- Vláda 14. januára schválila Stratégiu odpadového hospodárstva SR do roku 2035, ktorá spája doterajší plán odpadového hospodárstva a programy prevencie odpadu. Cieľ je jasný: do roku 2035 dosiahnuť 65 % recykláciu a znížiť skládkovanie na 10 %. Dokument priznáva, že Slovensku chýbajú spracovateľské kapacity najmä pre plasty, textil, kompozitné obaly a nebezpečný odpad, pričom dotrieďovanie sa má posilniť o nové zariadenia s kapacitou 100-tisíc ton ročne v každom kraji. Počíta sa aj s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov pre textil a so zvážením chemickej recyklácie plastov. Zároveň sa uvažuje o výstavbe troch až štyroch zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu v priemyselných brownfieldoch bez podpory z eurofondov. Kľúčovým nástrojom má byť výrazné zvýšenie poplatkov za skládkovanie, reforma miestnych poplatkov a zavádzanie množstvového zberu, aby sa odpad presmeroval od skládok k recyklácii a energetickému využitiu.
- Na Slovensku deklaruje triedenie odpadu 96 % ľudí, no prieskum OZV ENVI - PAK ukazuje, že problémom nie je ochota, ale detaily. Najviac chýb vzniká pri obaloch z viacerých materiálov, najmä plastoch, ktoré podľa tretiny domácností tvoria najväčšiu časť odpadu. Hoci 77 % respondentov tvrdí, že časti obalov oddeľujú, v praxi často končia v koši spolu. Typickým príkladom sú jogurtové kelímky s papierovým rukávom a hliníkovým viečkom či vaničky na mäso s fóliou – všetko, čo sa dá oddeliť, sa má oddeliť, aj keď sa plasty, kovy a nápojové kartóny zbierajú do jednej žltej nádoby. Triediace linky totiž fungujú správne len pri fyzicky rozdelených materiáloch. Pozitívne je, že 91 % ľudí obaly stláča a 63 % triedi aj malé kusy. Viac než polovica obaly umýva, čo nie je nutné – stačí odstrániť zvyšky. Spreje patria medzi kovy, musia byť prázdne a nerozoberané násilím.
- Európsky systém nakladania s elektroodpadom nestíha rastúcemu objemu vyradených zariadení. Podľa správy Recycling Europe z januára 2026 vzrástlo množstvo elektroodpadu v EÚ medzi rokmi 2012 až 2021 o približne 20 %, no oficiálne sa recykluje len okolo 40 %, pri plastoch ešte menej. Recyklátori navrhujú šesť opatrení: posilniť zber, zlepšiť vymáhanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov, riešiť riziká lítiových batérií a obmedziť nelegálny vývoz. Žiadajú aj jednoduchší pohyb elektroodpadu v rámci EÚ, keďže kapacity sú nerovnomerne rozložené. Kľúčový je ekodizajn – výrobky majú byť rozoberateľné a pripravené na recykláciu, podporené digitálnym pasom. Problémom je slabý dopyt po recyklovaných materiáloch a regulačné prekážky, ktoré znižujú investičnú istotu. Systémy RZV musia byť stabilné a férové. Tlak potvrdzujú aj globálne čísla: svet v roku 2022 vyprodukoval 62 miliónov ton elektroodpadu, do roku 2030 to môže byť 82 miliónov. Slovensko síce zber výrazne zvýšilo, no rast pokračuje.
- Rakúsko od januára 2026 spustilo nový program podpory opráv elektrospotrebičov „Prémia za záchranu zariadenia“, ktorý nahradil predchádzajúci „Bonus za opravu“ (Reparaturbonus) fungujúci od roku 2022 do mája 2025. Cieľom je motivovať domácnosti, aby pokazené zariadenia nevyhadzovali, ale predĺžili ich životnosť, čím sa zníži spotreba surovín a množstvo elektroodpadu. Štát uhradí 50 % nákladov na opravu, maximálne 130 eur na zariadenie, pričom ročne je vyčlenených 30 miliónov eur do roku 2028. Program sa vzťahuje na bežné domáce spotrebiče a vybrané zdravotnícke pomôcky, nie však na mobily či bicykle. O podporu žiadajú domácnosti cez poukaz u registrovaných opravárov. Slovenské OZV hodnotia model rozdielne: SEWA ho vníma ako funkčný nástroj na oddialenie vzniku odpadu, ASEKOL SK upozorňuje na obmedzený efekt a možné napätie s cieľmi zberu. Kľúčovým faktorom zostáva cena opravy v porovnaní s novým výrobkom.
- Cena hliníka prekročila 3 000 dolárov za tonu a je najvyššia za tri roky, čo súvisí s obmedzenými kapacitami v Číne aj s problémami európskych hlinikární, ktoré čelia vysokým cenám elektriny. Globálny dopyt podporuje stavebníctvo a obnoviteľné zdroje. Európa zároveň stráca primárnu výrobu a čoraz viac sa spolieha na recykláciu, keďže tá spotrebuje výrazne menej energie. Problém je, že rastúci objem hliníkového šrotu sa vyváža najmä do Ázie; v roku 2024 išlo z EÚ približne 1,2 milióna ton a objem rastie asi o 10 % ročne. Čínski recyklátori, podporovaní štátom, ponúkajú vyššie ceny, čo oslabuje európske kapacity, z ktorých je časť odstavená pre nedostatok suroviny. Recyklátori preto žiadajú reguláciu exportu, napríklad clo či povinný podiel recyklátu. Európska komisia zvažuje opatrenia, no plošný zákaz nechce. Ak sa tok šrotu neobmedzí, Európa môže prísť o kontrolu nad strategickou surovinou aj nad cieľmi obehovej ekonomiky.
- Slovensko sa dlhodobo profiluje ako významná cieľová krajina pre cezhraničný pohyb odpadu a rok 2024 tento trend potvrdil: ministerstvo vydalo 238 rozhodnutí na prepravu odpadov, čo je viac než v predchádzajúcich rokoch, pričom takmer polovica sa týkala dovozu. Povolený import dosiahol 648-tisíc ton, medziročne o približne 23-tisíc ton viac, no ide o maximálne schválené objemy, ktoré nemusia byť celé reálne využité a zároveň nezachytávajú všetky presuny. Najviac odpadu smerovalo z Talianska a Rakúska, spolu vyše pol milióna ton, menšie množstvá prišli zo Slovinska, Maďarska, Chorvátska, Švajčiarska či Nemecka. Dominoval odpad z mechanického spracovania a horľavé odpady využívané ako palivo, pričom zákon nepovoľuje dovoz na skládkovanie. Na Slovensku sa všetok legálne dovezený odpad zhodnocuje: približne 73,5 % energeticky, najmä ako tuhé alternatívne palivo v cementárňach, a 26,5 % materiálovo recykláciou, čo znamená, že krajina funguje ako spracovateľská základňa pre zahraničný odpad namiesto jeho konečného uloženia.
- Spoločné výskumné centrum Európskej komisie navrhlo zavedenie jednotného systému označovania obalov a nádob na triedený zber v celej EÚ s cieľom zvýšiť presnosť triedenia a mieru recyklácie v súlade s nariadením PPWR, podľa ktorého majú byť do roku 2030 všetky obaly recyklovateľné. Reaguje tým na fakt, že v roku 2022 vzniklo v EÚ takmer 84 miliónov ton obalového odpadu a miera recyklácie sa medzi štátmi výrazne líši, aj pre nejednotné a mätúce označovanie. Navrhovaný systém stojí na zhode piktogramov na obaloch a zberných nádobách, rozlišuje papier, plast, sklo, kov, kompostovateľné materiály, zvyškový odpad a nebezpečné obaly, pričom dôraz kladie na jazykovo neutrálne symboly. Farebné rozlíšenie má byť povinné najmä pri nádobách. Testovanie ukázalo, že systém chápe väčšina spotrebiteľov. Návrh vznikol v spolupráci s tisíckami občanov a odborníkov vrátane slovenského NATUR-PACK a Komisia má o finálnej podobe rozhodnúť do augusta 2026.
- Vedci z Technickej univerzity v Mníchove poukázali na potenciál výkopovej zeminy zo stavieb ako cennej suroviny pre mestské prostredie. V štúdii publikovanej v *Nature Cities* skúmali obohacovanie tejto zeminy o komunálny kompost a biouhlie, čím zlepšili jej fyzikálne a chemické vlastnosti, úrodnosť a schopnosť viazať znečisťujúce látky, vrátane ťažkých kovov. Takto upravená pôda dokáže chrániť podzemné vody, zvyšovať obsah dusíka a uhlíka a podporovať rast rastlín, najmä z mokradí, odolných voči stresovým faktorom. Kombinácia biouhlia a kompostu sa ukázala ako najefektívnejšia, pričom môže nahradiť menej udržateľné materiály ako rašelina či aktívne uhlie. Výkopová zemina tak môže byť prispôsobená konkrétnym účelom – na úrodné zelené plochy, zlepšenie kolobehu vody alebo stabilizáciu znečisťujúcich látok pri stavbách. Tento prístup nielen znižuje množstvo odpadu ukladaného na skládky, ale aj podporuje obehové hospodárstvo a udržateľné mestské plánovanie, umožňujúc cielene vytvárať pôdy podľa potreby.
