- MH SR plánuje vyhlásiť novú výzvu na podporu výstavby batérií a prečerpávacích vodných elektrární. Výzva bude financovaná sumou 44 mil. eur z Plánu obnovy pomocou novej schémy štátnej pomoci. Podpora bude rozdelená prostredníctvom súťaže najneskôr do konca roka 2025. Pri rozdeľovaní podpory medzi batérie a prečerpávacie vodné elektrárne sú v hre dva scenáre: ministerstvo buď vyhlási jednu spoločnú výzvu alebo dve osobitné zvlášť pre batérie a zvlášť pre prečerpávačky.
- Prechod na novú palivovú základňu a väčšie využívanie “zelených” zdrojov a technológií nie je jednoduchý ani v petrochemickom odvetví. Podľa Róberta Hurného (riaditeľ výskumu a vývoja Skupiny MOL) je prvoradou úlohou spoločnosti MOL investovať do fosílneho sektora, tradičných technológií a zlepšovania ich efektivity. Až potom si môžu dovoliť investovať do dekarbonizácie a rôznych zelených technológií, nakoľko nové technológie sú stále iba na začiatku vývoja. To sa prejavuje na ich efektivite, ktorá je neporovnateľná s postupmi fosílneho odvetvia. Predpokladom dekarbonizácie je tiež znižovanie spotreby, čo sa však zatiaľ nedeje. Ďalšími predpokladmi na dekarbonizáciu je aj väčšie využívanie odpadu pri výrobe plastov, výroba zeleného vodíka a v súčasnosti ekonomicky nenávratné investície do záchytu a uskladňovania CO2. Ambíciou rafinérie je znížiť emisie CO2 zo súčasných 4,5 miliónov ton ročne o 20 % do roku 2030. Dosiahnuť to chce práve zvýšením energetickej účinnosti, vrátane väčšej digitalizácie výroby, ktorá umožní optimalizovať procesy v rámci už existujúcich technológií.
- V minulom roku pochádzalo z hnedého alebo čierneho uhlia takmer šesť percent zo všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku (približne 25 TWh). Bolo to viac, ako vyrobili zdroje spaľujúce biomasu a viac než dvojnásobok v porovnaní s fotovoltickými elektrárňami. Najväčším výrobcom uhoľnej elektriny bola Elektráreň Nováky, ktorú na prelome rokov 2023/2024 čaká odstavenie. Súčasťou energetického mixu sú však aj ďalšie zdroje, ktoré využívajú uhlie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), tzv. kogeneráciu. Podiel uhlia v teplárenskom priemysle však postupne klesá, hlavne na úkor zemného plynu, ktorého spotreba v teplárňach vlani stúpla o 5,3 % (podiel plynu na výrobe tepla tak dosiahol 58 %). Aj napriek postupnému útlmu uhlia sa ho však v slovenskom teplárenstve stále spaľujú rádovo státisíce ton ročne. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) všetky slovenské teplárne v minulom roku spotrebovali približne 335-tisíc ton. V predošlom roku 2022 to bolo 411-tisíc ton. Teplárne volia pri nahrádzaní uhlia rôzne stratégie - nahrádzajú uhlie zemným plynom, biomasou, geotermálnou energiou alebo využívajú teplo zo spaľovania odpadov.
- V novembri 2023 sa v Bratislave stretla tzv. jadrová koalícia (zástupcovia 14 krajín EÚ s jadrom vo svojej energetickej politike). Podľa eurokomisárky pre energetiku Kadri Simson potrebujeme na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody všetky nízkouhlíkové zdroje vrátane jadrových. Prítomní zástupcovia sa zhodli, že v budúcnosti bude potrebná vhodná kombinácia politík pre zabezpečenie príležitostí na financovanie, či už výstavby nových jadrových zdrojov vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR), alebo predĺženia životnosti už existujúcich jadrových zdrojov. Prítomní ministri sa tiež zhodli, že je nevyhnutné riešiť aj otázky vzdelávania jadrových expertov.
- Z dôvodu elektrifikácie priemyslu, dopravy a vykurovania budov bude potrebné vybudovanie nových zdrojov elektrickej energie. V susednom Maďarsku by mala narásť spotreba elektriny do roku 2030 zo 42 TWh na 60 TWh. Základným kameňom nových zdrojov elektriny v Maďarsku má byť jadro. V Pakši už prebiehajú prípravné práce na výstavbe ďalších dvoch ruských reaktorov VVER, ktoré navýšia kapacitu o 2400 MW. Zároveň sa predĺži životnosť existujúcich reaktorov s celkovým výkonom cez 2000 MW o ďalších 20 rokov. Ďalším dôležitým prvkom systému bude aj zemný plyn. V Rakúsku sa spoliehajú zase na OZE a plánom rakúskej vlády je produkcia elektriny len z OZE do roku 2030. Na to budú potrebovať zvýšenie produkcie z OZE zo súčasných 55 TWh na 82 TWh. Do roku 2040 chcú dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu v energetickom sektore. V Rakúsku je dostatok priestoru pre nové fotovoltické a veterné elektrárne, je tu však niekoľko ale. Prvým problémom je podmienka flexibility a uskladňovania energie, druhým posilnenie distribučných a prenosových sietí. Treťou výzvou sú povoľovacie procesy a verejná akceptácia investícií. Slovensko je na tom z pohľadu produkcie lepšie. Veľký otáznik však visí nad flexibilitou siete, ktorú bude systém potrebovať.
- Dekarbonizačné záväzky Slovenska sa týkajú elektroenergetiky aj teplárenstva. Bude teda potrebné znížiť podiel uhlia a zemného plynu v palivovom mixe. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) preto vypracovala „Štúdiu rozvoja OZE ako udržateľného vykurovania na Slovensku.“ Podľa SAPI má OZE veľký potenciál využiteľnosti aj v teplárenstve. Štúdia popisuje najzásadnejšie systémové bariéry rozvoja OZE v sektore teplárenstva a ponúka 10 politických odporúčaní, ktoré by transformáciu teplárenstva mali urýchliť. Podľa záverov štúdie by vláda mala podporiť miestne plánovanie obcí v oblasti rozvoja tepelnej energetiky a tiež rozvoj miestnych energetických komunít. Zároveň materiál odporúča úpravu legislatívnej definície faktora primárnej energie pre systémy CZT a tiež zaviesť motivačnú cenovú reguláciu zo strany ÚRSO. K zvýšeniu tempa transformácie sektora by malo tiež prispieť zavedenie daňových výhod a preferenčných taríf, ako aj cielená dotačná podpora pre nízkopríjmové domácnosti.
- Začiatkom roka 2024 budú pokračovať dotácie domácnostiam z projektu Zelená domácnostiam. Nová fáza podpory prináša viacero noviniek: o príspevok môžu žiadať aj domácnosti z BA kraja, podporené budú aj už nainštalované zariadenia a budú platiť nové sadzby príspevkov. Zámerom projektu má byť okrem zvyšovania využívania OZE aj zlepšovanie kvality ovzdušia. Domácnosti, ktoré budú ochotné pomôcť k tomuto cieľu, budú podporené vyššou sadzbou podpory (o 15 %). Podporené budú aj bytové domy, v ktorých je po novom možné získať podporu aj na inštaláciu fotovoltických panelov a tepelných čerpadiel.
- V novembri 2023 sa štáty EÚ dohodli na regulácii emisií metánu v energetike. Nové „Nariadenie o znižovaní emisií v odvetví energetiky“ zavádza požiadavky na ropné, plynárenské a uhoľné spoločnosti. Tie budú musieť zabezpečiť meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu. Prevádzkovatelia budú pravidelne podávať správy a spoločnosti budú povinné vykonávať prieskumy svojich zariadení s cieľom zisťovať a opraviť úniky metánu. Keďže štáty EÚ dovážajú väčšinu fosílnych palív, bude zriadená „databáza transparentnosti metánu,“ ktorá bude riešiť emisie metánu súvisiace s importmi.
- Štúdia s názvom „Efektívna hodnota súčiniteľa prechodu tepla konštrukciou obvodovej steny po zdražení energie“ sa zaoberala tým, či hrubšie izolačné vrstvy obvodových stien šetria viac na energiách. Výsledkom štúdie je 5 scenárov, v rámci ktorých boli porovnávané rôzne hrúbky zateplenia pri rôznych cenách energií počas 30 rokov. V scenároch sú zahrnuté aj náklady vynaložené počas výpočtového obdobia, ktoré zahŕňali náklady na energiu, na údržbu a výmenu prvkov. Podľa štúdie je dostatočne efektívna výstavba rodinných domov s obvodovou stenou s tepelnou izoláciou pod 0,16 W/(m2.K) (takúto hodnotu dosahujú aj steny hrúbky 500 mm postavené z murovacích materiálov aj bez zateplenia) a to aj po niekoľko násobnom zdražení energie. Ďalšie navyšovanie izolácie moderných murovaných stien spojené so zvyšovaním nákladov teda nemusí byť efektívne.
- Podľa jednej nemenovanej štúdie mohlo v roku 2020 pokryť svoju energetickú potrebu 53 % domov v Európe len zo strešných panelov. V roku 2050 by dokonca mohlo ísť až o 75 % domov. V súčasných podmienkach je však podľa výskumníkov ekonomicky nevýhodné osamostatniť sa od distribučnej sústavy. Podľa odhadov štúdie bude v roku 2050 energetická sebestačnosť ekonomicky uskutočniteľná len pre 5 %, teda približne dva milióny, zo štyridsaťjeden miliónov rodinných domov v Európe. Úplné osamostatnenie sa od distribučnej sústavy ich však vyjde o 50 % drahšie. Najväčší potenciál na osamostatnenie majú mať krajiny v slnečných krajinách a naopak najmenší severské krajiny. Okrem podnebia má však závisieť aj od prevládajúceho typu architektúry. Väčší potenciál by mali mať domácnosti v krajinách s veľkými strešnými plochami (napr. Dánsko, Slovinsko, Holandsko alebo Francúzsko).
- Do roku 2022 prebiehal rýchly rozvoj odvetvia veterných elektrární. Za posledný rok však tento rozvoj narazil na viacero prekážok, ktoré ho zbrzdili. Podľa analytikov Timera Energy sa jedná najmä o rastúce náklady na financovanie, ktoré sa prejavujú na vyššej investičnej cene pri výstavbe elektrární; rastúce ceny materiálov (meď a oceľ); výrazné zvýšenie nedostatkov a konštrukčných chýb, vyplývajúcich z veľkého tlaku na znižovanie nákladov; problémy s povoľovaním a pripájaním zdrojov, ktoré majú byť vyriešené Akčným plánom pre veternú energiu, ktorý nedávno predstavila EK; a rigídnosť podporných politík. Problémy majú mať obmedzené trvanie s rôznou časovou dĺžkou. Problém s rozvojom premenlivých zdrojov energie taktiež ovplyvňuje investičné zámery v oblasti infraštruktúry flexibility sústav. Spomalenie tempa inštalovania OZE bude mať vplyv aj na batériové zásobníky, elektrolyzéri, špičkové plynové a biomasové elektrárne alebo interkonektory.
- V Šuranoch sa plánuje výstavba továrne na batérie. S podporou slovenskej vlády má Gotion High-tech (jeden z top globálnych batériových konglomerátov) ambíciu vybudovať tento projekt ako najvyspelejšiu továreň na batérie s nulovou uhlíkovou stopou nielen v Európe, ale dokonca aj na celosvetovej úrovni. Továreň v Šuranoch by mala stáť na ploche 65 hektárov a vytvorí tisíce pracovných miest. V prvom vývojovom štádiu dosiahne kapacitu 20 GWh, má však potenciál dosiahnuť kapacitu až 40 GWh. S jej plným spustením sa počíta v roku 2026.
- Podľa štúdie, ktorú vypracoval profesor ekológie a biológie životného prostredia na Cornellovej univerzite v USA, môže mať využívanie dovážaného LNG celkovo väčšiu uhlíkovú stopu než spaľovanie uhlia (štúdia však neberie do úvahy emisie ZL, ktoré sú pri spaľovaní uhlia omnoho väčšie). Štúdia modeluje viacero scenárov, ktoré sa líšia vzdialenosťou, na akú sa LNG exportuje a od množstva uvoľneného metánu (v závislosti od technického stavu lode). Z prepočtov vyplynulo, že aj pri použití najmodernejších tankerov a najkratšej trasy z USA do Ázie alebo EÚ, sú celkové emisie zo životného cyklu LNG o 24 % vyššie oproti emisiám, ktoré vzniknú pri lokálnej ťažbe a spálení ekvivalentného množstva uhlia. V prípade zastaraného plavidla, a veľmi dlhej vzdialenosti transportu, by mal byť emisný dopad LNG väčší až o 274 %.