- Na klimatickej konferencii COP 28 sa dubajský sultán Al Jaber (minister priemyslu Spojených arabských emirátov a riaditeľ štátnej ropnej spoločnosti Adnoc) vyjadril, že veda nenaznačuje, že pre limitovanie rastu globálneho otepľovania na 1,5 °C je treba obmedzovať používanie fosílnych palív. Odchod od fosílnych palív by podľa neho pri súčasnom zachovaní socio-ekonomického rozvoja nepriniesol udržateľný rozvoj, „ak sa ľudstvo nechce vrátiť naspäť do jaskýň“. Vedecká obec toto prehlásenie považovala za veľmi znepokojujúce a na pokraji popierania klimatických zmien. Podľa generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, veda tvrdí presný opak – obmedzenie nárastu teploty sa dosiahne len vtedy, ak sa prestanú spaľovať všetky fosílne palivá. Napriek tomu, že sa účastníci konferencie každoročne snažia dohodnúť na nových ambicióznych cieľoch, tak emisie GHG stále rastú. Výroba elektriny v Číne a Indii, spolu s produkciou ropy a plynu v USA, spôsobili najväčší prírastok emisií skleníkových plynov vo svete od roku 2015. Na konferencii sa prihlásilo k záväzku urýchliť dekarbonizáciu a znížiť klimatický dopad svojich aktivít vyše 50 ropných a plynárenských spoločností z celého sveta. Zároveň však chcú zachovať objemy produkcie, na čo klimatický aktivisti reagovali, že dohoda je málo ambiciózna a jej dobrovoľnosť bude viesť neplneniu záväzkov.
- Na klimatickej konferencii COP 28 vznikla nová deklarácia, ktorej cieľom je strojnásobiť globálne kapacity jadrovej energetiky do roku 2050 v porovnaní s rokom 2020. Zámer podporilo 22 krajín (vrátane Slovenska). V zozname chýba Čína, v ktorej nové jadrové zdroje pribúdajú najrýchlejšie. Záväzok vlád podporilo aj 120 firiem a združení z rôznych regiónov sveta (vrátane Slovenských elektrární). Signatári sa zaviazali aj k podpore investícií do jadrovej energie prostredníctvom nateraz prístupných možností rozvoja a financovania ambicióznych projektov, ako aj rozvíjaním inovačných technológií, vrátane pokročilých reaktorov, SMR (malých modulárnych reaktorov) a priemyselných inovácií na podporu dekarbonizácie. V oblasti malých jadrových reaktorov sa Slovensko zapojilo do projektu Phoenix, v rámci ktorého sa má posúdiť päť rôznych lokalít, kde by v budúcnosti mohli byť vybudované.
- Vláda vyčlenila milióny eur na zlepšenie nepriaznivého stavu kvality ovzdušia v Jelšave. Toto zlepšenie má zabezpečiť minister ŽP v spolupráci s Environmentálnym fondom v rokoch 2024 až 2028. Podľa vyhlásenia MŽP SR má ísť predovšetkým o kombináciu opatrení, ktorými sa zabráni spaľovaniu nevhodného typu paliva a odpadov, čím dôjde k zníženiu znečistenia ovzdušia na prijateľnú mieru. Opatrenia budú financované z prostriedkov Environmentálneho fondu v celkovej výške 3 150 000 eur a realizovať sa budú prostredníctvom Mestského sociálneho podniku Jelšava pod dohľadom ministerstva životného prostredia.
- Agentúra GreenTalk vypracovala analýzu, ktorá prináša tri príklady dekarbonizačných projektov. Analýza zahŕňa prípadové štúdie zo Slovenska na základe poznatkov z konkrétnych ekologizačných projektov, realizovaných spoločnosťami KOSIT, MH TH a Asociáciou pre zelenú strechu a zelenú infraštruktúru. Prvá časť analýzy porovnáva vplyv tzv. zariadení na energetické využitie odpadu na emisnú záťaž odpadového hospodárstva v porovnaní so skládkovaním. Druhá časť posudzuje očakávaný efekt nahradenia fosílnych zdrojov vo výrobe tepla geotermálnou energiou a v tretej časti sa autori analýzy venovali rozvoju tzv. zelenej infraštruktúry a jej vplyvom na spotrebu energií v mestách. Realizáciou týchto troch projektov by Slovensko dokázalo znížiť emisie skleníkových plynov o takmer 2,5 mil. ton do roku 2030 a tým splniť cieľ európskej stratégie Fit for 55.
- MH SR podporí pomocou Plánu obnovy a odolnosti slovenské bioplynové stanice tak, aby v nich bolo možné „dočisťovať“ bioplyn na takmer čistý metán. Výsledný produkt môže nahrádzať zemný plyn s prakticky identickým zložením. Začiatok aktivít je naplánovaný od začiatku roka 2024. Najvhodnejšie miesta na výstavbu zariadení a transformáciu bioplynových zariadení na biometánové sa budú vyberať na základe dvoch kritérií: potenciál v oblasti výroby bioplynu a biometánu a účinnosť začlenenia biometánu do plynovej sústavy.
- Spoločnosť InoBat spustila výrobnú linku batérií pri Trnave. S pilotnou produkciou by sa malo začať koncom 1Q roku 2024. Maximálna inštalovaná kapacita linky predstavuje 50 000 batériových článkov ročne. Spoločnosť začala generovať tržby už pred rokom, a to vďaka prvému zákazníkovi, nemeckej spoločnosti Lilium.
- Dva a pol kilometra hlboký geotermálny vrt začal vykurovať bytové domy. Pripojený je zatiaľ na jednu kotolňu, ale plánuje sa jeho napojenie aj na ďalšie kotolne, vďaka čomu bude možné vykurovanie viac domácností spolu so školou a škôlkami. Podľa primátora mesta Kežmarok, Jána Ferenčáka, realizáciou geotermálneho vrtu mesto získalo obnoviteľný zdroj energie, ktorý je využívaný na účely vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody a patria vďaka tomu medzi top mestá na Slovensku, ktoré stavili na využitie vlastných obnoviteľných zdrojov, čím sa stali nezávislejšími od vonkajších zdrojov.
- Od nového roka začne platiť novozavedené „uhlíkové clo,“ teda Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism - CBAM). Nový mechanizmus má kompenzovať emisie vzniknuté pri výrobe produktov mimo EÚ, kde sa neuplatňuje systém obchodovania s emisiami ETS. To pre výrobcu znamená menšie výrobné náklady, avšak na úkor zvýšenej produkcie emisií. Po novom bude dovozca z tretej krajiny povinný zakúpiť si certifikát CBAM, ktorým sa vzniknutý cenový rozdiel vyrovná. Mechanizmus CBAM tak dopĺňa systém obchodovania s emisiami EÚ ETS, ktorý sa uplatňuje v EÚ.
- V decembri 2023 otvorilo MH SR novú výzvu pre batérie a prečerpávacie stanice s alokáciou 44 mil. eur. Výzva sa zameriava na modernizáciu už existujúcich prečerpávacích vodných elektrární a výstavbu nových zariadení na uskladňovanie elektriny, stacionárnych batériových systémov. Cieľom výzvy je posilniť flexibilitu elektroenergetických sústav a dosiahnuť vyššiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Z celkovej sumy 44 mil. eur je osem mil. určených na výstavbu nových batérií s inštalovaným výkonom do 1 MW. Zvyšný balík 36 miliónov eur má ísť na nové batériové systémy s inštalovaným výkonom rovným alebo väčším ako 1 MW a na modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární.
- Podľa najnovších údajov zverejnených Eurostatom, OZE v EÚ pokrývajú 23 % z konečnej spotreby energií (medziročný nárast o 1,1 %). Najväčší podiel OZE dosiahli vo výrobe elektriny, a to 41,2 %. V sektore vykurovania a chladenia to bolo 24,8 % a v doprave 9,6 %. Lídrom štatistiky je Švédsko (66 %), naopak najhoršie sú na tom Írsko a Malta (okolo 13 %). Slovensko sa s podielom OZE na úrovni 17,5 % zaradilo k podpriemeru EÚ. Česko má vyšší podiel (18,2 %), Maďarsko a Poľsko nižší (15,2 % a 16,9 %). Na základe týchto údajov EK žiada od Slovenska navýšenie cieľa pre OZE pre rok 2030 zo súčasných 23 % na 35 %.
- Po prehodnotení slovenského návrhu aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030, Slovensko dostalo od EK 25 odporúčaní týkajúcich sa napríklad chýbajúcich opatrení a finančných prostriedkov na implementáciu akčného plánu EÚ o digitalizácii energetického systému. Najväčšiu pozornosť však EK venuje málo ambicióznemu cieľu Slovenska v oblasti OZE (navrhla cieľ podielu OZE zvýšiť na 35 %). Podľa EK chýbajú v pláne kroky na dosiahnutie vyšších cieľov v oblasti energetickej efektívnosti. EK Slovensku vytkla tiež momentálny stav riešenia energetickej chudoby (v slovenskej legislatíve stále chýba jej ukotvenie a definícia). V pláne nie vysvetlené, ako sa rieši energetická chudoba a nevysvetľuje, ktoré opatrenia sú špecificky zamerané na zraniteľné domácnosti. Pozitívne bol prijatý plán v oblasti energetickej bezpečnosti, kde EK vyzdvihuje najmä diverzifikáciu zdrojov a prepravných trás. Pozitívne bol ohodnotený tiež ambiciózny jadrový program a zabezpečenie alternatívnych dodávok jadrového paliva, čím Slovensko znížilo svoju závislosť od Ruska.
- Európsky parlament a Rada sa dohodli na návrhu novej smernice o energetickej hospodárnosti budov. Podľa návrhu si bude môcť každý členský štát zvoliť vlastnú cestu pri znižovaní spotreby primárnej energie v obytných budovách o 16 % do roku 2030 (20-22 % do 2035). 55 % zníženia primárnej spotreby energií musí byť vďaka opatreniam dosiahnutých v najmenej energeticky efektívnych budovách. Nové ciele sa budú týkať tiež verejných budov, kde je cieľom renovovať 16 % budov do roku 2030 (26 % do 2035). Smernica má tiež zjednotiť energetické certifikáty budov v celej EÚ. Podľa smernice, európska legislatíva predpokladá ukončenie dotácií na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá od roku 2025 a postupné ukončenie používania fosílnych palív vo vykurovaní a chladení do roku 2040. Bude tiež platiť povinnosť, že nové budovy sa majú stavať len s nulovými emisiami z fosílnych palív. Od roku 2028 platí povinnosť pre verejné novostavby, od roku 2030 aj pre všetky ostatné nové budovy s určitými výnimkami.