- Fotovoltické inštalácie na strechách zažívajú v posledných rokoch veľký rozmach, no na Slovensku sa obnovuje aj záujem o pozemné solárne projekty. Nedávno otvorili nové solárne parky spoločnosti SPP pri Michalovciach a Enery na Spiši, pričom ďalší projekt je plánovaný na Záhorí. V oblasti Brzotín pri Rožňave chce Green Energy Holding, s podielom od maďarského spoločníka a spoločnosti VMŠ, postaviť solárny park s výkonom 6,7 MW, ktorý má ročne vyprodukovať 8 274 MWh. V rámci projektu sa zvažuje aj batériové úložisko na stabilizáciu siete, schopné uskladniť energiu na dvojhodinovú prevádzku. Úložisko bude pravdepodobne pozostávať z kontajnerových jednotiek s kapacitou približne 15 MWh. Celkové náklady na projekt zatiaľ nie sú zverejnené a budú spresnené v ďalších fázach povoľovacieho procesu.
- Slovensko získalo grant vo výške päť miliónov dolárov na podporu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) v rámci projektu NEXT, financovaného vládou USA. Tento projekt, spracovaný Ministerstvom hospodárstva SR, Slovenskými elektrárňami, Slovenskou technickou univerzitou, Úradom jadrového dozoru SR, SEPS, VUJE a U. S. Steel Košice, uspel v medzinárodnej súťaži. Grant podporí výskum, vývoj a prípravy, ktoré posilnia energetickú sebestačnosť Slovenska. SMR doplnia súčasné jadrové zdroje a znížia závislosť na fosílnych palivách. Medzi aktivitami projektu NEXT je spolupráca s americkými univerzitami, návšteva jadrových zariadení a vypracovanie stratégií pre SMR. Slovensko už získalo grant vo výške dva milióny dolárov na štúdiu uskutočniteľnosti SMR v rámci projektu PHOENIX, ktorá posudzuje vhodné lokality v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach, Novákoch, Vojanoch a Košiciach, a analyzuje náklady a možnosti výstavby.
- Kvalita ovzdušia v Jelšave bude riešená novým spôsobom. Vláda 15. októbra schválila návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý nahrádza pôvodný plán na výmenu kotlov a pecí v domácnostiach. Namiesto toho sa zavádza centrálne zásobovanie teplom (CZT), ktoré bude využívať biomasu ako obnoviteľný zdroj. Biomasa má byť produkovaná sociálnym podnikom, ktorý bude zamestnávať znevýhodnených pracovníkov. Tento podnik bude spracovávať lokálne získanú biomasu na palivo, čo by malo znížiť znečistenie ovzdušia. Projekt ráta s investíciou 600-tisíc eur z Envirofondu na rok 2024, ďalšie financovanie nie je zatiaľ špecifikované. Vláda očakáva, že systém CZT zabezpečí stabilný dopyt po biomase, pričom nové zariadenia napoja bytové domy na centrálnu kotolňu. Jelšavská radnica však uvádza, že s ňou nový postup nikto nekonzultoval.
- Podľa aktualizovaného plánu Slovenska by obnoviteľné zdroje energie (OZE) mali do roku 2025 pokrývať 25 % celkovej energetickej spotreby. Pôvodne Slovensko plánovalo dosiahnuť 19,2 %, neskôr zvýšilo cieľ na 23 %, no Európska komisia odporučila 35 %. Finálny návrh, predložený ministerstvom hospodárstva na pripomienkovanie, ráta s kompromisným podielom 25 %. Aktuálna úroveň využitia OZE je 17,4 %, čo znamená, že podiel sa musí do konca dekády takmer zdvojnásobiť. Kľúčová je aj energetická efektívnosť, kde je cieľom znížiť primárnu a konečnú spotrebu o 2,6 % a 1,8 %. Plán stanovuje aj 22,7 % zníženie emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo obchodovania s emisiami. Táto aktualizácia Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP) bola predložená Európskej komisii s možnosťou pripomienkovania do 29. októbra.
- Nová linka pražského metra D prinesie nielen zlepšenie verejnej dopravy, ale aj inovatívne využitie geotermálnej energie. V rámci projektu, schváleného Radou hlavného mesta Prahy, sa plánuje inštalácia tepelných čerpadiel, ktoré budú získavať energiu z tunelov metra a zabezpečovať vykurovanie a chladenie pre budovy v okolí stanice Nové Dvory. Tento projekt je súčasťou klimatického plánu Prahy a prispieva k znižovaniu emisií. Lokalita Nové Dvory je významnou rozvojovou oblasťou, kde má vzniknúť moderná štvrť s dostupným bývaním a občianskou vybavenosťou. Využitie tepelných čerpadiel z metra je v Česku novinkou, no podobné riešenia už fungujú vo Viedni a Turíne. Výhodou tepelných čerpadiel je efektivita a jednoduchá inštalácia bez veľkých stavebných úprav, čo prispeje k udržateľnému mestskému rozvoju a nižším prevádzkovým nákladom.
- Štúdia vedcov z University of Illinois upozorňuje na zásadné nedostatky v súčasných energetických modeloch, ktoré podhodnocujú vplyv klimatických zmien na spotrebu energie v mestách. Tím pod vedením profesora Lei Zhao ukazuje, že ak emisie skleníkových plynov zostanú na súčasnej úrovni, energetické nároky na klimatizovanie v mestách môžu do roku 2099 narásť o 220 %, zatiaľ čo spotreba na vykurovanie môže klesnúť o 47 %. Súčasné modely však túto dynamiku podceňujú, pretože prehliadajú lokálne interakcie tepla medzi infraštruktúrou a mestským prostredím, čo vytvára paradoxné slučky — klimatizácia zvyšuje mestské teploty, čím sa ešte viac zvyšuje dopyt po ochladzovaní. Výskum tak ukazuje potrebu modelov, ktoré presne zachytia tieto komplexné vplyvy a prispejú k efektívnejšiemu plánovaniu udržateľnej energetickej infraštruktúry.
- Slovenský plán obnovy a odolnosti, označený za jeden z najekologickejších v EÚ, čelí problémom pri realizácii ambicióznych cieľov. Pre dekarbonizáciu priemyslu bolo vyčlenených vyše 317 miliónov eur, no najväčší príjemca, US Steel Košice, sa z projektu stiahol kvôli nákladom na elektrifikáciu, čo ohrozilo čerpanie prostriedkov. Ostatné podniky, ako cementárne a tehelne, čelia nižším investičným potrebám, no dosiahnutie 30 % úspory emisií CO2 pre celý podnik je pre mnohé firmy stále náročné. Ministerstvo životného prostredia SR teraz vyhodnocuje novú výzvu pre dekarbonizáciu, no mnohé firmy nespĺňajú prísne kritériá. Celková miera čerpania európskych fondov je zatiaľ nízka, avšak administratíva tvrdí, že projekty napredujú podľa plánu. Slovensko je však pod časovým tlakom, keďže do roku 2026 musí vyčerpať celkovo šesť miliárd eur. Ekologické a technologické regulácie sú podľa zástupcov priemyslu náročné, čo často predbieha reálny vývoj technológií. Výzvou je nájsť rovnováhu medzi ekologickými cieľmi a udržaním konkurencieschopnosti, keďže dekarbonizácia vyžaduje dostupné technológie a zároveň cenovo dostupné produkty pre spotrebiteľov.
- Výroba ocele je energeticky náročná a potrebuje prejsť na zelenšie technológie, ktoré znižujú využívanie fosílnych palív v prospech vodíka a obnoviteľnej elektriny. Dekarbonizácia však naráža na viaceré prekážky. Európske oceliarne, vrátane nemeckej Thyssenkrupp a britskej British Steel, odkladajú svoje transformačné projekty pre vysoké náklady a nedostatočnú infraštruktúru. Projekty brzdí aj nepripravená elektrická a vodíková sieť, ktorá bude využívať existujúce plynové potrubia, no jej dokončenie sa v Nemecku očakáva najskôr v roku 2032. V podobnej situácii sú aj oceliarne US Steel na Slovensku, kde dekarbonizácia znamená obrovský nárast spotreby elektriny, zatiaľ bez istých zdrojov a financovania. Napriek prísľubom EÚ a grantom z Plánu obnovy, projekty meškajú a výrobcovia upozorňujú na limity fyzikálnych a ekonomických možností. Kritici volajú po realistickejšom prístupe Bruselu, ktorý by zohľadňoval možnosti priemyslu a vedu.
- Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, CBAM, známy aj ako „uhlíkové clo“, je opatrenie zavedené EÚ s cieľom vyrovnať konkurenčné podmienky medzi európskymi výrobcami a firmami z tretích krajín, ktoré neplatia za emisie. Od roku 2024 CBAM prechádza do praxe, pričom sa zatiaľ vzťahuje na dovozy produktov s vysokými emisiami, ako sú cement, oceľ či elektrická energia. Od roku 2026 budú dovozcovia povinní nakupovať CBAM certifikáty podľa emisií obsiahnutých v tovare, čím sa má zamedziť neférovej konkurencii. Na konferencii Carbon Day 2024 Dáša Šuleková upozornila na výzvy implementácie CBAM, ako sú administratívna náročnosť a riziko obchádzania pravidiel. Mario Draghi upozornil na riziko nadmernej regulácie, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť Európy. Niektoré krajiny, ako USA, zvažujú zavedenie podobného mechanizmu, kým iné čakajú na výsledky. Švajčiarsko poukazuje na možný negatívny dopad CBAM na svoj priemysel, zatiaľ čo európske firmy ako Thyssenkrupp už čelia problémom v dekarbonizačných procesoch.
- Európska a slovenská legislatíva vyžadujú zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, pričom novostavby budú musieť už čoskoro spĺňať energetickú triedu A0. Staršie domy sa však stále spoliehajú na plyn, a preto je podľa plynárenského odvetvia efektívnym riešením kombinácia kondenzačného kotla s obnoviteľnými zdrojmi, ako sú solárne panely. Elektrifikácia nie je vždy výhodná, najmä kvôli nákladom na rekonštrukciu starších domov, ktoré sú často nezateplené. Plynári zdôrazňujú, že efektívne využívanie plynu v rámci vykurovania môže byť nákladovo priaznivejšie ako výroba elektriny. Renovácie domov na energetickú triedu A0 sú nákladné, čo môže byť pre mnohé domácnosti finančne nedostupné. Slovensko sa snaží zmierniť legislatívne ciele EÚ, ktoré prehliadajú regionálne špecifiká, a apeluje na postupné zavádzanie dekarbonizačných opatrení. Výrobcovia tepla podporujú dekarbonizáciu existujúcich systémov CZT (centrálnych zdrojov tepla) a preferujú ich optimalizáciu v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi.