- Recyklácia na Slovensku naráža na ekonomickú realitu, ktorá je v ostrom rozpore s ambíciami EÚ. Hoci legislatíva a Green Deal tlačia na recykláciu, ide často o najdrahší spôsob nakladania s odpadmi a bez podpory výrobcov by triedenie mnohých komodít bolo výrazne stratové. Materiálový tok odpadu je síce právne nastavený, no trh zlyháva pre prepad cien druhotných surovín, rast nákladov a slabý dopyt priemyslu. Papier, kovy aj plasty zaznamenali výrazné cenové poklesy, pričom recyklované materiály sú často drahšie než primárne suroviny. Nové európske pravidlá pre obaly zvyšujú tlak na systém, keďže vysoké požiadavky na recyklovateľnosť sú v praxi ťažko dosiahnuteľné. Environmentálne ciele sú hodnotovo správne, no uplatňované len v Európe, čo zvyšuje náklady, oslabuje konkurencieschopnosť, znižuje spotrebu a následne brzdí celý materiálový tok odpadu.
- Skládky zostávajú na Slovensku dominantným spôsobom zneškodňovania odpadov, keď na ne každoročne smeruje približne milión ton komunálneho odpadu spolu s priemyselnými a nebezpečnými odpadmi. Ku koncu roka 2025 je v prevádzke 80 skládok, prevažne pre nie nebezpečný odpad, menej pre nebezpečný a inertný, pričom ich rozmiestnenie je nerovnomerné a koncentruje sa najmä na západe krajiny. Hoci oficiálne údaje hovoria o dostatočnej voľnej kapacite, v praxi je problémom povoľovanie nových etáp a odpor samospráv, ktoré skládky nechcú. Situáciu komplikuje aj fakt, že ministerstvo už nezverejňuje detailné kapacitné dáta. Produkcia komunálneho odpadu po predchádzajúcom poklese opäť rastie, zatiaľ čo priemyselný odpad klesá, no objem nebezpečných odpadov stúpa v oboch prípadoch. To naznačuje, že závislosť od skládok sa len tak skoro neskončí.
- Na strednom Slovensku vznikne nová recyklačná linka na spracovanie stavebného odpadu s kapacitou približne 90-tisíc ton ročne, čím sa rozšíri existujúce zariadenie na plastový odpad. Linka spracuje hlavne ťažko zhodnotiteľné odpady z demolácií a priemyselnej výroby, ako sú izolácie, sadrokartón, betón či keramika, ktoré by inak končili na skládkach. Zariadenie pozostáva z troch samostatných liniek: pre minerálnu vlnu, stavebný a demolačný odpad a sadrokartón. Spracovaním vzniknú recykláty pre stavebníctvo, drvené kamenivo, izolačné dosky a sadrový prášok, pričom minerálne recykláty budú tvoriť približne polovicu produkcie, zvyšok izolačné dosky a sadrový recyklát. Odpad budú dodávať zberové spoločnosti, demolátori a veľké stavebné firmy, pričom lokalita linky je pri priemyselnej zóne Zvolena. Investícia sa odhaduje na 5 až 7 miliónov eur.
- Zber kuchynských odpadov na Slovensku je neefektívny, pretože väčšina odpadu pochádza z väčších miest a obcí, zatiaľ čo množstvo z malých obcí je zanedbateľné. Zhruba 86 % z celkového množstva sa vyzbiera v obciach nad 1 000 obyvateľov, pričom takmer polovica obcí s menej ako 500 obyvateľmi produkuje menej ako 5 % odpadu. Zameranie zberu na väčšie obce by umožnilo ušetriť náklady, znížiť spotrebu paliva a emisie CO2, pričom priemerné zvýšenie výťažnosti by kompenzovalo absenciu malých obcí. Energetický potenciál kuchynských odpadov je obmedzený – aj pri vyzbieraní celého množstva by sa vyrobila elektrina pre menej ako 1 % domácností. Plošný zber malých obcí preto neprináša výrazný environmentálny ani energetický úžitok a môže byť nahradený optimalizovaným zberom z „ohnísk produkcie“ blízko existujúcich zariadení. Takýto prístup zvyšuje efektivitu, znižuje náklady a zároveň minimalizuje emisie metánu zo skládkovania.
- Od 1. januára 2026 musia mestá a obce na Slovensku zabezpečiť triedený zber textilu, čo môže byť realizované napríklad na zberných dvoroch alebo cez špeciálne kontajnery. Vytriedenie textilu je prvým krokom, jeho opätovné využitie či recyklácia však vyžaduje infraštruktúru, ktorá na Slovensku chýba. Súčasné recyklačné kapacity sú sústredené hlavne na priemyselný textil, komunálny odpad sa často spracováva len energeticky alebo na tuhý alternatívny palivový materiál, pričom kvalitný použitý textil sa ťažko uplatňuje na trhu. Nadbytok vytriedeného textilu, najmä z vyspelých krajín, znižuje ceny a zhoršuje ekonomiku zberu. Zavedenie povinného zberu tak zvyšuje náklady samospráv a nezlepšuje využiteľnosť materiálu. Ministerstvo životného prostredia plánuje nový zákon o textilnom odpade a posilnenie kapacít recyklátorov, pričom sa uvažuje aj o rozšírenej zodpovednosti výrobcov a vybudovaní systémov na dotrieďovanie a efektívne spracovanie komunálneho textilu.
- V roku 2024 Slovensko vyprodukovalo 12,73 milióna ton odpadov, čo predstavuje medziročný pokles o šesť percent, pričom komunálny odpad vzrástol o 3,5 % na 2,65 milióna ton. Takmer polovica celkového odpadu, 6,2 milióna ton, bola recyklovaná, čím podiel materiálového zhodnotenia stúpol na 48,7 %. Na skládky sa uložili približne dva milióny ton odpadov, teda 16 % z celkového množstva, pričom komunálny odpad tvoril takmer polovicu. Energeticky sa zhodnotilo 613-tisíc ton, medziročne o 211-tisíc ton viac. Produkcia priemyselných odpadov klesla z 11,01 na 10,08 milióna ton, najmä v energetike a stavebníctve, čiastočne kvôli odstaveniu hnedouhoľných elektrární a ukončeniu ťažby uhlia v Hornej Nitre. Sektor komunálneho odpadu stále viac recykluje, no podiel skládkovania je vyšší než pri celkovej štatistike. Trend ukazuje postupný prechod na recykláciu a energetické zhodnocovanie, s cieľom znížiť závislosť od skládkovania a zefektívniť nakladanie s odpadmi na Slovensku.
- Slovensko musí transformovať lineárny model „výroba-spotreba-odpad“ na obehové hospodárstvo, aby zvládlo rastúcu produkciu komunálneho odpadu a splnilo záväzky EÚ. Ministerstvo životného prostredia predstavilo Stratégiu odpadového hospodárstva SR do roku 2035, ktorá spája existujúce plány predchádzania odpadu a nastavuje dlhodobú štátnu politiku. Prioritné sú verejné projekty zvyšujúce triedenie, recykláciu a prevenciu vzniku odpadu, vrátane množstvového zberu, „door-to-door“ systémov, zberných dvorov, infraštruktúry pre nebezpečný odpad a zdravotnícky odpad. Strednú prioritu tvoria projekty s dlhodobou udržateľnosťou, napríklad technológie na špecifické toky odpadu, dotrieďovacie linky či spracovanie elektroodpadu, textilu či stavebného odpadu. Súkromné ziskové projekty ako rozširovanie skládok či výroba palív z odpadov nemajú byť podporované. Kritické hlasy upozorňujú na nepresné údaje o množstve a kapacitách odpadov, nejasné plány nových ZEVO, nízku kvalitu dát o komunálnom a nebezpečnom odpade a chýbajúce implementačné míľniky, čo môže ohroziť praktickú realizáciu stratégie.