- Nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov (PPWR), účinné od roku 2025, zavádza prísnejšie pravidlá pre dizajn, používanie a opätovné využitie obalov v EÚ. Jednou z najspornejších častí je článok 29, ktorý stanovuje, že aspoň 40 % prepravných obalov má byť do roku 2030 opakovane použiteľných, s cieľom 70 % do roku 2040. Takmer 90 priemyselných organizácií však namieta, že tento cieľ je nereálny najmä pri transportných obaloch ako stretch fólie a plastové pásky, ktoré sú podľa nich technicky jednorazové, po použití poškodené a nebezpečné na opätovné použitie v logistike. Argumentujú aj tým, že alternatívy nie sú dostatočne vyvinuté, škálovateľné ani bezpečné. Kritika sa týka aj environmentálnych a ekonomických dopadov, keďže analýzy naznačujú možné vyššie emisie a náklady až 4,9 miliardy eur ročne, najmä pre malé a stredné podniky. Priemysel varuje aj pred fragmentáciou trhu a právnou neistotou v cezhraničnej logistike. Preto žiada vyňatie fólií a pások z cieľov opätovného použitia a presmerovanie regulácie skôr na recyklovateľnosť a obsah recyklátu.
- V roku 2025 sa na Slovensku vyzbieralo 290-tisíc ton odpadu z obalov a neobalových výrobkov, čo predstavuje nárast o 34 % oproti roku 2017, pričom množstvo výrobkov uvedených na trh zostáva stabilné. Podľa KC OBALY to znamená, že systém triedeného zberu zachytáva výrazne väčšiu časť odpadu, ktorý by inak skončil v zmesovom komunálnom odpade. Z celkového množstva 527 230 ton výrobkov uvedených na trh sa vyzbieralo 290 153 ton odpadu, čo je pri porovnateľnom objeme výrazné zlepšenie oproti roku 2017. Recyklácia dosiahla 76,1 % a celkové zhodnotenie 91,8 %, čo naznačuje vysokú mieru návratu materiálov do obehu. Zlepšenie je pripisované systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý funguje od roku 2016. Napriek tomu zostáva problémom vysoký podiel zmesového komunálneho odpadu, ktorý je finančne najnáročnejší pre obce a zvyšuje poplatky pre obyvateľov. Triedený zber financujú výrobcovia, kým zmesový odpad hradia samosprávy. Väčšia miera triedenia tak podľa KC OBALY pomáha spomaľovať rast nákladov, aj keď ich úplne nezastaví.
- Parlamentný inštitút porovnal systémy triedeného zberu komunálneho odpadu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ôsmich európskych krajinách a ukázal, že efektívnosť nezávisí len od financovania, ale najmä od organizácie trhu, vlastníctva vytriedených materiálov a spôsobu zberu. Hoci základný princíp RZV je podobný, krajiny sa výrazne líšia v miere konkurencie, zapojení výrobcov a pokrytí nákladov. Slovensko funguje v konkurenčnom modeli OZV, pričom rastie najmä zber plastov, no obce stále dotujú systém a časť nákladov prenášajú na obyvateľov. Český systém stojí na dominantnej organizácii EKO-KOM a silných skládkovacích poplatkoch, Nemecko na konkurenčných duálnych systémoch, Rakúsko na regionálnom koordinovaní a Švédsko na rozdelení prevádzkovej a finančnej zodpovednosti. Všetky modely potvrdzujú význam dverového zberu, tendrov, stability zmlúv a ekonomických stimulov. Kľúčovým zistením je, že kvalita triedenia a nastavenie trhu majú väčší vplyv než samotná forma financovania systému.
- Na konferencii ENVIRO 2026 upozornil poverený šéf sekcie obehového hospodárstva MŽP SR Adrián Grolmus na kritický nedostatok kapacít na spracovanie priemyselných a nebezpečných odpadov na Slovensku. Priemyselný odpad tvorí 79 % z celkových 12,73 milióna ton odpadu, pričom energetické zhodnocovanie predstavuje iba 5 %. Slovensko má momentálne kapacity ZEVO a cementární približne 660-tisíc ton ročne, čo podľa ministerstva nestačí na splnenie cieľov EÚ, najmä pre obmedzenie skládkovania do roku 2035. Nedostatok zariadení spôsobuje vývoz nebezpečných odpadov do zahraničia. Grolmus obhajoval mechanicko-biologickú úpravu odpadu ako dočasné riešenie do výstavby nových ZEVO, hoci českí odborníci ju označili za neefektívnu. Rezort podporuje výstavbu troch až štyroch nových zariadení ZEVO, pričom zdôrazňuje potrebu kombinácie recyklácie a energetického zhodnocovania. Diskutovalo sa aj o zjednodušení povoľovacích procesov a možnostiach financovania z environmentálnych fondov.
- V Bratislave sa uskutočnila verejná diskusia iniciatívy STOP SPAĽOVNI venovaná plánovanému zariadeniu ZEVO Slovnaft a jeho možným zdravotným a environmentálnym rizikám. Podujatie ukázalo silný verejný záujem o tému, no zároveň odhalilo slabú úroveň časti argumentácie. Vo viacerých vystúpeniach dominovali emotívne vyjadrenia, osobné dojmy a všeobecné politické postoje k odpadovej politike namiesto konkrétnych dôkazov o rizikách posudzovaného zámeru. Diskusia sa často presúvala od otázok emisií, rozptylových modelov či zdravotných dopadov k širším témam, ako sú kapacity spaľovní, dovoz odpadu alebo preferované formy nakladania s komunálnym odpadom. Zazneli aj tvrdenia o rastúcom výskyte ochorení, ktoré však neboli podložené dátami ani analýzami vzťahujúcimi sa k projektu ZEVO. Debata zároveň otvorila legitímne otázky o kvalite ovzdušia, kumulatívnom zaťažení územia a kontrole emisií. Ukázalo sa však, že pri veľkých environmentálnych projektoch zostáva kľúčové odlišovať odborné hodnotenie rizík od politických preferencií či verejných obáv.
- Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala v roku 2025 celkovo 2 603 kontrol a uložila 745 pokút v hodnote viac ako 2,9 milióna eur. Odbor odpadového hospodárstva, ktorý má 39 inšpektorov, realizoval 538 kontrol, pričom porušenia predpisov zistil v približne tretine prípadov. Kontroly sa zamerali najmä na pôvodcov odpadov, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, komunálny odpad a cezhraničnú prepravu odpadu. Inšpekcia preverila aj 977 vozidiel, z ktorých 75 prevážalo odpad. Odbor prijal 452 podnetov, najmä v oblasti stavebných a ostatných odpadov, pričom polovica prešetrených podnetov bola opodstatnená. Najvyššie pokuty vo výške 25-tisíc eur dostali tri firmy podnikajúce v odpadovom sektore, zatiaľ čo prevádzkovateľ skládky Čierna Voda v okrese Galanta dostal sankciu 300-tisíc eur. SIŽP zároveň podala tri trestné oznámenia za neoprávnené nakladanie s odpadom vrátane nelegálneho spracovania vozidiel a skladovania fotovoltických panelov. Výnosy z pokút smerujú do Environmentálneho fondu.
- Švédsky zálohový systém nápojových obalov dosiahol v roku 2025 rekordné výsledky, keď sa vyzbieralo viac ako tri miliardy PET fliaš a hliníkových plechoviek. Systém funguje od roku 1984 a celkovo sa prostredníctvom neho vyzbieralo viac než 55 miliárd obalov. Miera návratnosti dosiahla 88,4 %, pričom priemerný Švéd vrátil 283 obalov ročne. Systém tak smeruje k cieľu 90-percentného zberu. K rastu prispelo aj zvýšenie záloh na obaly, ktoré podľa správcu systému posilnilo motiváciu spotrebiteľov zapájať sa do triedenia a vracania obalov. Významnú úlohu zohráva vysoká dôvera verejnosti, keďže 84 % obyvateľov považuje systém za spoľahlivý a environmentálne prínosný. Dôležitým faktorom úspechu je aj dostupná infraštruktúra a technologické inovácie, vrátane vysokokapacitných automatov na vracanie obalov. Zálohový systém zároveň zabezpečuje kvalitný materiálový tok pre recykláciu a podľa prevádzkovateľa znižuje uhlíkovú stopu materiálov približne o polovicu v porovnaní s bežným triedeným zberom. Švédsky model je preto považovaný za významnú inšpiráciu pre ďalšie krajiny.
