- Slovensko dlhodobo zanedbáva povinnosti vyplývajúce zo smernice EÚ o skládkach odpadov z roku 1999, čo viedlo k rozsudku Súdneho dvora EÚ v roku 2024, ktorým Slovensko prehralo spor s Európskou komisiou. Problém sa týka 21 starých skládok, ktoré mali byť uzavreté a rekultivované najneskôr do roku 2009. Jednou z nich bola aj skládka Židová pri meste Vráble. Hoci sa tu prestal ukladať odpad v roku 2007, skládka ostávala nezabezpečená, čo predstavovalo vážne riziko pre podzemné vody. V máji 2025 boli rekultivačné práce úspešne ukončené vďaka úveru z Environmentálneho fondu vo výške takmer 900-tisíc eur. Napriek sľubom Ministerstva životného prostredia SR, ktoré ešte v roku 2024 avizovalo legislatívne zmeny, návrh zákona dosiaľ nepredstavilo. Súd zdôraznil, že štát sa nemôže vyhovárať na nečinnosť prevádzkovateľov skládok a musí konať priamo, aby sa vyhol ďalším sankciám.
- Dňa 11. 2. 2025 nadobudlo platnosť nové nariadenie EÚ, ktoré nahrádza doterajšiu smernicu o obaloch. Uplatňovať sa začne od 12. 8. 2026, pričom viaceré povinnosti nadobudnú účinnosť neskôr. Cieľom nariadenia je znížiť environmentálne a zdravotné dopady obalov a podporiť obehové hospodárstvo. Zavádzajú sa požiadavky na udržateľnosť, vrátane obmedzenia nebezpečných chemikálií v obaloch, povinnej recyklovateľnosti od roku 2030 a recyklácie vo veľkom rozsahu od 2035. Plastové obaly budú musieť obsahovať minimálny podiel recyklátu – od 10 % do 35 % do roku 2030 a vyššie limity do roku 2040. Určité druhy obalov, ako kapsuly na nápoje, budú musieť byť kompostovateľné. Od roku 2030 bude platiť povinnosť minimalizovať množstvo použitého obalového materiálu. Nariadenie tiež podporuje opakovane použiteľné obaly a stanovuje pravidlá pre systémy ich opätovného využitia. Delegované a vykonávacie akty upresnia viaceré detaily.
- Slovensko si v aktualizovanom „Globálnom indexe odpadu“ za rok 2025, ktorý zostavila slovenská spoločnosť Sensoneo, polepšilo a posunulo sa z 27. na 21. miesto spomedzi 38 krajín OECD, najmä vďaka zvýšenej miere recyklácie. Rebríček porovnáva krajiny na základe vyprodukovaného odpadu, miery recyklácie, spaľovania a skládkovania, pričom každému faktoru bola pridelená odlišná váha. Z analýzy vyplýva, že najviac odpadu na osobu produkujú USA (951 kg ročne), pričom až 447 kg končí na skládkach. Izrael a Chile dominujú v miere skládkovania, kým najlepšie výsledky dosahujú Japonsko, Južná Kórea a Estónsko vďaka nízkej produkcii odpadu a vysokej miere recyklácie. Výrazný pokles odpadu zaznamenali Nový Zéland, Fínsko a Island. Autori upozorňujú, že dobré umiestnenie v indexe neznamená bezchybné odpadové hospodárstvo, pričom cieľom má byť najmä minimalizácia tvorby odpadu.
- Na Konferencii OSN o oceánoch v Nice sa viaceré medzinárodné rozvojové banky vrátane AFD, EIB, KfW, CDP a EBRD, spolu s novým členom ADB, zaviazali investovať 3 miliardy eur v období 2026 – 2030 na boj proti plastovému znečisteniu oceánov. Tým nadväzujú na pôvodnú iniciatívu z roku 2018, ktorá prekročila cieľ 4 miliardy eur už v máji 2025. Projekty prvej fázy zahŕňali napríklad čistenie odpadových vôd na Srí Lanke a odpadové hospodárstvo v Afrike. Nová fáza – COI 2.0 – sa viac zameria na „upstream“ riešenia: vývoj ekologických obalov, podporu recyklácie a znižovanie potreby primárneho plastu. Cieľom je podporiť obehové hospodárstvo, najmä v Ázii, kde vzniká najviac plastového odpadu končiaceho v moriach. Podľa UNEP môže jeho objem bez zásahu do roku 2040 vzrásť až na 37 miliónov ton ročne. V auguste sa očakávajú ďalšie rokovania OSN o globálnej dohode na obmedzenie plastového znečistenia.
- Rozšírená zodpovednosť výrobcov obalov (RZV) je na Slovensku zavedená od roku 2016 na základe zákona o odpadoch, čím sa prenáša zodpovednosť výrobcov za obaly počas celého ich životného cyklu – od návrhu až po recykláciu. RZV vychádza z európskej legislatívy, najmä zo smerníc o odpadoch a obaloch, pričom uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“. Výrobcovia majú dve možnosti plnenia povinností – individuálne alebo cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zabezpečujú zber, recykláciu, financovanie a evidenciu odpadov z obalov. OZV na Slovensku významne prispievajú k plneniu cieľov recyklácie – v roku 2022 bolo recyklovaných 72 % a zhodnotených 78 % obalových odpadov. Slovensko už teraz dosahuje ciele EÚ pre rok 2025 a v niektorých prípadoch aj pre rok 2030, najmä pri skle a dreve. Produkcia komunálnych odpadov narastá, no v roku 2023 došlo k miernemu poklesu. Miera ich recyklácie stúpla na 51,3 %, hoci cieľ 55 % do roku 2025 zrejme nestihneme splniť. RZV zároveň podporuje prechod na obehové hospodárstvo a znižovanie skládkovania, čím významne prispieva k ochrane životného prostredia.
- Švédska spoločnosť Plagazi získala grant od investičného fondu EÚ na projekt „Gävle Circular Park“, ktorý plánuje spracovávať odpad na výrobu vodíka pomocou inovatívnej patentovanej termochemickej metódy – tzv. Plagazi procesu. Tento proces využíva plazmový reaktor od americkej firmy InEnTec, ktorý pri teplotách nad 3 000 °C rozkladá odpad na atómy. Výsledkom je syntézny plyn, z ktorého sa následne získava čistý vodík, kryštalický uhlík a zachytávaný oxid uhličitý. Projekt je zatiaľ vo fáze plánovania, výstavba má začať v roku 2026 a pilotná prevádzka o dva roky neskôr. V prvej fáze má závod spracovať 22-tisíc ton odpadu ročne a vyrobiť približne 4-tisíc ton vodíka. Po rozšírení má kapacita vzrásť na trojnásobok. Okrem vodíka bude závod produkovať aj teplo pre mestský systém. Plagazi uvádza, že ich vodík je štvornásobne lacnejší a výrazne ekologickejší oproti tradičným metódam výroby.
- Európska komisia opätovne upozornila Slovensko na nesúlad jeho legislatívy s európskymi smernicami v oblasti životného prostredia. Najnovšie výzvy sa týkajú dvoch oblastí: posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odpadového hospodárstva. V prípade EIA Komisia kritizuje slovenskú legislatívu za nedostatočné zohľadnenie viacerých požiadaviek EÚ, ako je včasnosť rozhodnutí, prevencia konfliktu záujmov či chýbajúce sankcie. Hoci Slovensko v minulosti prisľúbilo nápravu, zmeny podľa Komisie nezabezpečili plný súlad s európskym právom. V odpadovom hospodárstve zas Komisia vytkla Slovensku opakovaný odklad povinnej úpravy odpadu pred skládkovaním, nízku mieru triedeného zberu a neefektívne opatrenia na podporu recyklácie. V oboch prípadoch má Slovensko dva mesiace na nápravu, inak hrozí postúpenie vecí na Súdny dvor EÚ, čo by mohlo viesť k sankciám.
- Chemická recyklácia plastov predstavuje perspektívnu, no stále nákladnú technológiu s potenciálom výrazne zmeniť trh s plastmi. Podľa analýzy Bain & Company si dosiahnutie nákladovej parity s výrobou primárnych plastov v Európe vyžaduje investície minimálne 400 miliárd eur a môže trvať 20 až 30 rokov. Nové procesy, ako pyrolýza, splyňovanie či glykolýza, umožňujú premeniť plastový odpad na suroviny pre výrobu nových produktov, no ekonomika recyklácie je dnes ešte náročná. Výrobcovia plastov váhajú s investíciami, hoci trh rastie a regulácie v Európe postupne prísnejú. Prví, ktorí rýchlo a strategicky vstúpia do tohto sektora, môžu získať rozhodujúce výhody. Kľúčové je budovať partnerstvá, zlepšovať technologické schopnosti a reagovať na meniace sa podmienky, pretože oneskorenie znamená stratu pozície v tomto perspektívnom odvetví.
- Americký startup Glacier zo San Francisca mení automatizovanú recykláciu pomocou umelej inteligencie a robotických ramien. Ich systém využíva pokročilé počítačové videnie na rozpoznanie viac ako 30 typov materiálov, vrátane ťažko identifikovateľných obalov. Roboty triedia odpad rýchlo a presne, čím zvyšujú efektivitu a znižujú straty hodnotných komodít. Modulárne, ľahko inštalovateľné a cenovo dostupné roboty umožňujú automatizáciu aj menším recyklačným zariadeniam, pričom návratnosť investície je menej než rok. Systém zbiera dáta o odpadových tokoch, ktoré pomáhajú výrobcom i recyklačným závodom optimalizovať procesy. Glacier už nasadil roboty v niekoľkých amerických mestách a získal viacero investícií vrátane 7,7 milióna dolárov od Amazonu. Tento inovatívny prístup zefektívňuje triedenie, zvyšuje mieru recyklácie a podporuje udržateľné spracovanie odpadu, čím pomáha znižovať množstvo odpadu na skládkach a v životnom prostredí.