- Agrovoltika je kombinácia poľnohospodárstva a fotovoltiky, kde sú solárne panely umiestnené tak, aby nebránili pestovaniu plodín, prípadne zlepšovali ich podmienky. Podľa analýzy think-tanku Ember by táto metóda mohla v strednej Európe zvýšiť výnosy niektorých plodín, napríklad o 16 % pri malinách, a zároveň priniesť dodatočný príjem z predaja elektriny. Agrovoltika chráni plodiny pred extrémnymi výkyvmi počasia a môže zlepšiť zadržiavanie vody počas sucha. V krajinách ako Česko už existujú príklady úspešných projektov. Výskumníci však upozorňujú, že rozvoj agrovoltiky brzdia legislatívne prekážky, najmä v oblasti dotácií na poľnohospodársku pôdu. Vhodne umiestnené panely môžu výrazne zvýšiť finančné príjmy farmárov a zároveň prispieť k energetickej transformácii, hoci stále je potrebné vyriešiť otázky skladovania a distribúcie vyrobenej energie.
- Veolia Utilities Žiar nad Hronom dokončuje rozsiahlu rekonštrukciu výmenníkovej stanice, ktorá zvýši spoľahlivosť dodávok tepla pre obyvateľov mesta a priemyselný park. Odberatelia však musia byť pripravení na odstávky od 16. do 20. septembra, počas ktorých sa budú realizovať finálne práce. Rekonštrukcia je súčasťou projektu modernizácie infraštruktúry, podporeného dotáciou z Modernizačného fondu vo výške 3,96 milióna eur. Cieľom je skonsolidovať prevádzku dvoch zastaraných staníc do jednej modernej a efektívnejšej. Teplo bude vyrábané z obnoviteľných zdrojov, ako je drevná štiepka, a zo zemného plynu. Práce sa začali už v roku 2018, pričom rekonštrukcia prebiehala mimo vykurovacej sezóny, aby sa minimalizovali výpadky. Po dokončení sa očakáva vyššia stabilita a spoľahlivosť dodávok tepla.
- Analýza materiálovej náročnosti technológií výroby elektriny od think-tanku Breakthrough Institute ukazuje, že každá technológia na výrobu elektrickej energie spotrebováva vzácne suroviny, no jadrová energia má najnižšiu materiálovú stopu. Zistilo sa, že na výrobu 1 GWh jadrovej energie je potrebných len 0,6 až 1,4 tony materiálu, čo je menej v porovnaní so solárnou (1,8 t/GWh) a veternou energiou (7,1 t/GWh). Analýza však vzbudila pochybnosti nezávislých analytikov, ktorí upozornili na nereálne predpoklady, ako sú vyššie kapacitné faktory solárnych a veterných elektrární, čo skresľuje výsledky. Podľa prepočtov analytika Davida Turvera by po úprave parametrov bola materiálová náročnosť jadrovej energie o 29 % nižšia než uvádza analýza, zatiaľ čo u solárnej a veternej energie by naopak stúpla. Záverom je, že jadro a plyn sú najmenej náročné na suroviny a mali by byť prioritou pri energetickej tranzícii.
- Hoci Slovensko zavrelo uhoľné elektrárne v Novákoch a Vojanoch, uhlie sa stále používa v teplárenstve. Ročne sa spáli takmer 370-tisíc ton uhlia, pričom jeho spotreba vzrástla o 10 % kvôli zdraženiu plynu. Najväčším spotrebiteľom je štátny MH Teplárenský holding (MHTH), ktorý využíva hnedé uhlie v Žiline a čierne uhlie v Košiciach. Zatiaľ čo spotreba v Košiciach klesá a uhlie sa má prestať používať do roku 2025, v Žiline sa presný termín neuvádza. MHTH plánuje prejsť na plyn a drevnú štiepku, pričom v budúcnosti počíta aj s alternatívnymi zdrojmi, ako je tuhé alternatívne palivo (TAP). V Košiciach sa rozvíja geotermálny projekt, ktorý by mohol nahradiť uhlie. Cieľom je ukončiť používanie uhlia do roku 2028, keďže jeho ďalšie využívanie bude finančne neudržateľné kvôli zastaraným technológiám a problémom s financovaním.
- Slovenský plynárenský priemysel (SPP) uviedol do prevádzky novú fotovoltickú elektráreň v Michalovciach s ročnou produkciou 720 MWh. Elektráreň, vybavená 1535 panelmi s inštalovaným výkonom 629,350 kWp, prispieva k ročnej úspore emisií až 200 ton. Tento projekt je súčasťou snahy SPP o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie nákladov na elektrickú energiu, pričom sa zameriava aj na projekty pre školy. V roku 2024 plánujú sprevádzkovať 21 fotovoltických zariadení na školských budovách, čo môže školám znížiť náklady na energiu o 30 %. SPP pôsobí aj na českom trhu a spolupracuje s českou skupinou ČEZ. Okrem obnoviteľných zdrojov podporuje rozvoj alternatívnej dopravy a spoločenskú zodpovednosť prostredníctvom rôznych nadácií. Vlastníkom SPP je Slovenská republika, ktorá svoje práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva hospodárstva.
- Výnosy z predaja emisných kvót, ktoré musia nakupovať energeticky náročné podniky, sa budú prerozdeľovať novým spôsobom. Doteraz sa len časť z týchto výnosov mohla použiť, pričom zvyšok ostával nevyužitý na účte Environmentálneho fondu. Nový návrh zákona ruší percentuálne stropy a fond bude môcť využiť celý výnos z dražieb kvót, čím sa očakáva zvýšenie výdavkov o stovky miliónov eur v nasledujúcich rokoch. Časť peňazí bude môcť envirofond prerozdeliť na ministerstvá dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva na klimatické projekty. Priemyselné podniky kritizujú zmenu pre neistotu a nepredvídateľnosť prerozdeľovania, keďže najväčší prispievatelia dostávajú menej financií späť. Národná banka Slovenska tiež nesúhlasí so zrušením percentuálnych podielov a požaduje transparentnosť a jasné pravidlá rozdeľovania. Vláda by mala prvé prerozdelenie schváliť v októbri 2024.
- Sklad jadrového paliva pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach plánuje zvýšiť svoju kapacitu o 62 %. Slovenské elektrárne predložili tento zámer do povoľovacieho procesu s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok paliva v dôsledku geopolitických rizík, najmä konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Slovensko momentálne využíva ruské palivo od spoločnosti TVEL, no pre plánované nahradenie ruských dodávok sa už dohodlo na spolupráci s americkými a francúzskymi dodávateľmi. Zvýšenie kapacity skladu bude dosiahnuté úpravou existujúcich skladovacích mreží bez výstavby nových priestorov. Projekt má za cieľ zabezpečiť zásoby paliva a znížiť riziko odstávok jadrových blokov. Slovenské elektrárne zdôrazňujú, že tento krok je v súlade s energetickými záujmami krajiny a snahou o energetickú sebestačnosť.
- Fluorid sírový (SF6) je plyn s vynikajúcimi izolačnými vlastnosťami, no zároveň ide o silný skleníkový plyn s extrémne vysokým potenciálom globálneho otepľovania (GWP), ktorý je 24 300 - krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako CO2. Pre svoje ekologické nevýhody sa v elektroenergetike začína nahrádzať ekologickejšími alternatívami. Európska únia prijala nariadenie, ktoré od roku 2026 zakazuje používať SF6 vo vysokonapäťových rozvádzačoch. Tento trend je už prítomný v USA, Číne aj na Slovensku, kde Východoslovenská distribučná (VSD) implementovala prvý rozvádzač bez SF6 v Košiciach, pričom ako izolačné médium používa čistý vzduch. Tento projekt pomáha overiť nové technológie a pripraviť systém na hromadné zavedenie bezemisných rozvádzačov. Odklon od SF6 prinesie ekologické a finančné výhody, hoci bude technicky náročný.
- Necelý polrok po účinnosti veľkej novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) schválila Národná rada SR ďalšiu novelu. Zákon, ktorý je dôležitý pre investície v rôznych odvetviach vrátane energetiky, sa dočkal viacerých úprav. Novela sa týka prahových hodnôt v sektore energetiky, ktoré určujú, či projekt spadá pod zisťovacie konanie (malá EIA) alebo povinné hodnotenie (veľká EIA). Zmeny sa dotkli napríklad veterných a vodných elektrární. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že legislatíva zlepší proces EIA na Slovensku a priblíži ho štandardom EÚ. Zároveň by sa mala znížiť procesná náročnosť a byrokratické prieťahy.
- Energetické komunity sa postupne rozvíjajú aj na Slovensku, ako ukazujú projekty v Prešove a Modrovke. Napriek tomu čelí rozvoj komunitnej energetiky viacerým prekážkam, ako sú administratívne bariéry a nedostatok finančnej podpory. Greenpeace Slovensko apeluje na ministerstvo hospodárstva, aby podporilo zakladanie energetických komunít, ktoré by pomohli domácnostiam znížiť náklady na energie. Analýza ukazuje potenciál slovenských bytových domov na inštaláciu fotovoltických panelov, čo by výrazne znížilo náklady na elektrinu. Momentálne sú možnosti financovania obmedzené na súkromné zdroje a bankové úvery, pričom dotácie zatiaľ nie sú dostupné. Program Slovensko však poskytuje určitú podporu prostredníctvom výziev zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej efektívnosti, ale konkurencia je veľká, keďže o túto podporu môžu žiadať aj iné subjekty.
- Štúdia nemeckých vedcov z inštitútov Potsdam Institute for Climate Impact Research a Mercator Research Institute analyzovala 1500 klimatických politík v 41 krajinách v rokoch 1998 až 2022. Výsledky ukazujú, že iba 4 % týchto opatrení boli úspešné pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Úspešných bolo len 63 politík, ktoré viedli k zníženiu emisií o 0,6 až 1,8 miliardy ton CO2. Najúčinnejšie boli cenovo orientované nástroje v kombinácii s dotáciami a reguláciami. Tieto opatrenia mali najväčší úspech v rozvinutých ekonomikách a sektoroch, kde dominujú podniky, ako napríklad priemysel a výroba elektriny. Kritici však upozorňujú na nedostatky v metodike štúdie, ktorá nezahŕňa dlhodobé opatrenia a niektoré sektory, napríklad poľnohospodárstvo. Vedci tiež poukazujú na potrebu rozvoja nákladovo efektívnych technológií, ktoré by pomohli znížiť emisie, hoci ich vysoké náklady stále predstavujú prekážku.