- Slovensko čelí zo strany Európskej komisie ďalšiemu kroku infringementového konania pre nedostatočnú transpozíciu smernice o jednorazových plastoch (SUP). Hlavným problémom je chýbajúce zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov za cigaretové ohorky, ktoré patria medzi najčastejšie voľne pohodené odpady. Podľa európskej legislatívy by sa mali tabakové firmy finančne podieľať na nákladoch spojených so zberom odpadu, čistením verejných priestranstiev a osvetovými aktivitami. Slovensko malo tieto pravidlá zaviesť už v roku 2025, no potrebná novela zákona o odpadoch stále nebola prijatá. Európska komisia preto zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko, ktoré je posledným krokom pred možným postúpením prípadu Súdnemu dvoru EÚ. Kritika sa netýka len tabakových výrobkov, ale aj ďalších jednorazových plastov. Napriek legislatívnemu meškaniu už na dobrovoľnej báze funguje iniciatíva SPAK-EKO, prostredníctvom ktorej tabakové spoločnosti podporujú samosprávy pri čistení verejných priestranstiev a prevencii znečistenia cigaretovými ohorkami.
- Európska komisia po novom umožní započítavať do povinného podielu recyklovaného plastu v PET fľašiach aj materiál z chemickej recyklácie. Výrobcovia musia v súčasnosti zabezpečiť najmenej 25 % recyklovaného plastu, pričom od roku 2030 sa podiel zvýši na 30 %. Komisia zároveň zaviedla jednotnú metodiku výpočtu, overovania a vykazovania recyklovaného obsahu. Chemická recyklácia môže spracovať aj znečistené či viacvrstvové plasty, ktoré sú nevhodné na mechanickú recykláciu, je však energeticky náročnejšia a časť výstupu môže byť využitá ako palivo. Do recyklovaného obsahu sa preto započítava iba materiál využitý na výrobu nového plastu. Nové pravidlá majú podporiť investície a rozšíriť možnosti plnenia záväzných cieľov, no neriešia ekonomické problémy európskeho recyklačného sektora. Recyklačné kapacity plastov v EÚ už tri roky klesajú a odvetvie čelí konkurencii lacnejšieho dovozu. Mechanická recyklácia zostáva preferovaným spôsobom spracovania tam, kde je technicky možná.
- Greenwashing predstavuje rastúci problém pri environmentálnych tvrdeniach v reklame, ktoré často nie sú dostatočne podložené a môžu spotrebiteľov uvádzať do omylu. Od 27. septembra 2026 nadobudnú na Slovensku účinnosť nové pravidlá EÚ, ktoré sprísnia požiadavky na všeobecné ekologické tvrdenia a budú vyžadovať ich jasné a overiteľné odôvodnenie. Ako príklad sa uvádza reklama na filtračnú kanvicu so sloganom „Malý krok pre teba. Veľká zmena pre planétu“, ktorú Rada pre reklamu nepovažovala za zavádzajúcu. Autor však upozorňuje, že používanie filtračných kanvíc nemusí mať na Slovensku vždy environmentálny prínos, keďže verejné vodovody vo väčšine prípadov poskytujú kvalitnú pitnú vodu. Filtre môžu byť opodstatnené pri konkrétnych problémoch s kvalitou vody, no ich používanie zároveň vytvára odpad, ktorý sa ťažko recykluje. Dôležité je preto posudzovať ekologické tvrdenia aj v kontexte celého životného cyklu výrobku.
- Na Slovensku je nainštalovaných približne 100-tisíc ton fotovoltických panelov, pričom prvá vlna inštalácií z rokov 2008 až 2011 postupne dosahuje koniec životnosti. Objem vyradených panelov preto výrazne rastie – spoločnosť SEWA zaznamenala medzi rokmi 2024 a 2025 viac než 60-násobný nárast z 4,4 na 272 ton. Recyklácia fotovoltiky je však zatiaľ ekonomicky nerentabilná a na Slovensku nie je dostatočne rozvinutá, pričom niektoré typy panelov nemožno spracovať domácimi technológiami. Problém predstavujú najmä staršie panely uvedené na trh pred rokom 2015, za ktoré sa nevyberali recyklačné poplatky. Ich likvidácia tak môže v budúcnosti finančne zaťažiť samosprávy. SEWA zároveň kritizuje súčasný 65-percentný cieľ zberu elektroodpadu, ktorý podľa nej nezohľadňuje dlhú životnosť fotovoltických panelov. Európske pravidlá vyžadujú vysokú mieru zhodnotenia, pričom moderné technológie dokážu recyklovať približne 90 % materiálov.
- Ministerstvo životného prostredia SR vydalo 13. júla 2026 súhlasné záverečné stanovisko EIA pre plánované Centrum energetického zhodnocovania odpadov (CEZO) spoločnosti Slovnaft vo Vlčom hrdle. Projekt pôvodne počítal s kapacitou 316 700 ton odpadu ročne, počas posudzovania však bola kapacita znížená na približne 220 000 ton. Ide o najvýznamnejšiu podmienku stanoviska, ktorá reaguje na pripomienky samospráv, ministerstva aj verejnosti. Projekt vyvolal kritiku najmä pre umiestnenie v environmentálne zaťaženom území, možné zdravotné a environmentálne vplyvy, dopravu či obavy z obmedzenia recyklácie a potreby dovozu odpadu. MŽP napriek námietkam vyhodnotilo zámer pri splnení stanovených podmienok ako environmentálne prijateľný a odmietlo požiadavky na nové posudzovanie či cezhraničné EIA. Kladné stanovisko však ešte neznamená definitívne povolenie projektu. Účastníci konania a verejnosť môžu proti rozhodnutiu podať rozklad do 15 dní.
- Európska komisia zvažuje zavedenie 15-percentnej dane na vývoz hliníkového šrotu mimo EÚ s cieľom udržať cennú druhotnú surovinu v Európe a podporiť konkurencieschopnosť domáceho priemyslu. Výrobcovia hliníka opatrenie podporujú, pričom podľa spoločnosti Hydro by na vyrovnanie cenového rozdielu voči mimoeurópskym trhom bola potrebná až 30-percentná sadzba. Upozorňujú na nedostatok šrotu, nevyužité recyklačné kapacity a rastúci význam recyklácie vzhľadom na vysokú energetickú náročnosť výroby primárneho hliníka. Zberové a obchodné spoločnosti však varujú, že obmedzenie exportu môže znížiť výkupné ceny šrotu v Európe, oslabiť motiváciu na zber a triedenie a obmedziť investície do recyklácie. Mimoeurópski odberatelia totiž podľa nich často ponúkajú vyššie ceny a predstavujú dôležitý alternatívny odbyt. Slovenský trh však podľa Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve nie je od exportu výrazne závislý a väčšina hliníkového šrotu zostáva v Európe.
- Päť slovenských miest – Trebišov, Michalovce, Partizánske, Zvolen a Nové Zámky – zaznamenalo v roku 2025 najvýraznejšie medziročné zlepšenie úrovne vytriedenia komunálneho odpadu spomedzi 40 najľudnatejších miest Slovenska. Za zlepšením však stoja rozdielne faktory a vo väčšine prípadov nejde o výsledok jediného opatrenia, ale o kombináciu dlhodobejších zmien v systéme odpadového hospodárstva, investícií a osvety obyvateľov.
Výrazný príklad predstavuje Trebišov, ktorý od roku 2018 postupne zavádza uzamykateľné stojiská, kompostéry, množstvový a následne vážený zber. V roku 2024 pribudla moderná kompostáreň a zber kuchynského a zeleného bioodpadu od dverí k dverám. Výsledkom je pokles množstva odpadu ukladaného na skládku z 8 176 ton v roku 2018 na 5 120 ton v roku 2025. Partizánske sa podobne sústredilo najmä na bioodpad. Analýzy ukázali, že bioodpady tvorili takmer polovicu obsahu zmesového odpadu, čo viedlo k zavedeniu door-to-door zberu kuchynského a záhradného odpadu a k prevádzke vlastnej kompostárne.
V Michalovciach a Zvolene zohrali výraznú úlohu najmä kovy. V Michalovciach vzrástlo množstvo vyzbieraného železa a ocele medziročne o 1 522 ton, zatiaľ čo vo Zvolene sa zvýšilo z 1 908 na 3 406 ton. Zvolen zároveň investoval do modernizácie stojísk, polopodzemných kontajnerov a senzorov naplnenosti. Nové Zámky dosiahli úroveň vytriedenia nad 60 %, pričom významne k tomu prispelo viac ako 8 300 ton železa a ocele, ale aj rast množstva bioodpadov a door-to-door zber pri rodinných domoch.
Spoločným trendom je snaha znižovať množstvo zmesového komunálneho odpadu, zvyšovať pohodlie triedenia a motivovať obyvateľov. Viaceré mestá zároveň pripravujú vážený alebo množstvový zber, ktorý má prostredníctvom princípu „plať za to, čo vyhodíš“ priamo motivovať domácnosti k znižovaniu produkcie odpadu a lepšiemu triedeniu. Zlepšenie tak prináša nielen environmentálne prínosy, ale aj nižšie náklady samospráv, keďže menšie množstvo zmesového odpadu znamená nižšie náklady na jeho zber a zneškodnenie.