- Množstvový zber komunálneho odpadu sa na Slovensku postupne rozširuje z rodinných domov aj do bytových domov a sídlisk. Mestá investujú do uzamykateľných kontajnerových stojísk, čipových systémov, elektronickej evidencie a váženia odpadu s cieľom získať presnejšie údaje o produkcii odpadu, zvýšiť mieru triedenia a zaviesť spravodlivejšie poplatky podľa princípu „plať za to, čo vyhodíš“. Významným impulzom bola eurofondová výzva z roku 2025, v rámci ktorej získalo podporu 78 projektov. Ambiciózne projekty pripravujú mestá ako Michalovce, Handlová či Žiar nad Hronom, ktoré plánujú zaviesť adresné váženie odpadu a elektronické sledovanie výsypov. Samosprávy zároveň očakávajú zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu a efektívnejšie plánovanie zvozov. Odborníci však upozorňujú aj na riziká, medzi ktoré patria vysoké investičné náklady, technické problémy s váhami a čipmi, dlhšie časy zberu či možný nárast odpadovej turistiky a čiernych skládok. Napriek týmto výzvam sa digitalizácia odpadového hospodárstva stáva čoraz významnejším trendom a množstvový zber by sa v najbližších rokoch mohol stať bežnou súčasťou fungovania väčšiny slovenských miest a obcí.
- Skupina KOSIT získala nové bankové financovanie vo výške 226 miliónov eur od bankového klubu tvoreného Tatra banka a ČSOB. Prostriedky plánuje využiť najmä na rozvoj projektov zhodnocovania odpadu, refinancovanie existujúcich úverov a ďalšie akvizície v odpadovom hospodárstve. Kľúčovou investíciou bude výstavba nového zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Košiciach, ktoré rozšíri súčasnú kapacitu skupiny a prispeje k výrobe tepla a elektriny z nerecyklovateľného odpadu namiesto jeho skládkovania. Financovanie podporí aj ďalšie projekty, vrátane novej čistiarne nebezpečných a tekutých odpadov či liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu.
- Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 mal byť hlavným strategickým dokumentom pre rozvoj slovenského odpadového hospodárstva, no jeho vyhodnotenie ukazuje len čiastočné naplnenie viacerých kľúčových cieľov. Hlavným zámerom bolo obmedziť skládkovanie komunálneho odpadu a podporiť recykláciu. Podiel skládkovania síce klesol z 66 % v roku 2016 na 38 % v roku 2024, stále je však ďaleko od cieľa menej ako 10 % do roku 2035. Nepodarilo sa splniť ani cieľ dosiahnuť 60 % mieru triedeného zberu, keďže v roku 2024 dosiahla iba 50,2 %. Problematické zostáva aj sledovanie tokov nebezpečných odpadov a nedostatok kvalitných dát pri viacerých indikátoroch. Naopak, úspešné bolo plnenie cieľov pri odpadoch z obalov, elektroodpadoch, pneumatikách či starých vozidlách. Nová stratégia do roku 2035 počíta s rozšírením recyklačných a dotrieďovacích kapacít, podporou spracovania textilu a nebezpečných odpadov, výstavbou troch až štyroch zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu a postupným zvyšovaním poplatkov za skládkovanie. Ministerstvo zároveň plánuje podporiť množstvový zber, zlepšiť kontrolné mechanizmy a upraviť systém miestnych poplatkov tak, aby viac motivoval k triedeniu a odklonu odpadu zo skládok. Cieľom zostáva dosiahnuť do roku 2035 65 % recykláciu komunálnych odpadov a výrazne obmedziť ich skládkovanie.
- Povinný triedený zber textilu, ktorý mestám a obciam priniesla novela zákona o odpadoch od 1. januára 2025, zatiaľ nepriniesol výrazný nárast vytriedených množstiev. Hoci samosprávy museli zabezpečiť zber textilu, ministerstvo neposkytlo podrobnejšie pravidlá ani financovanie, preto jednotlivé mestá zvolili rozdielne prístupy – od rozšírenia siete kontajnerov až po využívanie zberných dvorov. Analýza 15 najväčších slovenských miest ukázala, že v roku 2025 vytriedili spolu 2 539,6 tony textilu a šatstva, čo predstavuje len mierny nárast o 1,16 % oproti roku 2024. V piatich mestách dokonca množstvo vytriedeného textilu medziročne kleslo, najvýraznejšie v Trnave, Martine, Michalovciach a Bratislave. Najväčší rast zaznamenali Poprad, Prešov a Považská Bystrica. Najviac textilu sa vytriedilo v Bratislave, nasledovanej Žilinou a Nitrou. Väčšina materiálu smerovala na materiálové zhodnotenie a recykláciu, časť skončila v zariadeniach na energetické zhodnocovanie alebo na skládkach. Výsledky naznačujú, že samotné zavedenie povinného zberu bez rozvoja spracovateľských kapacít a jasných pravidiel zatiaľ neprinieslo zásadnú zmenu v nakladaní s textilným odpadom.
- Environmentálny fond v roku 2025 podporil oblasť odpadového a obehového hospodárstva dotáciami vo výške 7,35 milióna eur, pričom všetky prostriedky smerovali iba na nákup traktorov, malotraktorov a ich príslušenstva. Z viac ako 1 200 podaných žiadostí uspelo len 136 projektov. Odborníci z odpadového sektora takéto nastavenie podpory kritizujú, keďže podľa nich traktory neprispievajú k zvyšovaniu miery triedenia ani k rozvoju recyklácie. Za zmysluplnejšie by považovali investície do zberných dvorov, technológií na spracovanie odpadu, triedeného zberu textilu či projektov predchádzania vzniku odpadu. Širšie možnosti ponúkajú úverové schémy fondu, ktoré umožňujú podporiť napríklad aj polopodzemné kontajnery, ide však o návratnú pomoc. Najväčšia časť financií Environmentálneho fondu v roku 2025 smerovala tradične do oblasti vodárenskej infraštruktúry, kde podpora presiahla 90 miliónov eur. Odborníci preto upozorňujú, že pri rastúcich požiadavkách na recykláciu a obehové hospodárstvo zostáva podpora odpadového sektora nedostatočná.
- Množstvo elektroodpadu vo svete rýchlo rastie a podľa odborníkov bude tento trend pokračovať aj v ďalších rokoch. Hoci Slovensko patrí medzi krajiny s fungujúcim systémom zberu a recyklácie elektroodpadu, výzvou zostáva rastúca spotreba elektroniky a skracujúca sa životnosť zariadení. Spoločnosť SEWA v spolupráci s Centrom environmentálnej výchovy Živica preto prostredníctvom projektu ElektroOdpad-Dopad vzdeláva mladých ľudí o zodpovednej spotrebe, opravách, opätovnom využití a správnom triedení elektrospotrebičov. V školskom roku 2025/2026 sa do projektu zapojilo 20 škôl, viac ako 6 500 žiakov a podarilo sa vyzbierať vyše 24 ton elektroodpadu. SEWA zároveň zabezpečila v roku 2025 zber 21,3 ton elektroodpadu, z ktorého sa 92 % recyklovalo. Projekt využíva rovesnícke vzdelávanie, praktické aktivity a školenia, vďaka čomu podporuje ekologické myslenie mladých ľudí a ich aktívne zapojenie do ochrany životného prostredia.
- Zbyněk Kozel z českého autorizovaného obalového systému EKO-KOM kritizuje smerovanie európskej recyklačnej politiky, ktorá podľa neho príliš zdôrazňuje vysokokvalitnú recykláciu, povinný obsah recyklátu a uzatváranie materiálových slučiek. Podľa neho by cieľom cirkulárnej ekonomiky nemalo byť za každú cenu vracať materiál do rovnakého výrobku, ale čo najefektívnejšie nahrádzať primárne suroviny tam, kde to dáva ekonomický a environmentálny zmysel. Upozorňuje, že požiadavky na vysokú kvalitu recyklátu zvyšujú náklady, spotrebu energie a môžu znižovať konkurencieschopnosť európskeho recyklačného sektora. Kritizuje aj povinný recyklovaný obsah vo výrobkoch, ktorý môže podporiť dovoz lacnejšieho recyklátu z krajín mimo EÚ. Podľa Kozla by regulácia mala viac podporovať flexibilné využitie recyklovaných materiálov v rôznych odvetviach, pretože rozhodujúce nie je zachovanie pôvodnej kvality materiálu, ale jeho schopnosť nahradiť primárne zdroje a zostať v hospodárstve čo najdlhšie.
