- Z najnovších dát európskeho združenia prepravcov plynu vyplýva, že v prvej polovici roku 2023 štáty EÚ importovali 175 mld. m3 zemného plynu. Podiel zemného plynu z Ruska klesol na 8 % v porovnaní so 41 % v roku 2021 a 19 % v 2022. Dôvodmi tohto poklesu sú najmä rozhodnutie Kremľa obmedziť dodávky plynu a úplne zastavenie dodávok cez poškodený plynovod Nord Stream I. Import plynu z Ruska kompenzuje EÚ najmä dovozom skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý v tomto roku tvorí až 40 % z celkového množstva dovezeného ZP. Druhý najväčší zdroj je potrubný plyn z Nórska (29 %) a z Alžírska (10 %). Zvýšili sa tiež dodávky z Veľkej Británie.
- Výrobcovia tepla v Žiline, Karvinej, či Přerove musia znižovať výrobu tepla z uhlia a preto plánujú využívanie nerecyklovateľného komunálneho odpadu v multipalivovom kotly. V Přerove v súčasnosti fungujú štyri plynové a jeden multipalivový kotol na alternatívne palivá a biomasu. Jedná sa o bublinkový fluidný kotol s výkonom 40 MWt, ktorý dokáže spaľovať TAP aj biomasu (drevná štiepka) v rôznych pomeroch (aj 100:0 a naopak). Palivo z odpadu vyžaduje väčšie nároky na skladovací priestor, preto bolo v areáli potrebné vybudovať veľký sklad, dopravnú trasu a transportnú vežu.
- Podobne ako v máji, aj v júni, stúpla spotreba plynu v porovnaní s rokom 2022. V júni sa spotrebovalo 2035 GWh, čo predstavuje 7 % nárast oproti roku 2022. Dôvodom nárastu sú hlavne veľkoodberatelia, najmä priemyselné podniky (nárast o 7,7 % na 1819 GWh). Celková spotreba plynu za prvý polrok však klesla o zhruba 9 % na 25583 GWh. Najviac k tomuto poklesu prispelo spomalenie v priemysle a menšou mierou prispeli aj domácnosti v dôsledku miernejšej zimy a nižšej spotreby plynu na vykurovanie.
- V susednom Rakúsku koncom júla spoločnosť OMV objavila v prieskumnom vrte nový nález zemného plynu (v hĺbke 5000 m). OMV prevádzkuje plynovú elektráreň len 10 km od zdroja. Potenciál vyťaženého plynu má predstavovať približne 48 TWh, čo navýši produkciu plynu v Rakúsku o 50 %.
- Za prvý polrok roku 2023 je najväčším vývozcom elektriny v EÚ Francúzsko (17,6 TWh), ktoré na prvej priečke vystriedalo Švédsko (14,6 TWh). Dôvodom je najmä znovu spustenie jadrových elektrární, ktoré boli vlani odstavené pre údržbu. Tretiu pozíciu stratilo Nemecko (0,6 TWh), kvôli uzatváraniu atómových elektrární a potrebného importu v obdobiach nízkej produkcie z vetra a slnka, na úkor Španielska (8,8 TWh). Medzi najväčších dovozcov patria Taliansko, VB, Portugalsko a Maďarsko. Medzi exportérov sa v prvom polroku zaradilo aj Slovensko, ktoré vyviezlo 1,1 TWh (v 2022 čistý import 0,6 TWh).
- Za posledných 20 rokov na Slovensku nepribudla žiadna nová veterná elektráreň. V súčasnosti sa však záujem zvyšuje a plánuje sa s vybudovaním veterných parkov v Trnavskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Najnovšie má pribudnúť veterný park na západe Slovenska v okrese Galanta, za zámerom stojí spoločnosť VE Telek s.r.o. Výstavba je naplánovaná na prvý štvrťrok 2026 a park má zahŕňať dve veterné elektrárne. Ráta sa s výstavbou 260-metrových trojlistových veterných turbín s výkonom 7,2 MW. Náklady na výstavbu predstavujú približne 18 mil. eur a elektráreň by mala vyrábať okolo 30 GWh ročne.
- MŽP plánuje 6. septembra vyhlásiť v poradí už štvrtú výzvu na obnovu rodinných domov. Do oprávnených nákladov má byť po novom možné zahrnúť aj úpravu komína, kotol na biomasu (pelety) a batériové úložisko. Financovať sa má až 75 % z celkových nákladov do výšky 15 tisíc eur pri úspore 30-60 % a 19 tisíc eur pri úspore nad 60 %. Výzva bude otvorená pre celkovo 10-tisíc záujemcov. Znižovanie energetickej spotreby budov hrá významnú rolu pri zmene klímy a aj pri závislosti krajiny na fosílnych palivách. Preto nová výzva z Plánu obnovy a odolnosti bude mať podľa M. Chrenka nezanedbateľný zdravotný aj ekonomický rozmer.
- Tretí blok Mochoviec 14.8. dosiahol 90 %-ný výkon. Stalo sa tak po tom, čo úspešne prešiel všetkými testami energetického spúšťania pri 75 %-nom výkone. Nový blok začal dodávať elektrinu do siete na prelome januára a februára a odvtedy dodal približne 650 GWh elektrickej energie (ekvivalent priemernej ročnej spotreby asi 260-tisíc slovenských domácností). Dosiahnutie 100 percentného výkonu sa predpokladá v priebehu septembra až októbra a pri spustení bude mať inštalovaný výkon 471 MW, čo by malo pokryť približne 13 % celkovej spotreby elektriny v krajine.
- Z operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) bude vyčlenených ďalších 5 mil. eur na inštaláciu fotovoltických systémov pre malé, stredné a veľké podniky. Poskytnutý bude príspevok maximálne do výšky 80 % oprávnených výdavkov pre mikro a malé podniky, 70 % pre stredné podniky a 60 % pre veľké podniky. Minimálna výška príspevku sa zvýšila v porovnaní s minulosťou na 10 000 € a maximálna výška príspevku bude 500 000 €. Financie môžu podniky využiť na inštaláciu fotovoltických zariadení s výkonom od 10 do 500 kW.
- Premenlivá výroba elektriny pomocou OZE a meniaci sa charakter spotreby elektriny vyžaduje posilnenie flexibility prenosových a distribučných sústav. Riešením sú aj napríklad prečerpávacie vodné elektrárne, batériové úložiská a riešenia na báze vodíka. Štát plánuje podporiť zvyšovanie flexibility sústav z Plánu a obnovy formou dotácií vo výške 34 mil. eur (na batérie a prečerpávačky). Slovenské elektrárne plánujú hybridizáciu (kombinácia batérií a prečerpávacích elektrární) dvoch vodných elektrární: Dobšiná a Čierny Váh. Podľa SEPS ide o príležitosť diverzifikácie technológií na poskytovanie podporných služieb v elektrizačnej sústave SR. Podľa Tomáša Rajčana (spoločnosť IPESOFT) sú batériové úložiská a prečerpávacie elektrárne riešeniami, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať a oba typy zariadení poskytujú flexibilitu na vykrývanie špičiek a poklesov odberu elektriny. Batérie poskytujú krátkodobú flexibilitu v rozsahu 1 až 2 hodiny a prečerpávacie stanice dokážu dodávať energiu 6 až 12 hodín čím dokážu pokryť flexibilitou celý obchodný deň. Pomocou prečerpávacej elektrárne na Čiernom Váhu je možné skladovať až 4000 MWh energie. Obe technológie sa líšia napríklad výškou investičných nákladov, náročnosťou obsluhy alebo reakčnou rýchlosťou na výkyvy dopytu elektriny. Odborníci sa však zhodujú, že na trhu sa budú i naďalej presadzovať obe technológie - či už osve alebo v synergii.
- V pripravovanom projekte Zelená domácnostiam bude na poukážky pre domácnosti k dispozícii vyše 181 mil. eur. Dotácie z projektu budú mať za cieľ podporiť občanov v prechode k ekologickejšiemu spôsobu života. V projekte budú podporované malé zariadenia na výrobu elektriny s výkonom do 10,8 kW (fotovoltické panely a veterné turbíny) a zariadenia na výrobu tepla, ktoré pokrývajú potrebu energie v domácnosti (tepelné čerpadlá, slnečné kolektory a kotly na biomasu).
- V júli bol pozorovaný medziročný pokles dopytu po elektrickej energii v EÚ. Pokles sa odrazil na nižšej produkcii elektriny z plynu a uhlia a náraste podielu OZE (produkcia FVE dosiahla rekordný objem 26 TWh, medziročný nárast o 15 %). Najväčší medziročný nárast dosiahla veterná energia (+ 16 %). V lete však spotreba v porovnaní s jarou stúpla o 1,4 %, čo je spojené najmä so zvýšenou potrebou chladenia v južných oblastiach v dôsledku extrémnych teplôt. V oblasti fotovoltiky chce EÚ zvýšiť výrobné kapacity FV článkov a znížiť závislosť na Číne, cieľom je, že do roku 2030 má 40 % inštalovaných článkov pochádzať z kontinentu. Prekážkami môžu byť však strata kapacity pre výrobu polysilikónu (v dôsledku zatvorenia fabriky v Nórsku) a chýbajúce stimuly pre zvyšovanie produkčných kapacít, čo vedie k presunu investícií napríklad do USA.
- Po invázii Ruska na Ukrajinu, Slovensko diverzifikovalo dodávky zemného plynu, ropy a uhlia. Po novom sa Slovensko zbavuje závislosti od Ruska aj v jadrovej energetike. Slovenské elektrárne podpísali zmluvu o dodávke jadrového paliva s americkou spoločnosťou Westinghouse. Tento kontrakt je výsledkom medzinárodného tendru krajín, ktoré používajú reaktory typu VVER 440. Palivo musí pred použitím prejsť procesom schvaľovania, ktorý preukáže či je jeho používanie bezpečné. So spoločnosťou Westinghouse sa už dávnejšie na dodávkach jadrového paliva dohodla tiež Česká republika. Slovensko tiež plánuje v spolupráci s ďalšími európskymi partnermi vyvíjať vlastné jadrové palivo, tento proces však potrvá niekoľko rokov.
- Od 17. augusta sa prevádzkovatelia bioplynových staníc môžu uchádzať o podporu formou dotácií z Plánu obnovy a odolnosti. Celkovo bude rozdelených 26 mil. eur a dotácie sa budú deliť na dva typy projektov. 9 mil. eur má ísť na modernizáciu existujúcich bioplyniek vyrábajúcich elektrinu a zvyšných 17 mil. eur MH SR vyčlenilo na transformáciu bioplynových staníc na zariadenia vyrábajúce biometán. Podporené môžu byť projekty na celom Slovensku a dotácie môžu pokryť najviac 45 % oprávnených nákladov.
- Z najnovšej Správy o lesnom hospodárstve v SR z 31. júla vyplýva, že na Slovensku stúpol celkový objem domácej spotreby dreva o 4 % a ťažba dreva zostala na podobnej úrovni ako v 2021. V roku 2022 sa celkovo vyťažilo 7,69 mil. m3 dreva (nárast o 0,6 %). 52 % percent dreva bolo vyťaženého v štátnych lesoch a zvyšok pripadal na neštátne lesy. Viac ako tretina dreva pochádzala z odstraňovania následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Kleslo tiež množstvo vyvezeného dreva a vzhľadom na zvýšenie spotreby dreva o 4 % a minimálny nárast ťažby, stúplo množstvo dreva importovaného z okolitých krajín (najmä Česká republika, Poľsko). Bez zmeny nezostala ani cena surového dreva, na ktorej sa prejavilo zdražovanie v rôznych odvetviach hospodárstva a v roku 2022 medziročne stúpla o 16,3 % na 74,23 €/m3.
- Je plánovaná výstavba batériového úložiska s výkonom 6 MW v areáli plynovej elektrárne Panické Dravce s výkonom 100 MW. Je zameraná na výrobu špičkovej elektrickej energie, ktorá sa rozvádza do siete Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Elektráreň dodáva regulačnú elektrinu a je poskytovateľom podporných služieb. Zdrojom plynu pre elektráreň je prípojka z medzinárodného plynovodu. V okolí areálu elektrárne sa nachádza tiež viacero fotovoltických elektrární a preto sa v budúcnosti počíta aj s napojením batérie na obnoviteľné zdroje elektrickej energie.
- Podľa analýzy Fraunhofer Institute pre EK je možné v európskom priemysle dosiahnuť najmenej 95 %-né zníženie emisií GHG. Potrebné bude zavedenie nových výrobných procesov a veľa „zelenej“ elektriny a vodíka. Podľa štúdie sa stane elektrická energia najdôležitejším energetickým nosičom a dopyt po elektrine v priemysle narastie. Z celkového objemu energií má vodík a elektrina tvoriť až 80 % potreby, dopĺňať ich bude biomasa, odpadové teplo a diaľkové vykurovanie. Podľa štúdie majú OZE potenciál pre naplnenie energetických potrieb EÚ, vďaka ktorým by mala byť výhodná aj domáca výroba vodíka, ale len v prípade, ak by sa rozvoj OZE neobmedzoval, kedy by bol výhodnejší import z krajín mimo Európu. Vodík bude pochádzať z veľkých solárnych a veterných parkov v Európe a následne sa bude prepravovať do priemyselných oblastí. Najväčšie kapacity OZE aj elektrolyzérov sa budú koncentrovať v regiónoch s najlepšími podmienkami pre produkciu zelenej elektriny (Španielsko, Francúzsko) a odtiaľ sa energia bude dopravovať do regiónov spotreby. Kapacity elektrolyzérov budú naopak veľmi obmedzené, až žiadne v krajinách ako Nemecko, Belgicko, Česko a aj Slovensko. Na Slovensku čelí výzve dekarbonizácie oceliareň U.S. Steel. Dekarbonizácia si tam okrem značnej finančnej investície do nových pecí, vyžiada aj ozelenie a dvojnásobný nárast spotreby elektriny. Podľa vedenia železiarní sa dekarbonizácia výroby uskutoční pri splnení troch podmienok: finančná podpora štátu (EÚ), dostatočný objem elektriny za prijateľnú cenu a zníženie tarifných poplatkov v cene elektriny.
- Pripájanie nových zdrojov OZE je v súčasnosti brzdené tým, že elektrické siete sú pre ne nepostačujúce, napríklad kvôli premenlivým dodávkam energie. V súčasnosti sa EÚ snaží zvýšiť cezhraničné prenosové kapacity medzi prenosovými sústavami v Európe, čo má zlepšiť podmienky pre pripájanie nových OZE. Cieľom Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ktorej členom za Slovensko je ÚRSO, je do roku 2025 uvoľniť aspoň 70 % cezhraničných kapacít. Od schválenia tohto cieľa sa podarilo urobiť len malý pokrok a len v niektorých krajinách. Pozitívne je, že medzi tieto krajiny patrí aj napríklad Slovensko, kde možno pozorovať „zjavné výrazné zlepšenie“, píše sa tak v správe ACER.