- Nízkoemisné vodíkové projekty zaznamenali v ostatných rokoch neuveriteľné momentum, čo môže zohrávať dôležitú úlohu v energeticky náročných odvetviach, ako je chemický, rafinérsky a oceliarsky priemysel. Ku koncu roku 2022 predstavovala kapacita nainštalovaných elektrolyzérov 700 MW a do konca roka 2023 by toto číslo mohlo narásť na 2 GW (polovica kapacity sa nachádza v Číne). Rozvoj však momentálne brzdia rastúce náklady. V roku 2022 sa v celom svete použilo 95 mil. ton vodíka (nárast o 3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom), z čoho zelený vodík (z elektrolyzérov napojených na OZE), predstavoval len necelé percento. Podľa výročnej správy Medzinárodnej energetickej agentúry „Global Hydrogen Review 2023“ by sa do roku 2030 mohlo vyrábať 38 mil. ton zeleného vodíka v prípade, ak sa zrealizujú všetky ohlásené projekty.
- Slovenské elektrárne zrekonštruovali poslednú z chladiacich veží, číslo 12, v jadrovej elektrárni Mochovce, čoho cieľom bolo zvýšiť produkciu dvojbloku Mochovce 1 a 2 o približne 4,5 MW. Rekonštrukcia začala v septembri 2022 a spočívala v oprave a vymaľovaní plášťa špeciálnym, difúzne otvoreným paropriepustným, náterom odolným voči výrazne nízkym a vysokým teplotám. Veža vďaka rekonštrukcii chladí efektívnejšie, pretože teraz disponuje väčšou teplovýmennou plochou a pomáha aj chladiaca výplň.
- Štáty EÚ spúšťajú v poradí tretí tender na spoločný nákup zemného plynu od medzinárodných dodávateľov (ruské spoločnosti boli vylúčené). Obstarať sa má plyn s dodávkou od decembra 2023 do marca 2025 a prihlásiť sa môžu dodávatelia potrubného plynu aj skvapalneného LNG. Tretie kolo spoločných nákupov zaregistrovalo doposiaľ najväčší dopyt po ZP o objeme 16,49 mld. m3, čo je viac ako v prvom (11,63 mld. m3), aj druhom spoločnom nákupe (15,92 mld. m3).
- Koncom septembra informovala EK o výsledkoch historicky prvého tendra v rámci novovytvoreného mechanizmu EÚ na cezhraničné financovanie OZE. Mechanizmus spočíva v budovaní OZE elektrární v krajinách, kde sú na to vhodnejšie podmienky, ako v krajinách, ktoré danej krajine poskytnú financie. V prvom tendri ponúklo dobrovoľný príspevok vo výške 40 mil. € Luxembursko. Finančnú podporu si vysúťažili nové fotovoltické elektrárne vo Fínsku s celkovým výkonom 400 MW. Tento mechanizmus je založený na myšlienke, že kolektívny charakter cieľa obnoviteľnej energie do roku 2030 by mal odrážať kolektívne úsilie krajín EÚ. Podporu cez tento nástroj by mali získať najmä krajiny s lepším prístupom k prírodným zdrojom a geografickými predpokladmi na produkciu obnoviteľnej elektriny.
- F-plyny sú umelo vyrobené plyny so širokým využitím v priemyselných odvetviach, ktoré sa využívajú ako náhrada za látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Sú to však silné skleníkové plyny, ktoré vo veľkej miere prispievajú k zmene klímy. Tieto plyny preto čakajú striktné pravidlá s obmedzeniami v najbližších rokoch a úplným zákazom od roku 2050. Obmedzenia rátajú tiež so zákazom malých (<12 kW) monoblokových tepelných čerpadiel a klimatizácií, ktoré obsahujú F-plyny s GWP najmenej 150 od roku 2027. Ich úplný zákaz má následne začať platiť v roku 2032. Výrobcovia tepelných čerpadiel však varujú, že paradoxným dôsledkom obmedzení môže byť menej obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení, pretože pre výrobcov bude ťažie uvádzať na trh tepelné čerpadlá pre rôzne aplikácie v rezidenčnom, komerčnom či priemyselnom segmente.
- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vyhlásilo novú eurofondovú výzvu so zameraním na financovanie fotovoltiky pre firmy. Podpora vo výške 41 mil. € bude financovaná z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je určený pre regióny prechádzajúce transformáciou energetiky spojenou najmä s odklonom od uhlia. Podporené môžu byť veľkokapacitné inštalácie na výrobu elektriny zo slnka od 1 MWe do 50 MWe s priamym napojením do distribučnej sústavy alebo do zariadenia na uskladňovanie energie. Ak je z výzvy podporená výstavba fotovoltiky, podporená môže byť aj investícia do uskladňovania elektriny, pričom náklady na batériu môžu predstavovať maximálne 20 % celkových výdavkov.
- Spoločnosť SPP-Distribúcia realizuje pilotný testovací projekt v obci na juhu Slovenska, kde do plynového potrubia primiešava 10 % vodíka. Vytvorením zmesi vodíka a ZP sa majú znížiť emisie z vykurovania v domácnostiach. Pri 20 % podiele vodíka v sieti by sa však emisie CO2 znížili len o 7 %. Vodík je dôležitejší v energeticky náročnejších odvetviach energetiky (najmä v priemysle). Napríklad oceliarne si musia byť pri investíciách do nových pecí isté tým, že budú mať k dispozícii dostatočné objemy vodíka. Preto sa spolu 45 nezávislých štúdií zhodlo, že pri dekarbonizácii ekonomiky by sa nemal vodík využívať pri vykurovaní domácností. Lepšou alternatívou pre CZT na Slovensku by mali byť iné zdroje energie, ako sú napríklad geotermálna energia, biomasa a odpadové teplo.
- Od 15. októbra 2023 vstúpila do platnosti nová vyhláška, ktorou sa ustanovujú náležitosti vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy. Jedná sa o vykonávací predpis k zákonu o podpore OZE a VÚ KVET, ktorý určuje tzv. kritériá udržateľnosti pre biomasový trh. Vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy má podľa vyhlášky obsahovať jednak údaje o samotnom pestovateľovi alebo dodávateľovi, ako aj dáta o biomase: druh a množstvo biomasy (v prípade poľnohospodárskej biomasy aj zloženie), rok kedy bola vypestovaná (poľnohospodárska biomasa), vyťažená (lesná biomasa) alebo rok jej vzniku (zvyšky z poľnohospodárstva) a štát, v ktorom bola biomasa vypestovaná. Plnenie kritérií udržateľnosti, ktoré vyžaduje zákon a vyhláška envirorezortu, sa bude preukazovať formou čestného vyhlásenia.
- Spoločnosť Slovnaft spustila do prevádzky nový zásobník na etylén, vďaka ktorému sa má zredukovať pravidelné odstavovanie výrobnej jednotky v petrochemickej časti rafinérie, ako aj tzv. flérovanie. Táto investícia, v celkovej výške 68,8 miliónov eur, má znížiť potrebu pravidelného odstavovania výrobnej jednotky na výrobu polyetylénu o polovicu, čím sa zníži objem vypustených emisií CO2 o 2 558 ton a aj spotreba elektrickej energie.
- Slovenské elektrárne 17. októbra informovali, že tretí blok Mochoviec má za sebou tzv. energetické spúšťanie. Tretí blok bude dlhodobo prispievať k energetickému mixu Slovenska a pomôže krajine splniť záväzky v oblasti klimatickej politiky. Tretí blok ma približne rozlohu bratislavského hradu, a v jeho 1 400 miestnostiach sa nachádza takmer 100-tisíc zariadení s 5 500 km káblov a 175 km potrubí. Od pripojenia do elektrickej siete vyprodukoval už viac ako 1,2 TWh elektrickej energie. Vo fáze dostavby sa nachádza tiež štvrtý blok Mochoviec, ktorého dokončenosť je podľa Slovenských elektrární na úrovni 92 %. Slovenské elektrárne sa momentálne zaujímajú aj o technológiu malých modulárnych reaktorov (SMR).
- V súčasnosti Česko zažíva druhý solárny boom a očakáva sa, že v tomto roku inštalovaný výkon nových FV elektrární prekoná 1 GW. Okrem inštalácie FV v domácnostiach a firmách sa začína aj s výstavbou pozemných FV elektrární. Fotovoltici však podobne ako u nás zápasia s problémami s pripájaním zdrojov, kapacitou sietí a povoľovacími procesmi. Veľký záujem o FV v domácnostiach (priemerná inštalovaná kapacita je na úrovni 8 kW, takmer všetky systémy využívajú aj batérie – súvis s dotáciami) spôsobuje problémy pre distribútorov. Napríklad v obci na Južnej Morave dosahuje kapacita inštalácií nových zdrojov až 2 MW. Následný prebytok vyrobenej elektriny spôsobil, že niektoré fotovoltiky museli kvôli tomu vypínať.
- Bola otvorená nová výzva z Plánu obnovy a odolnosti SR, cez ktorú bude rozdelených takmer 64 mil. eur. Financie pôjdu na výstavbu nových elektrární využívajúcich OZE a výstavbu batériových úložísk. Podporu môžu získať projekty z celého Slovenska. Z celkovej sumy je určených 12 mil. eur na výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny z OZE a 52 mil. eur na výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny z OZE spojenú s výstavbou nového zariadenia na uskladovanie elektriny – batériové systémy, ako kombinovanú investíciu. Príspevok môže pokryť 45 % z celkových investičných nákladov. Podmienky získania príspevku: nové elektrárne s výkonom od 0,5 do 5 MW musia využívať na výrobu elektriny geotermálnu energiu, biomasu, bioplyn, skládkový plyn alebo plyn z čistiarní odpadových vôd; inštalovaný výkon batériového systému musí byť aspoň na úrovni 10 % inštalovaného výkonu elektrárne, minimálne 100 kWh.
- Podľa Eurostatu si primerané teplo v domácnosti nemôže dovoliť každý desiaty Európan. Podľa EK, poskytovanie podpory pre zraniteľné domácnosti, ktorou sa rieši cenová nedostupnosť bývania a energie, prostredníctvom dávok a subvencii je síce dôležité v časoch krízy, ale samy o sebe tieto opatrenia nevytvárajú podmienky pre „štrukturálne zlepšenie“. Môžu sa nimi znížiť stimuly na znižovanie spotreby energie a investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Poskytovanie podpory a úľav nemá dlhodobý účinok na dopyt po energii. Uprednostňovať by sa teda mali opatrenia, ktoré posilňujú postavenie domácností postihnutých energetickou chudobou a zraniteľných domácností a umožňujú im podnikať vlastné kroky na zlepšenie spôsobu bývania z hľadiska energetickej efektívnosti a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Zraniteľné domácnosti majú však obmedzený prístup k financiám a preto potrebujú verejnú finančnú podporu, ktorá bude mať podobu priamych počiatočných dotácií. Popri obnove budov, ktorou sa zníži najmä potreba energia na vykurovanie alebo klimatizovanie, odporúčania venujú pozornosť aj elektrickým spotrebičom.
- V dokumente „Hodnotenie zdrojovej primeranosti elektrizačnej sústavy SR do roku 2040“ SEPS konštatuje, že zásadnú úlohu pre zabezpečenie dostatku elektriny v budúcnosti zohrá prevádzka paroplynového cyklu (PPC) Malženice a dostavba štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ale situáciu výrazne ovplyvnia aj obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na druhej strane do bilancie vstúpi spotreba elektriny, ktorú môže výrazne zvýšiť elektrifikácia dopravy a najmä priemyslu. Cieľom analýzy je upozorniť na prípadný možný nedostatok výrobných zdrojov oproti zvýšenej spotrebe v budúcnosti v strednodobom výhľade z pohľadu rôznych scenárov vývoja. Vytvorené boli tri scenáre: základný, progresívny a dekarbonizačný. Každý zo scenárov počíta s rozvojom batériových úložísk, ktoré by do roku 2040 mali dosiahnuť výkonovú úroveň 700 MW. Scenáre sa líšia napríklad vo veľkosti inštalovanej kapacity OZE, v spotrebe elektriny, v období výstavby štvrtého bloku elektrárne Mochovce a v dostupnosti PPC Malženice.