- Spotreba zemného plynu v slovenskom teplárenstve v roku 2024 po predchádzajúcom prepade opäť vzrástla. Podľa ÚRSO za to mohli nižšie ceny plynu a ukončenie výroby tepla z uhlia v Elektrárni Nováky. Zemný plyn tvoril 58 % palivovej bilancie a jeho spotreba stúpla o 3,25 %, zatiaľ čo využitie uhlia kleslo o dve tretiny a biomasy o 11 %. Celková dodávka tepla do systémov CZT dosiahla 11 594 GWh, čo je historicky najnižšia úroveň. Dôvodom bola mierna zima, nižší počet dennostupňov (o 5,9 % menej než v roku 2023) a pokračujúce zatepľovanie budov. Na vykurovanie a teplú vodu v bytových objektoch smerovalo 35,7 % dodávok, v nebytových 24,6 %. Takmer polovica tepla (48,4 %) sa vyrobila technológiou KVET, zvyšok v monovýrobe. Podiel obnoviteľných zdrojov klesol z 19,5 % na 17,3 %. Výrobcovia, ktorí počas drahého plynu prechádzali na alternatívy, sa po poklese cien vrátili späť k plynu, keďže jeho spaľovanie bolo opäť ekonomicky výhodnejšie.
- Vláda SR schválila rámcovú dohodu s vládou USA o spolupráci na projekte novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v oblasti civilnej jadrovej energetiky. Ide o ďalší krok smerom k možnej výstavbe nového jadrového zdroja, pričom americká spoločnosť Westinghouse je jedným z hlavných kandidátov. Dokument nepredstavuje priamy kontrakt, ale vytvára právny a inštitucionálny rámec pre spoluprácu v oblastiach technológií, výskumu, výmeny odborníkov a zapojenia slovenského priemyslu. Obsah dohody je utajený podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a zverejní sa až po nadobudnutí účinnosti. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že Slovensko si zachováva plnú suverenitu pri výbere partnera, technológie a financovania a nevylučuje podobné dohody s inými krajinami. Európska komisia voči dohode nevzniesla námietky. Posledným krokom pred realizáciou bude formálny podpis dohody, o ktorom Slovensko aktuálne rokuje s americkou administratívou.
- Európsky parlament schválil 10. septembra 2025 zmeny mechanizmu CBAM („uhlíkové clo“), ktoré majú znížiť administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky bez oslabenia klimatických cieľov EÚ. Novela, súčasť balíka Omnibus I, zachováva pokrytie 99 % emisií z odvetví ako oceľ, hliník, cement či hnojivá, no oslobodzuje približne 90 % dovozcov, ktorí dovážajú malé objemy – do 50 ton ročne. Cieľom je zjednodušiť procesy výpočtu, overovania a registrácie emisií, ktoré podniky kritizovali ako neúmerne zložité a nákladné. CBAM má naďalej brániť úniku uhlíka a chrániť európsky priemysel pred lacnejšou produkciou z krajín mimo EÚ. Zákon ešte musí potvrdiť Rada EÚ a účinnosť nadobudne tri dni po zverejnení v Úradnom vestníku. Od roku 2026 budú firmy povinné nakupovať CBAM certifikáty, pričom Európska komisia v tom istom roku posúdi aj rozšírenie mechanizmu na ďalšie sektory v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami ETS.
- Európsky systém obchodovania s emisiami ETS 2 má priniesť zdraženie energií a dopravy, keďže sa dotkne dodávateľov palív pre vykurovanie, naftu a benzín. Cieľom je znížiť emisie CO₂, no domácnosti a malé podniky čaká vyššie finančné zaťaženie. Kompenzovať ho má sociálno-klimatický fond, ktorý má prerozdeľovať peniaze najzraniteľnejším skupinám, no jeho spustenie mešká – väčšina štátov EÚ, vrátane Slovenska, ešte neprijala potrebnú legislatívu. Na Slovensku sa predpokladá zásah do 23 % bytových domov mimo CZT a 60 % rodinných domov. Ročné zvýšenie nákladov môže dosiahnuť 100 až 360 eur podľa typu bývania a spotreby. Zavedenie systému od roku 2027 je neisté, pričom odklad by znížil aj alokáciu pre Slovensko z 1,53 na 1,28 miliardy eur. Analytici upozorňujú, že ETS 2 zdraží nielen energie, ale aj tovar a služby. Fond má financovať zatepľovanie, obnovu sociálnych bytov, či podporu malých firiem a energetických komunít.
- Nitrianska teplárenská spoločnosť pripravuje jeden z najväčších modernizačných projektov v slovenskom teplárenstve. Cieľom je zvýšiť efektívnosť centrálneho zásobovania teplom (CZT) v Nitre, znížiť emisie a splniť podmienky „účinného CZT“, podľa ktorých musí byť do roku 2027 aspoň polovica tepla z obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla. Projekt zahŕňa inštaláciu štyroch nových kogeneračných jednotiek, tepelných čerpadiel vzduch/voda, batériového úložiska s kapacitou 10,2 MWh a elektro-kotla s výkonom 1,5 MW. Súčasťou je aj veľkoobjemová akumulačná nádrž na vyrovnávanie výroby a odberu tepla a napojenie nových odberateľov, vrátane areálu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Teplári plánujú aj prípravu pre budúce využitie fotovoltiky a tepelných čerpadiel voda/voda. Modernizácia má výrazne znížiť závislosť od plynu, umožniť poskytovanie podporných služieb a zabezpečiť ďalší rozvoj tepelnej infraštruktúry mesta.
- Vo Vysokých Tatrách sa posúva do realizácie geotermálny projekt spoločnosti Lomnická teplárenská, ktorý získal podporu 746-tisíc eur z Modernizačného fondu. Cieľom investície je efektívnejšie využitie geotermálnej energie z existujúceho vrtu vo Veľkej Lomnici na výrobu tepla a elektriny. Teplom z tohto zdroja budú zásobované rodinné a apartmánové domy aj golfový areál. Projekt má zvýšiť účinnosť distribúcie tepla z 235 na 506 MWh ročne a znížiť emisie CO₂ o približne 145 ton ročne. Maximálny výkon systému je 1,056 MW. Realizácia má byť dokončená do ôsmich mesiacov, bez prerušenia dodávok tepla počas zimy. Projekt je súčasťou 27 schválených investícií v hodnote 149 miliónov eur, ktoré majú modernizovať slovenské teplárenstvo.
- Podľa správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) dosiahli predbežné globálne emisie skleníkových plynov v roku 2024 historické maximum – medziročne vzrástli o 1,3 %. Päť krajín – Čína, USA, India, Rusko a Indonézia – vytvára spolu takmer 56 % svetových emisií. Najväčším znečisťovateľom zostáva Čína (30 %), pričom polovicu jej emisií produkuje energetika. India zaznamenala najväčší nárast – o 165 miliónov ton CO₂ ekv. Európska únia so 7,1 tony CO₂ ekv. na obyvateľa, znížila svoje emisie o 1,8 % a od roku 1990 ich obmedzila o 35 %. Slovensko produkovalo 39 miliónov ton CO₂ ekv., čo je pokles o 3 %, no stále 7,2 tony na osobu. Hlavným zdrojom emisií zostáva priemysel, kým doprava od roku 1990 stúpla o 80 %. Globálne bol sektor pôdy a lesov (LULUCF) v roku 2024 čistým zdrojom emisií pre požiare. Správa pripomína, že na splnenie Parížskej dohody musia emisie do roku 2030 klesnúť o 42 %, no zatiaľ rastú.
- V druhom štvrťroku 2025 tvorili obnoviteľné zdroje energie (OZE) 54 % z celkovej výroby elektriny v EÚ, čo je medziročný nárast o viac než jeden percentuálny bod. Hlavným motorom rastu bola solárna energia, ktorá sa v júni 2025 stala po prvý raz v histórii najväčším zdrojom elektriny v EÚ. Slovensko však zaznamenalo opačný trend – s podielom OZE len 19,9 % skončilo najnižšie spomedzi všetkých členských štátov. Medziročne ide o prudký pokles z takmer 31 %, spôsobený najmä suchom a nízkymi prietokmi riek, ktoré znížili výrobu vodných elektrární o 41 %. Po očistení o prečerpávacie zdroje bol pokles až 50 %. K miernemu úbytku prispela aj biomasa, hoci solárne zdroje vzrástli o 20 %. Pokles OZE zvýraznil rast celkovej výroby elektriny v krajine. V EÚ dominovali solárne, veterné a vodné elektrárne, pričom najvyšší podiel OZE vykázalo Dánsko (94,7 %), najnižší Slovensko.
- Slovenské elektrárne plánujú pri jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach vybudovať najväčšie batériové úložisko energie (BESS) na Slovensku s výkonom 89 MW a kapacitou 178 MWh. Projekt má posilniť stabilitu elektrickej siete a poskytovať služby primárnej a sekundárnej regulácie, čím sa zvýši flexibilita systému a podpora pre obnoviteľné zdroje. Úložisko bude rozdelené na dva bloky po 44,5 MW a 89 MWh, ktoré sa napoja na transformátory tretieho bloku atómky. Okrem samotných batérií projekt zahŕňa aj výstavbu novej rozvodne, transformátorov, striedačov, káblového mosta a kiosku s tlmivkami, ktoré pomôžu stabilizovať sieť a znižovať skratové prúdy. Batérie kontajnerového typu sa budú nabíjať a vybíjať dvakrát denne počas 11 mesiacov v roku, čo predstavuje približne 660 cyklov ročne. Povolenia na výstavbu a prevádzku bude vydávať Úrad jadrového dozoru SR, keďže projekt priamo súvisí s areálom jadrovej elektrárne.
- Vláda schválila návrh zákona o adresnej energopomoci, ktorý má od januára 2026 nahradiť súčasný plošný model dotácií energií. Nová pomoc sa má zameriavať len na domácnosti s nižšou bonitou, teda s nižším príjmom v pomere k veľkosti domácnosti. Konkrétne hranice a podmienky poskytovania určí až následné vládne nariadenie. Zákon zavádza pojem „energetická domácnosť“ – skupinu osôb bývajúcich na rovnakej adrese, kde sa odoberá elektrina, plyn alebo teplo. Bonitu domácnosti bude automaticky vyhodnocovať ministerstvo hospodárstva na základe zozbieraných údajov, pričom oprávnené domácnosti budú o pomoci informované písomne. Energetická pomoc sa má poskytovať buď formou regulovaných cien energií, alebo prostredníctvom energopoukážok. Ak štát zvolí prvý model, dodávateľom budú rozdiely v cenách kompenzované zo štátneho rozpočtu. Oprávnenosť domácností bude možné namietať na okresných úradoch, ktoré budú vybavené vyškolenými pracovníkmi.
- Vláda schválila nový kľúč rozdelenia výnosov z emisných kvót na roky 2026 – 2028, ktoré každoročne prinesú približne 300 miliónov eur. Polovica výnosov pôjde do Environmentálneho fondu, druhá polovica sa rozdelí medzi rezorty hospodárstva, pôdohospodárstva a dopravy. V roku 2026 sa očakáva výnos 324 mil. eur, v roku 2027 približne 307 mil. a v roku 2028 okolo 298 mil. eur. Envirofond má 37 % svojho podielu použiť na opatrenia proti klimatickej zmene, 27 % na činnosti určené osobitnými predpismi, 22 % na kompenzácie energeticky náročným firmám a 12,8 % na podporu záchytov uhlíka v lesoch a chránených územiach. Zvyšok, 1,2 %, pôjde na administratívne výdavky a plnenie záväzkov Slovenska v oblasti emisií. Od roku 2027 sa má zaviesť aj systém emisných kvót pre domácnosti, čo znamená, že ich budú musieť nakupovať aj dodávatelia plynu a palív. Štát zatiaľ pripravuje pravidlá pre využitie týchto nových príjmov.
- Na Orave, pri obci Oravská Poruba sa plánuje geotermálny vrt, ktorý má zásobovať energiou nový rekreačný areál spoločnosti OMNIKO. Projekt je aktuálne v procese posudzovania EIA a má priniesť využitie tepla z hĺbky 2,8 kilometra, kde sa očakáva voda s teplotou približne 70 °C. Geotermálna energia má slúžiť na vykurovanie objektov a ohrev vody v bazénoch, čím sa výrazne zníži spotreba zemného plynu a produkcia emisií. Náklady na realizáciu sa odhadujú na 2,5 milióna eur, pričom návratnosť investície firma predpokladá do ôsmich rokov vďaka ročnej úspore okolo 300-tisíc eur. Práce by sa mali začať v januári 2026 a ukončiť do konca roka 2028. Hoci vrt bude mimo chránených území, tepelne využitá voda sa má vypúšťať do rieky Orava, ktorá je chráneným areálom. Firma preto plánuje prijať opatrenia na minimalizáciu vplyvov, ako sú kontrola teploty a kontinuálne vypúšťanie odpadovej vody.