- Ministerstvo životného prostredia na konci apríla zverejnilo ciele zberu pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) na rok 2026. Ciele stanovujú, koľko ton odpadu z obalov a neobalových výrobkov musí každá OZV zabezpečiť v triedenom zbere. Výška cieľov závisí od trhového podielu jednotlivých organizácií a každoročne sa mení podľa množstva výrobkov uvedených na trh. Ministerstvo zároveň ponechalo na rovnakej úrovni potenciál vzniku odpadov v komunálnom odpade, ktorý zostáva na hodnote 15,81 %. Tento ukazovateľ vyjadruje množstvo triediteľných zložiek, ktoré sa ešte nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade, a vstupuje do výpočtu cieľov zberu. Najvyššie ciele dostali OZV NATUR-PACK a ENVI – PAK, ktoré majú aj najväčšie trhové podiely. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zabezpečuje, aby výrobcovia financovali triedený zber a plnili zákonné povinnosti prostredníctvom OZV. Zmeny trhových podielov ovplyvňujú aj počet obcí, v ktorých jednotlivé organizácie zabezpečujú triedený zber odpadu.
- Európska únia pokračuje v reforme pravidiel cezhraničnej prepravy odpadov, pričom od 21. mája 2026 sa bude systém riadiť novým nariadením a digitalizovaným informačným systémom DIWASS. Nová legislatíva prináša rozsiahle zmeny v administrácii a kontrole prepravy odpadov s cieľom zvýšiť transparentnosť, zjednodušiť procesy a posilniť environmentálnu ochranu. Krátko pred nadobudnutím účinnosti pravidiel však Európska komisia navrhla ich čiastočnú úpravu, ktorá má odstrániť praktické problémy identifikované pri aplikácii nového režimu. Podľa Komisie by niektoré ustanovenia mohli v konkrétnych prípadoch viesť k neefektívnemu nakladaniu s odpadom, vyšším nákladom na prepravu a zvýšeniu emisií spojených s transportom. Navrhovaná zmena má preto zachovať environmentálne štandardy a zároveň umožniť efektívnejšie využívanie existujúcich kapacít na zhodnocovanie odpadov. Úprava sa týka výlučne odpadov určených na recykláciu alebo energetické zhodnocovanie, pričom zákaz vývozu odpadu na skládkovanie alebo spaľovanie bez energetického využitia zostáva zachovaný.
- Nariadenie EÚ o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR), ktoré sa začne uplatňovať od augusta 2026, má podporiť recykláciu, opätovné použitie obalov a rozvoj obehového hospodárstva. Zástupcovia obalového priemyslu však upozorňujú, že viaceré požiadavky predbehli technické možnosti trhu a ich zavedenie sprevádza neistota. Kritizujú najmä povinnosť zabezpečiť vysokú mieru recyklovateľnosti obalov, nové požiadavky na obsah recyklátu či rozsiahle informačné povinnosti. Problémom je aj chýbajúca metodika na testovanie obalov podľa nových pravidiel, hoci povinnosti majú začať platiť už o niekoľko mesiacov. Podľa odvetvia tak vzniká riziko dodatočných nákladov pre výrobcov, obchodníkov aj spotrebiteľov. Kritika zaznieva aj voči niektorým požiadavkám na opätovné používanie prepravných obalov, ktoré viaceré firmy označili za technicky a ekonomicky problematické. Európska komisia už na časť pripomienok reagovala úpravou pravidiel pre strečové fólie a viazacie pásky. Odborníci však naďalej upozorňujú, že viaceré ciele a termíny zostávajú podľa nich ťažko realizovateľné v praxi.
- Eurofondová výzva na podporu prípravy odpadov na opätovné použitie a recyklácie odpadov bola po viac ako polroku od vyhlásenia zrušená bez pridelenia podpory. Ministerstvo životného prostredia rozhodnutie odôvodnilo nízkou alokáciou finančných prostriedkov, vysokým záujmom žiadateľov a potrebou upraviť podmienky výzvy. Zo zdrojov EÚ bolo na podporu vyčlenených 13,5 milióna eur, pričom rezort zaregistroval 56 projektov od obcí aj súkromných spoločností a požadovaná výška podpory výrazne prevýšila dostupné zdroje. Kritika zaznievala už pri vyhlásení výzvy, keď viacerí zástupcovia odvetvia upozorňovali na nedostatočný objem financií vzhľadom na investičnú náročnosť recyklačných projektov. Ministerstvo zároveň avizovalo prípravu novej výzvy, ktorá bude vychádzať zo Stratégie odpadového hospodárstva SR do roku 2035. Prioritou majú byť projekty podporujúce triedenie, opätovné použitie a recykláciu odpadov, zatiaľ čo rozširovanie skládok, úprava odpadu pred skládkovaním či výroba palív z odpadov nemajú patriť medzi podporované aktivity.
- V Košiciach vzniklo v roku 2025 celkovo 94 376 ton komunálneho odpadu. Najväčší podiel tvoril zmesový komunálny odpad s objemom 44 885 ton, ktorého množstvo zostalo medziročne takmer nezmenené. Na rozdiel od väčšiny slovenských miest však tento odpad nekončí na skládke, ale smeruje do zariadenia na energetické využitie odpadu spoločnosti KOSIT. Druhou najvýznamnejšou zložkou boli odpady zo železa a ocele s množstvom 11 269 ton, nasledované objemným odpadom, drobným stavebným odpadom a biologicky rozložiteľným odpadom. Významný medziročný nárast zaznamenal najmä drobný stavebný odpad a bioodpad. Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov v Košiciach dosiahla 38,18 %, čo predstavuje mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Mesto tak naďalej patrí medzi slabšie hodnotené samosprávy z pohľadu triedenia odpadov. Pre porovnanie, Bratislava vyprodukovala viac ako dvojnásobné množstvo komunálneho odpadu, celkovo 195 236 ton, pričom aj v hlavnom meste dominoval zmesový komunálny odpad.
- Spoločnosť Tetra Pak uviedla v spolupráci s talianskym výrobcom potravín Sterilgarda Alimenti na trh nový aseptický kartónový obal, ktorý namiesto tradičnej hliníkovej vrstvy využíva bariéru na báze papiera. Inovácia predstavuje významný posun v segmente nápojových kartónov, keďže zjednodušuje materiálovú štruktúru obalu z troch hlavných zložiek na dve – papier a polymér. Nové riešenie si pritom zachováva vlastnosti potrebné na dlhodobé skladovanie nápojov bez potreby chladenia. Vyšší podiel papiera zvyšuje podiel obnoviteľných materiálov až na 90 % a podľa hodnotenia organizácie Carbon Trust znižuje uhlíkovú stopu približne o polovicu oproti bežným aseptickým kartónom. Významný prínos sa očakáva aj v oblasti recyklácie, keďže odstránenie hliníka môže zjednodušiť spracovanie nápojových kartónov a zvýšiť množstvo získaných papierových vlákien. Technológia nadväzuje na úspešné pilotné projekty a Tetra Pak ju podporuje ďalšími investíciami do vývoja a testovania nových obalových riešení.
- Potravinový odpad zostáva v Európe aj na Slovensku významným problémom. V krajinách EÚ vzniká ročne viac ako 58 miliónov ton potravinového odpadu, pričom najväčší podiel pripadá na domácnosti. Podobná situácia je aj na Slovensku, kde sa každoročne vyprodukuje vyše 500-tisíc ton potravinového odpadu a približne dve tretiny pochádzajú práve z domácností. Zároveň analýzy komunálneho odpadu ukazujú, že biologicky rozložiteľný odpad tvorí najväčšiu zložku zmesového odpadu, hoci jeho triedenie je povinné. Nevytriedený bioodpad na skládkach predstavuje stratu cennej suroviny a významný zdroj emisií metánu. Jedným z najúčinnejších riešení je domáce kompostovanie, ktoré umožňuje spracovať bioodpad priamo v mieste jeho vzniku, znižuje množstvo komunálneho odpadu, náklady na jeho zber a zároveň prináša kvalitný kompost. Slovensko má na rozvoj domáceho kompostovania vhodné podmienky a už státisíce domácností tento spôsob využívajú. Odborníci zároveň zdôrazňujú význam kvalitných kompostérov, osvety a dlhodobej motivácie obyvateľov pre úspešné fungovanie systému.
- Vývoj obalov sa v posledných rokoch výrazne mení pod vplyvom umelej inteligencie, digitálnych technológií a rastúcich nárokov na udržateľnosť. Kým kedysi rozhodovali najmä cena a dizajn, dnes výrobcovia analyzujú aj správanie spotrebiteľov, recyklovateľnosť a environmentálny dopad. Umelá inteligencia a big data umožňujú simulovať nákupné rozhodovanie, testovať obaly ešte pred ich výrobou a presnejšie identifikovať, ktoré prvky zákazníkov ovplyvňujú. Výsledky prieskumov ukazujú, že väčšina spotrebiteľov uprednostňuje menšie množstvo obalového materiálu a významná časť je ochotná si priplatiť za ekologickejšie riešenia. Do popredia sa dostávajú inteligentné obaly, QR kódy a pripravované digitálne pasy produktov, ktoré poskytujú informácie o pôvode materiálov, správnom triedení či životnom cykle výrobku. Digitálne simulácie, 3D modelovanie a rozšírená realita zároveň skracujú vývoj a znižujú odpad pri testovaní. Budúcnosť obalov bude ovplyvnená aj európskou legislatívou, ktorá presadzuje minimalizáciu obalov, obmedzenie nadbytočného priestoru, vyššiu recyklovateľnosť a väčší podiel recyklovaných materiálov. Výrobcovia sa preto sústreďujú na riešenia spájajúce funkčnosť, jednoduchosť recyklácie a nižší environmentálny dopad.
- Na veľtrhu IFAT 2026 v Mníchove predstavili spoločnosti VÚMZ SK a EDICO SK systém robotického dotrieďovania odpadu založený na kombinácii umelej inteligencie, hyperspektrálnej analýzy a robotiky, ktorý má znižovať potrebu manuálnej práce a zvyšovať čistotu vytriedených surovín. Riešenie dopĺňa klasické optické triedenie, pričom dokáže dosahovať čistotu materiálov až okolo 98 percent a zároveň minimalizuje straty materiálu v zmesovom toku. Robot kombinuje spektrálnu analýzu a AI, vďaka čomu rozlišuje aj vizuálne identické plasty na základe chemického zloženia. Databáza systému obsahuje desiatky miliónov vzoriek odpadu a umožňuje presnú klasifikáciu materiálov v reálnom čase. Automatizácia sa rozširuje aj pre nedostatok pracovníkov a tlak na znižovanie nákladov, najmä v pozíciách manuálneho dotrieďovania. Umelá inteligencia sa využíva aj na prediktívnu údržbu, optimalizáciu prevádzky a predchádzanie požiarom spôsobeným batériami v odpade. Technológia sa už testovala v reálnej prevádzke a postupne sa má stať štandardnou súčasťou moderných triediacich liniek v Európe a ďalších zariadení v budúcnosti EÚ.
