- V máji a júli medziročne narástla celková spotreba plynu. Tento trend v júli nepokračoval a došlo k miernemu poklesu spotreby (2 037 GWh) o 3 % oproti 2022 a o pätinu menej ako v roku 2021. Najvýraznejšie klesla spotreba plynu u veľkoodberateľov (o takmer 60 GWh oproti 2022 a až o 513 GWh oproti júlu 2021), ktorí spotrebujú približne 84 % všetkého plynu (1 714 GWh). Za prvých sedem mesiacov klesla medziročne celková spotreba plynu o 9 % z 28 174 GWh na 25 583 GWh. V porovnaní s rokom 2021, kedy začalo zdražovanie plynu klesla spotreba o 22,6 %.
- Z najnovších údajov za rok 2022, ktoré zverejnil vo svojej ročnej správe ÚRSO vyplýva, že z tepla vyrobeného v rámci sústav CZT pochádzalo až 60 % tepla zo zemného plynu. Celková dodávka tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody pre bytové a nebytové objekty a teplo na technologickú spotrebu predstavovala 15 033 GWh (nárast o 0,7 % oproti 2021). Z celkovej dodávky tepla sa v roku 2022 spotrebovalo na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytových objektoch 30 %, v nebytových objektoch 28 % a na technologické účely 42 %. V sledovanom roku podiel dodávky tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytových objektoch klesol o 12,7 %, čo je výsledkom teplejšieho roka 2022 a súčasne šetrenia tepelnej energie odberateľmi v domácnostiach. Približne polovica tepla vlani podľa dát ÚRSO pochádzala z kogenerácie, teda z kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Zvyšok regulovaného tepla sa dodával zo zdrojov bez KVET, teda z tzv. monovýroby. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa na celkovej dodávke tepla podieľali 16 %. Oproti roku 2021 klesla spotreba uhlia o 18 % a podiel uhlia v palivovej základni teplární dosiahol 11 % (13 % v roku 2021 a takmer 20 % v 2018). Uhlie bolo nahrádzané najmä zemným plynom kvôli nižšej produkcii emisií.
- Podľa združenia SolarPower Europe by mohlo dosiahnuť ciele pre solárnu energiu až 23 krajín EÚ do roku 2027, ak sa naplnia ich národné klimatické plány. Minulý rok v krajinách EÚ pribudlo 41 GW nových elektrární, tento rok sa očakáva prírastok na úrovni 50 GW. Veľký prírastok má na svedomí záporné ceny elektriny počas slnečných dní a nerovnováhu v elektrickej sieti, čo núti operátorov k odstaveniu produkcie z FV zdrojov a obmedzením produkcie z OZE na určitú maximálnu úroveň (napríklad v Belgicku môže prevádzkovateľ obmedziť produkciu fotovoltiky na úroveň 5 % z celkového objemu produkcie). Riešením má byť posilňovanie a modernizácia elektrickej siete a budovanie batériových úložísk. Ciele pre solárnu energiu do roku 2030 už dosiahlo Estónsko, Írsko, Lotyšsko a Poľsko. Budúci rok by mohlo aj Česko, či Maďarsko. Slovensko by plánovanú kapacitu mohlo podľa predpokladu SolarPower Europe naplniť v roku 2027. Energetický plán z roku 2019 počíta s celkovo 1,2 GW inštalovaného výkonu fotovoltických zdrojov, ale investori s veľkou fotovoltikou v súčasnosti vyčkávajú. Dôvodom sú zle nastavené podmienky a potreba zvyšovania podporných služieb, ktoré by platili občania a hospodárske subjekty Slovenska.
- Z najnovších údajov SEPS vyplýva, že spotreba elektriny na Slovensku klesla o 10,7 % (na 13,4 TWh) v porovnaní s rokom 2022 a o 15,5 % s rokom 2021. Nižšia spotreba spôsobila, že sa zo Slovenska stal čistý exportér elektriny. Rozdiel medzi spotrebou a výrobou, ktorá medziročne stúpla, predstavoval v prvom polroku 1 TWh. Zvýšenie výroby je spôsobené spustením tretieho bloku elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 471 MW.
- Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Climate sú odhady teplôt povrchu Zeme ovplyvňované nárastom tepla v urbanizovaných územiach, kde sa nachádzajú meracie stanice. Ak sa vezmú do úvahy údaje z mestských aj vidieckych oblastí, tak možno pozorovať dlhodobý trend nárastu teploty o 0,89°C počas 100 rokov. Ak sa ale vezmú do úvahy iba stanice situované mimo mestských území, tak nárast teploty predstavuje 0,55°C za rovnaké obdobie. IPCC naopak považuje za hlavú príčinu globálneho otepľovania ľudskú činnosť a tvrdí, že mestské teplo tvorí menej než 10 % pozorovaného globálneho otepľovania, zatiaľ čo nová štúdia mu pripisuje až 40 %. Vyriešiť tento problém by mala sieť nových meracích staníc, na ktoré nevplývajú neklimatologické vplyvy, ako je mestské žiarenie.
- Slovensko uspelo so žiadosťou o grant, ktorý zafinancuje štúdiu uskutočniteľnosti nových jadrových projektov, ktorá bude zameraná na malé modulárne reaktory (SMR). Štúdia má preskúmať celkovo päť lokalít: Jaslovské Bohunice, Mochovce, Vojany, Nováky a areál U.S. Steel. Malé modulárne reaktory predstavujú pre Slovensko dôležitú bezuhlíkovú súčasť plánu pre dekarbonizáciu a elektrifikáciu priemyslu a zároveň sú alternatívou k výrobe elektriny z uhlia. SMR sú flexibilnejšie ako veľké jadrové zdroje a budú slúžiť ako doplnok energetického mixu Slovenska. Okrem Slovenska podporí grant aj Česko a Poľsko.
- Z modernizačného fondu podporí štát šesť priemyselných podnikov (U.S. Steel Košice, Duslo Šaľa, Slovnaft, Mondi SCP, Rona a Danucem Slovensko) sumou 470 mil. eur. Podporené projekty majú ušetriť viac ako tri mil. ton ekvivalentu CO2 a zvýšiť zodpovednosť podnikov k životnému prostrediu spolu s modernizáciou technológií, čím sa zvýši konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Z celkovej časti poputuje až 300 mil. eur do spoločnosti U.S. Steel Košice, 58 mil. na podporu produkcie zeleného vodíka do podniku spoločnosti Duslo, 44 mil. Slovnaftu na zvýšenie energetickej efektivity a modernizácie technológií, 30 mil. do spoločnosti Mondi SCP na náhradu zemného plynu za bioplyn v časti výroby, 28 mil. na nahradenie fosílneho paliva za elektrinu v spoločnosti RONA a 10 mil. do spoločnosti Danucem Slovensko na dekarbonizáciu výroby cementu.
- Spoločnosť Wind Energie s.r.o. plánuje výstavbu veterného parku v blízkosti Tvrdošína. Projekt získal financovanie z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 1,5 mil. eur. Investor počíta s dvoma variantmi výstavby: prvý variant zahŕňa šesť turbín s ročnou výrobou 115 742 MWh a druhý variant počíta so štyrmi turbínami s výrobou 78 297 MWh za rok. Turbíny majú byť 220 m vysoké s výkonom 5,5 MW. Náklady na výstavbu predstavujú 45 mil. eur v prípade prvého variantu a 30 mil. eur v prípade druhého, ku ktorej sa investor prikláňa viac. Výstavba by mala trvať 9-12 mesiacov a životnosť turbín by mala byť 20 až 25 rokov. Po uplynutí ich životnosti, ich môžu nahradiť novšie a materiály zo starých turbín plánujú recyklovať. Veterné turbíny elektrárne budú podľa predloženého zámeru vzdialené približne 1,3 km od obytných sídel.
- Ceny komponentov fotovoltických panelov klesli na rekordne nízku cenu. Je za tým rozširovanie výrobnej kapacity v Číne v dôsledku nárastu záujmu o fotovoltiku v Európe. Hromadenie komponentov v skladoch spôsobuje zníženie ich ceny, čo ohrozuje európskych výrobcov, ktorí nedokážu konkurovať výrobkom z Číny (napríklad nórsky výrobca ingotov pre solárne články Norwegian Crystals podal minulý mesiac návrh na bankrot). Ceny klesli na úroveň 0,15 eur/Wp, pričom fotovoltické panely z Číny stoja dve tretiny ceny panelov vyrobených v EÚ. Prebytok komponentov v skladoch má do konca roka dosiahnuť až 100 GW kapacity (v roku 2022 sa v Európe inštalovala ani nie polovica – 46 GW). Obavy z čínskej konkurencie majú aj výrobcovia veterných turbín, batérií a elektromobilov.
- Spotreba drevených peliet má tento rok v Európe vzrásť na rekordných 25,6 mil. ton. Dopyt vzrastá najmä v sektore domácností v dôsledku zvyšovania cien fosílnych palív. Na polovici spotreby sa podieľajú peletové kachle a kotly v domácnostiach a menšie a stredne veľké zdroje v obytných a verejných budovách. Druhú polovicu tvoria veľké priemyselné zdroje s kapacitou nad 5 MW. Najviac peliet sa spotrebuje v Taliansku, Nemecku a Holandsku. Nemecko je tiež najväčším producentom v EÚ, nasledované Lotyšskom. Dopyt však za posledných 10 rokov prevyšuje domácu výrobu a preto je potrebný import z krajín mimo EÚ. Pred rokom 2022 pochádzala veľká časť objemu dovážaných peliet z Ruska a Bieloruska. Kvôli zákazu dovozu sa však zvýšil dopyt po importe z ostatných krajín, a to najmä z USA, Turecka, Brazílie, Kanady, či Vietnamu.
- Začiatkom septembra Slovenské elektrárne ukončili testy energetického spúšťania tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach na výkonovej hladine 90 %. Elektráreň splnila podmienky aj pre ďalšie, záverečné zvýšenie výkonu reaktora na 100 %. Po záverečných skúškach spúšťania na tomto výkone bude nasledovať ešte 144-hodinový preukazný chod, ktorý sa uskutoční na prelome septembra a októbra. Podľa Petra Farkaša (manažér prevádzky AE Mochovce) zatiaľ všetky testy potvrdili pripravenosť nového bloku na dlhodobú bezpečnú výrobu elektrickej energie bez emisií CO2.
- Nárast počtu elektromobilov, masívny rozvoj OZE a vykurovanie elektrinou namiesto plynom, vyvoláva veľký tlak na rozvoj infraštruktúry a najmä elektrických sietí. Podľa združenia Eurelectric, EÚ nedosiahne vytýčené klimatické ciele, ak sa nezrealizujú obrovské investície do modernizácie elektrických sietí. Podľa EK je treba do sietí investovať 584 miliárd eur ročne do roku 2030, aby bolo možné naplniť „zelené ciele“.
- Energetický podnik mesta Viedeň, Wien Energie, spolu s Univerzitou prírodných vied, vybudovala agrovoltickú elektráreň na 5 000 m2 poľnohospodárskej pôdy. Na pôde postavili takmer 400 bifaciálnych (premietajú svetlo na elektrickú energiu z prednej aj zadnej strany) vertikálnych panelov s výkonom 158,4 kWp s celkovou ročnou výrobou 184 380 kWh. Wien Energie hodnotí kombinované využitie pozitívne, pretože panely spolu s kvetinovými pásmi okolo nich zaberajú len 15 % pôdy a zvyšok tvorí orná pôda. Ďalšou výhodou je podľa Wien Energie to, že panely vďaka svojej orientácii na východ a západ vyrábajú rovnaké množstvo energie ako tradičné panely orientované na juh, avšak najviac v čase najväčšieho dopytu. Preto podľa viedenskej radnice môže kombinácia bežných a obojstranných panelov umožniť rozloženie výroby na celý deň, čím sa odľahčí zaťaženie siete.
- Dovoz energetických komodít do EÚ medziročne klesol v prvom aj druhom štvrťroku. V prvom kvartáli medziročne klesol dovoz o 26,5 % a pokles v priebehu roka zrýchlil na 39,4 % v druhom kvartál. Situácia je však pri jednotlivých surovinách rôzna. Napríklad import ropy klesol z mesačnej úrovne zhruba 30 miliárd eur na 21 miliárd eur. Zmeny nastali tiež v dodávateľoch ropy. V druhom štvrťroku 2022 bolo Rusko popredným dodávateľom ropy s podielom 15,9 %, v roku 2023 sa Rusko umiestnilo na 12. mieste s podielom 2,7 %. Zvýšili sa naopak podiely Nórska, Kazachstanu a USA. Podobne sa situácia vyvíjala aj pri zemnom plyne.