- Európska komisia 1. augusta spustila verejnú konzultáciu k pripravovanému Aktu o obehovom hospodárstve (CEA), ktorý má byť prvým samostatným legislatívnym rámcom zameraným na podporu cirkulárnej ekonomiky v EÚ. Impulz na jeho tvorbu vyšiel od Európskej rady vo „Vyhlásení z Budapešti o konkurencieschopnosti Európy“, kde sa požadovalo efektívnejšie využívanie zdrojov a rozvoj trhu s druhotnými surovinami. Komisia následne v januári 2025 predstavila CEA ako vlajkovú iniciatívu s cieľom podporiť investície do recyklačných kapacít, zaviesť ekodizajn pre vybrané výrobky a obmedziť spaľovanie i skládkovanie. V rámci balíka Clean Industrial Deal potvrdila prijatie aktu v roku 2026 s ambíciou, aby do roku 2030 tvorili obehové materiály 24 %. Medzi navrhované opatrenia patrí digitalizácia prepravy odpadu a revízia smernice o elektroodpade, kde takmer polovica zariadení zostáva nerecyklovaná. Konzultácie k návrhu sú otvorené do 6. novembra 2025.
- Druhá časť piateho zasadnutia Medzivládneho vyjednávacieho výboru (INC) v Ženeve, zameraná na vypracovanie medzinárodne záväznej dohody na ukončenie plastového znečistenia do roku 2040 prostredníctvom opatrení v 15 oblastiach – od stropov na výrobu panenských polymérov, zákazu jednorazových plastov a povinného ekodizajnu až po systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, zákaz skládok, transparentnosť tokov polymérov a financovanie prostredníctvom globálneho fondu, skončila bez konsenzu. Na rokovaniach sa zúčastnilo viac ako 2 600 účastníkov zo 183 krajín, vrátane približne 70 ministrov a viceministrov, a takmer tisíc pozorovateľov z organizácií. Hlavným sporným bodom bolo, či by zmluva mala obmedziť výrobu plastov alebo sa sústrediť na lepší dizajn, recykláciu a opätovné použitie. Silné ropné krajiny a plastový priemysel presadzovali druhú možnosť, zatiaľ čo snahy o obmedzenie výroby narazili na ich odpor. Predložený návrh textu nezahŕňal obmedzenie výroby, hoci uznával, že súčasná úroveň produkcie je neudržateľná a vyžaduje globálne koordinované opatrenia. Proces bol prerušený s dohodou o obnovení rokovaní neskôr, pričom hlavné kontroverzie zostávajú v oblasti regulácie výroby, chemikálií a financovania rozvojových krajín.
- Recyklácia fotovoltických panelov sa stáva naliehavým problémom vzhľadom na rastúcu inštalovanú kapacitu solárnych zariadení a postupné vyraďovanie prvých panelov z rokov 2008–2010. V EÚ sa situácia rieši aktualizáciou smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a financovaním výskumu, no reálna recyklácia je zatiaľ obmedzená. Na Slovensku SEWA, najväčšia autorizovaná organizácia zodpovednosti výrobcov, zaznamenala dramatický nárast recyklovaných panelov – v prvej polovici 2025 viac ako 67 ton, zatiaľ čo v celom roku 2024 to bolo len 4,4 tony. Dopyt po recyklácii bude podľa SEWA ďalej rásť, čo si vyžiada rozvoj špecializovaných spracovateľských prevádzok. Súčasná legislatíva stanovuje výrobcom cieľ zberu 65 % elektroodpadu, čo je pri paneloch s dlhou životnosťou ťažko dosiahnuteľné, a panely pred rokom 2012 nemajú jasného platcu recyklácie. SEWA zároveň poskytuje klientom kompletné služby v oblasti zberu, odvozu a recyklácie elektroodpadu a podporuje eko-výchovu.
- Skupina výskumníkov zo švajčiarskej neziskovej organizácie Food Packaging Forum analyzovala dostupné štúdie o prítomnosti mezoplastov, mikroplastov a nanoplastov v potravinách po kontakte s plastovými výrobkami určenými na styk s potravinami. Výsledky ukazujú, že tieto plastové častice sa uvoľňujú z obalov, fliaš, čajových vrecúšok či kuchynských potrieb aj pri bežnom používaní, pričom migrácia rastie s časom, teplotou alebo opakovaným používaním predmetov. Väčšina zaznamenaných plastových častíc sú mikroplasty, pričom predmety na jedno použitie dominujú záznamom. Hoci dôkazy preukazujú prienik plastov do potravín, štúdie sú obmedzené, zamerané na niekoľko typov produktov a polymérov, a metódy sa líšia, čo komplikuje porovnanie a vyvodenie všeobecných záverov. Vedci upozorňujú na možné zdravotné riziká, vrátane narušenia črevnej mikroflóry, zápalov a toxických účinkov, hoci väčšina experimentov bola na zvieratách. Apelujú na širšie štandardizované testovanie a aktualizáciu legislatívy, aby sa migrácia plastov stala súčasťou hodnotenia bezpečnosti potravín.
- Metán je silný skleníkový plyn, ktorého krátkodobý účinok na otepľovanie je výrazne vyšší než pri oxide uhličitom. Tretím najväčším antropogénnym zdrojom metánu sú skládky odpadu, ktoré prispievajú až 18 % globálnych emisií. Ich monitorovanie je zatiaľ prevažne terénne, nákladné a nepresné. Výskumníci z Čínskej akadémie vied vyvinuli satelitnú metódu diaľkového snímania s vysokým rozlíšením, ktorá dokáže kvantifikovať globálne emisie metánu zo skládok. Na základe piatich rokov údajov identifikovali 367 „metánových oblakov“ a presne stanovili mieru emisií. Otvorené skládky emitujú v priemere 4,8-krát viac metánu než sanitárne skládky. Transformácia neoficiálnych skládok na udržiavané a presmerovanie organického odpadu do kompostární či anaeróbnej digescie by mohlo znížiť emisie až o 80 %, čo predstavuje 760 megaton ekvivalentu CO2 ročne. Nová metóda poskytuje presnejšie a rozsiahlejšie merania než tradičné postupy a upozorňuje, že databázy ako EDGAR podhodnocujú emisie z otvorených skládok. Riešenie podporuje globálne monitorovanie a efektívnejšie politiky zamerané na zmiernenie klimatickej zmeny.
- Vedci z japonskej Shinshu University vyvinuli nový biologicky odbúrateľný plast, poly(d-laktát-ko-3-hydroxybutyrát) (LAHB), ktorý sa dokáže rozložiť v podmienkach hlbokého mora. V experimente ponorenom do hĺbky 855 metrov stratili fólie LAHB po 13 mesiacoch viac ako 80 % svojej hmotnosti, zatiaľ čo bežný bioplast PLA zostal nezmenený. Rozklad LAHB zabezpečili mikrobiálne biofilmy, v ktorých baktérie ako Colwellia, Pseudoteredinibacter či Agarilytica produkovali enzýmy štiepajúce polymér na monoméry, ktoré ďalej spotrebovali iné mikroorganizmy. Tento proces premieňa plast na oxid uhličitý, vodu a neškodné zlúčeniny, bezpečne začlenené do morského ekosystému. LAHB sa syntetizuje mikrobiálne pomocou modifikovaných baktérií Escherichia coli a je sľubnou alternatívou k PLA, ktorý vyžaduje priemyselné kompostovanie a v prírode sa nerozkladá. Objav preukazuje, že je možné vytvoriť bioplasty, ktoré sa efektívne odbúravajú aj pri nízkych teplotách, vysokom tlaku a obmedzenom prísune živín, čím by mohli významne znížiť množstvo plastového odpadu v oceánoch.
- Štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie a Dánskej technickej univerzity ukazuje, že odpadové hospodárstvo v EÚ dosahuje výrazne lepšie výsledky než zvyšok sveta, no stále existuje veľký nevyužitý potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov a nákladov. Ročné emisie EÚ z nakladania s odpadom klesajú len o približne 1 %, pričom až 83 % úspor pochádza z recyklácie kovov. Naopak plasty, textil a biologický odpad sa recyklujú málo a často končia v zmiešanom odpade, čo zvyšuje emisie. Štúdia poukazuje na kritické rozdiely medzi vyprodukovaným a vyzbieraným odpadom, neefektívnosť zberu a nesprávne triedenie, najmä pri plastoch a textíliách. Spoločenské náklady spracovania odpadu dosahujú 68 eur na tonu, pričom čistý prínos je zaznamenaný iba pri kovoch. Autori odporúčajú zlepšiť zber a triedenie, optimalizovať recykláciu a zohľadniť všetky dopady počas životného cyklu odpadu, aby sa zvýšila environmentálna a ekonomická efektívnosť systému.
- Štúdia vedkýň z Kodanskej univerzity skúmala vplyv marketingovej stratégie „dva za cenu jedného“ na vznik potravinového odpadu a zistila, že hoci takéto akcie zvyšujú predaj o takmer 20 %, zároveň vedú k výraznejšiemu plytvaniu v domácnostiach. Analýza viac ako 43 000 nákupov zeleniny ukázala, že spotrebitelia nakupujú viac pri množstevných zľavách než pri jednotkových, pričom nadbytočné produkty často končia v koši. Dotazníky a experimenty potvrdili, že ľudia nakupujú automaticky, vnímajú akcie ako odporúčania a často neplánujú reálnu spotrebu. Vedkyne testovali aj štyri spôsoby prezentácie zliav a navrhli jednoduché opatrenia na zníženie odpadu: zreteľné uvedenie bežnej ceny vedľa zvýhodneného balenia a pridanie textových upozornení typu „rád ťa poteším, ak ma aj zješ“. Tieto zásahy znížili predaj nadbytočných produktov o 9–11 %. Štúdia poukazuje, že supermarkety môžu významne ovplyvniť množstvo potravinového odpadu prostredníctvom marketingu, plánovania zásob a komunikácie so spotrebiteľmi.
- Nová štúdia nórskych vedcov z Nórskej vedeckej a technologickej univerzity mapuje chemické zloženie plastov a odhaľuje ich potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Vedci vytvorili databázu PlastChem, ktorá obsahuje 16 325 chemikálií používaných v plastoch, z ktorých viac než štvrtina je označená ako „problematická“ – sú perzistentné, bioakumulatívne, mobilné v prostredí alebo toxické. Zaznamenali napríklad 1 774 látok toxických pre konkrétne ľudské orgány, 1 489 karcinogénnych či mutagénnych a 47 narúšajúcich hormonálnu funkciu. Nebezpečné chemikálie sa uvoľňujú počas celého životného cyklu plastov, vrátane výroby, používania a likvidácie, pričom často unikajú pri spaľovaní alebo neoficiálnom skládkovaní. Štúdia ukazuje, že problematické látky sa nachádzajú vo všetkých typoch plastov, vrátane PET a PVC. Vedci zdôrazňujú potrebu bezpečnejších chemikálií, transparentnosti a jednoduchších plastov, pričom databáza má slúžiť ako nástroj pre výrobcov aj tvorcov politík na podporu netoxického a udržateľného obehového hospodárstva.