európskeho oceliarstva. Viaceré podniky, vrátane ArcelorMittal, Thyssenkrupp či British Steel, pozastavili alebo odložili svoje „zelené“ projekty pre vysoké náklady, nestabilné ceny energií a slabú politickú podporu. Podobná situácia je aj v U. S. Steel Košice, kde mala výmena uhoľných pecí za elektrické prebehnúť s podporou 600 miliónov eur z plánu obnovy a modernizačného fondu. Firma však zmluvy nepodpísala a projekt zostal len na papieri. Dekarbonizácia v Košiciach sa tak odkladá na neurčito a stáva sa symbolom krachu európskej ambície vyrábať oceľ bez uhlíka.
- Zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami ETS 2, ktorý sa má spustiť v roku 2027, zásadne zmení fungovanie trhu s energiami v sektoroch vykurovania a dopravy. Dodávatelia plynu, uhlia a pohonných hmôt budú musieť nakupovať kvóty na pokrytie emisií vznikajúcich spaľovaním palív, čo sa premietne do cien pre koncových odberateľov. Na Slovensku sa do systému už zaregistrovalo vyše 140 subjektov (zoznam zverejnený MŽP), medzi nimi najväčší dodávatelia plynu (SPP, SSE, ZSE – Energetika Slovensko, MET Slovakia) aj distribútori palív (SLOVNAFT, OMV, SHELL, ORLEN). Systém nemá voľné alokácie, všetky kvóty sa budú nakupovať v aukciách na burze, pričom po roku 2030 sa má ETS 2 zlúčiť s existujúcim ETS 1. Cieľom je vytvoriť jednotný európsky trh s uhlíkom a urýchliť dekarbonizáciu, avšak hrozia sociálne dopady. Pre Slovensko to znamená zvýšenie cien energií pre približne 60 % domácností vykurujúcich plynom alebo uhlím. Zákon počíta s výnimkou pre drevo, ktoré je podľa európskej legislatívy považované za emisne neutrálne biopalivo, a preto nepodlieha ETS 2. V praxi tak môže dôjsť k návratu domácností k drevu, hlavne v severných oblastiach Slovenska, kde je vykurovacia sezóna dlhšia a drevo ekonomicky dostupnejšie. Ceny palivového dreva po výkyvoch v rokoch 2021 – 2022 stabilizovali a pohybujú sa na úrovni 55 až 80 eur za priestorový meter listnatého dreva. Na európskej úrovni sa okolo ETS 2 vedú spory. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, Poľska a Česka, požadujú jeho odklad alebo zásadné prepracovanie. Obávajú sa rastu cien tepla, pohonných hmôt a rizika energetickej chudoby. Európska komisia preto navrhla posilniť mechanizmus cenovej stability – zdvojnásobiť množstvo kvót uvoľňovaných na trh pri prekročení ceny 45 eur za tonu CO₂, začať aukcie už v roku 2026 a vytvoriť spoločný finančný nástroj s Európskou investičnou bankou na podporu nízkopríjmových domácností. Trhové očakávania sú zatiaľ nejasné – kontrakty na ETS 2 pre december 2027 sa obchodujú okolo 85 – 90 eur za tonu, no ide len o teoretické futures bez reálnej likvidity. Analytici sa zhodujú, že skutočná cena sa ustáli až po spustení systému. Očakáva sa však, že po roku 2026 začne rásť, keďže bude ubúdať množstvo voľných kvót pre priemysel. Špekulatívne fondy už teraz zvyšujú dopyt, čo tlačí ceny nahor. Slovenský parlament schválil uznesenie, ktorým odmieta ETS 2 v jeho aktuálnej podobe. Poslanci varujú, že systém by mohol výrazne zvýšiť životné náklady a prehĺbiť sociálne rozdiely. Žiadajú odklad zavedenia do roku 2030 a zavedenie cenových stropov či kompenzácií. Zástancovia systému naopak tvrdia, že bez ETS 2 nie je možné dosiahnuť reálnu dekarbonizáciu sektora budov a dopravy, ktoré patria medzi najväčších producentov emisií CO₂. Debata tak rozdeľuje Európu na dva tábory – tých, ktorí vidia ETS 2 ako kľúčový nástroj pre klimatickú transformáciu, a tých, ktorí ho považujú za sociálne neudržateľný experiment s nejasnými ekonomickými dôsledkami.
- Na západnom Slovensku pri Hlohovci má Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), vlastnená štátom a skupinou ČEZ, postaviť najväčší veterný park v krajine. Projekt s názvom „Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ“ počíta s výkonom 430 MW a približne 70 turbínami, ktoré budú rozmiestnené naprieč vyše dvadsiatimi obcami v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Ide o prvú z dvoch tzv. akceleračných zón, ktoré má Slovensko pripraviť podľa Plánu obnovy; druhá sa plánuje severozápadne od Michaloviec s výkonom 315 MW a 45 turbínami. Cieľom je zrýchliť rozvoj veternej energetiky a prispieť k dekarbonizácii výroby elektriny. JESS zdôrazňuje, že lokality vybrala mimo chránených území, s ohľadom na vtáctvo, netopiere a geodynamické podmienky. Projekt však musí prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) a získať súhlas viac ako 20 dotknutých obcí, čo môže byť problém – viaceré podobné plány v minulosti narazili na odpor miestnych. Ak dostane zelenú, výstavba sa má začať v roku 2026 a elektrárne by mali fungovať do roku 2057. Asociácia SAPI krok víta, no upozorňuje, že štát zvyšuje bariéry pre súkromných investorov, čím riskuje nesplnenie cieľa – dosiahnuť do roku 2030 aspoň 750 MW veterných kapacít, nevyhnutných pre energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť priemyslu.
