- Mesto Prešov vyhlásilo jednu z najväčších súťaží v komunálnom odpadovom hospodárstve na Slovensku s predpokladanou hodnotou 14,47 milióna eur. Verejné obstarávanie sa týka zhodnocovania a zneškodnenia komunálnych odpadov vyzbieraných na území mesta počas nasledujúcich piatich rokov. Mesto hľadá firmu, ktorá bude každý deň preberať a spracovávať približne 27 400 ton odpadu ročne, prevažne zmesový komunálny odpad, odpad z čistenia ulíc, objemný odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Pre väčšinu odpadu sa požaduje energetické zhodnotenie (R1), pre biologický odpad kompostovanie alebo bioplyn (R3). Dodávateľ zároveň zabezpečí prepravu odpadu na vlastné náklady. Termín prihlasovania do tendra je do 28. mája 2025, kedy sa zároveň otvoria ponuky. Víťaz bude určený podľa najnižšej celkovej ceny vrátane DPH.
- Na Slovensku momentálne prebiehajú viaceré veľké tendre v odpadovom hospodárstve, ktoré zabezpečia dlhodobé zmluvy pre víťazné firmy. Mesto Prešov hľadá partnera na päťročné zhodnocovanie komunálneho odpadu z domácností. Ešte ambicióznejší plán má Hlohovec, ktorý plánuje sedemročnú zákazku na komplexné nakladanie s komunálnymi a stavebnými odpadmi. Nový dodávateľ nahradí spoločnosť FCC Hlohovec a postará sa o širokú škálu služieb – od zberu rôznych druhov odpadu až po prevádzku zberných dvorov a odstránenie nelegálnych skládok. Mesto zároveň požaduje, aby bol dodávateľ schopný zabezpečiť mechanicko-biologickú úpravu odpadu (MBÚ) od roku 2027. Predpokladaná hodnota zákazky je 10,9 mil. eur bez DPH. Kritériá výberu víťaza sa nebudú riadiť len cenou, ale aj ekologickosťou použitých vozidiel a zapojením znevýhodnených zamestnancov.
- Ciele zberu sú kľúčovým nástrojom riadenia triedeného zberu odpadu, ktoré určujú, koľko obalových a neobalových odpadov musí každá organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) vytriediť. Vyplývajú z tzv. potenciálu vzniku odpadu, teda percentuálneho podielu triedených zložiek v zmesovom odpade, ktorý sa každoročne mení. Ministerstvo životného prostredia má tieto údaje zverejniť do 30. apríla, no v roku 2025 tak urobilo oneskorene – až 7. mája. Tento posun môže spôsobiť problémy najmä väčším OZV, ktoré potrebujú viac času na plánovanie a optimalizáciu zberovej infraštruktúry. Napríklad OZV ENVI-PAK situáciu kritizuje, zatiaľ čo menšia ASEKOL SK výrazný dopad nepociťuje. Pre rok 2025 sa cieľ zvýšil na 70 % a potenciál vzniku odpadov klesol na 15,81 %. Najväčšiu záťaž opäť nesú dominantní hráči na trhu – NATUR-PACK a ENVI-PAK.
- Európska komisia spustila voči Slovensku ďalší infringement – právne konanie pre nesúlad s legislatívou EÚ. Tentoraz ide o nedostatočnú transpozíciu smernice o jednorazových plastoch (SUP smernica), ktorej cieľom je obmedziť negatívny vplyv plastov na životné prostredie a zdravie. Slovensko ako jediná krajina EÚ podľa Komisie nezabezpečilo úplné a správne prenesenie smernice do svojich zákonov. Hoci časť trhu sa už pripravuje na nové povinnosti, napríklad tabakový sektor cez organizáciu SPAK-EKO, mnohé požiadavky chýbajú v zákone o odpadoch. Komisia upozorňuje, že výrobcovia tabakových produktov či plastových obalov nie sú povinní pokrývať náklady na zber a spracovanie odpadu, čo je v rozpore s pravidlami rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Slovensko má teraz dva mesiace na nápravu. V opačnom prípade môže Komisia posunúť prípad pred Súdny dvor EÚ, ako sa to už stalo pri starých skládkach.
- V druhej polovici apríla Eurostat aktualizoval štatistiky importu a exportu recyklovateľného odpadu v EÚ za rok 2023. Recyklovateľné odpady zahŕňajú plasty, gumu, drevo, textil, papier, organický odpad, sklo, minerálny odpad a kovy, ktoré sa dajú opätovne využiť vo výrobe. Import recyklovateľného odpadu od roku 2009 bol stabilný, no v roku 2024 vzrástol na rekordných 46 miliónov ton, hlavne vďaka nárastu organického odpadu, ktorý sa využíva na výrobu hnojív a bioplynu. Import minerálneho odpadu, najmä stavebného a ťažobného odpadu, zaznamenal výrazný rast a predstavoval v roku 2024 najväčší podiel. Export klesol na 35 miliónov ton, čo je o 3 milióny ton menej ako pred rokom, a bol nižší než import o 10 miliónov ton. Väčšinu exportu tvorili kovy, najmä šrot, pričom najväčším príjemcom bol Turecko s 12 miliónmi ton. Slovensko znížilo export o 25-tisíc ton na 121-tisíc ton.
- Spaľovne odpadov vznikli už v 19. storočí ako reakcia na rastúce množstvo odpadu v rýchlo sa rozvíjajúcich mestách počas druhej priemyselnej revolúcie. Prvou známou spaľovňou bol objekt v Nottinghame (1874) a o niekoľko desaťročí neskôr v Dánsku vznikla prvá spaľovňa s energetickým využitím odpadu, ktorá vyrábala teplo a elektrinu. Dnes vo svete funguje takmer 3 000 zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), z toho približne 500 v Európe, kde ročne spracujú takmer 100 miliónov ton odpadu. Počet ZEVO v Európe však nerastie, čo je spôsobené stabilizáciou produkcie odpadu a rozvinutým recyklovaním v západnej Európe. Krajiny ako Škandinávia, Nemecko či Rakúsko skládkujú menej ako 2 % komunálneho odpadu vďaka rozvinutej infraštruktúre ZEVO a recyklácii. Menej rozvinuté štáty vrátane postkomunistických krajín však zaostávajú a snažia sa dohnať tento trend. Poľsko napríklad investovalo vyše tri miliardy eur do výstavby a rozšírenia ZEVO od roku 2015. Podobne aj Česko a Maďarsko plánujú alebo realizujú nové projekty. Na Slovensku však za posledných 30 rokov nepribudla žiadna nová spaľovňa komunálneho odpadu. Energeticky sa spracuje len 7,63 % odpadu, čo je pod priemerom EÚ, pričom takmer 40 % končí na skládkach. Slovensko pritom dováža značné množstvo tuhých alternatívnych palív (TAP) zo zahraničia, hlavne z Talianska a Rakúska, na spoluspaľovanie v cementárňach. Vláda SR z októbra 2023 deklarovala zámer rozširovať kapacity ZEVO ako súčasť riešenia nakladania s odpadom. Viaceré projekty už prešli alebo prechádzajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), napríklad v Drienove, Šali a Košiciach. Spoločnosti ako KOSIT a OLO rozširujú svoje kapacity a pripravujú nové kotly. Modernizujú sa aj zariadenia na spoluspaľovanie v cementárňach. Diskusia na Slovensku však ostáva rozdelená. Časť verejnosti a environmentálnych združení preferuje zvýšenie recyklácie a využitie existujúcich kapacít na spoluspaľovanie namiesto budovania nových spaľovní. Odborníci však varujú, že bez rozšírenia kapacít energetického zhodnocovania nebude možné naplniť záväzky odklonu od skládkovania a znížiť množstvo komunálneho odpadu na skládkach. Zároveň energetické využitie odpadu je bežnou praxou v celej Európe a umožňuje efektívne spracovanie nerecyklovateľných zložiek odpadu, pričom odpad sa ako komodita vo veľkom obchoduje a prepravuje aj cez hranice.
- Novela zákona o ochrane spotrebiteľa, schválená vládou, prináša nové povinnosti pre výrobcov vybraných výrobkov, najmä práčok, vysávačov či mobilov, v súlade s európskymi smernicami. Zavádza sa „právo na opravu“, ktoré núti výrobcov opravovať tovar na žiadosť spotrebiteľa bezplatne alebo za primeranú cenu, aby sa zamedzilo tvorbe odpadu. Obchodníci budú musieť predávať výrobky s informáciami o ich opraviteľnosti, životnosti a dostupnosti náhradných dielov. Zároveň sa sprísňujú pravidlá proti environmentálnemu klamstvu (greenwashingu). Novela tiež zavádza európsky formulár na porovnávanie ponúk opravovní a pripravuje právny rámec pre online platformu opráv. Kritici upozorňujú na možné zvýšenie cien produktov a komplikácie pri predaji použitých výrobkov, no ministerka zdôrazňuje, že zmeny posilnia postavenie spotrebiteľa a podporia udržateľnú spotrebu a zelenú transformáciu.
- Najnovšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne ministerstva životného prostredia má za cieľ zrýchliť schvaľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie (OZE) tým, že tieto projekty budú mať prioritu ako „nadradený verejný záujem“. Tento prístup však vyvolal kritiku viacerých zamestnávateľských združení a sektorových organizácií, najmä Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) a Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Podľa nich novela vytvára nerovnoprávne podmienky medzi investormi a uprednostňuje projekty OZE na úkor iných s regionálnym alebo vyšším verejným prínosom. Organizácie tiež požadujú úpravy prahových hodnôt pre posudzovanie zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré by mohli uľahčiť rozvoj bioplynových staníc a kompostární. Kritizujú aj nedostatočné personálne zabezpečenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, čo podľa nich môže ohroziť efektívnosť nových pravidiel pri ich plánovanom zavedení od októbra 2025.
- Rastúca životná úroveň a častejšie nakupovanie dočasného módneho oblečenia vedú k zvýšeniu množstva textilného odpadu, ktorý ročne tvorí približne 65-tisíc ton zmiešaného komunálneho odpadu. Od začiatku roka je na Slovensku povinný triedený zber textilného odpadu, no legislatíva zatiaľ nešpecifikuje, ako s týmto odpadom obce majú naložiť. Európska únia pripravuje smernicu, ktorá zavádza povinný zber a spracovanie textilu, s dôrazom na opätovné použitie a recykláciu. Predajcovia budú musieť zabrániť zničeniu nepredaného tovaru a zabezpečiť jeho ďalšie využitie. Problémom zostáva nedostatok recyklačných kapacít na Slovensku a prebytok opätovne použiteľného textilu na trhu, čo znižuje jeho cenu a sťažuje ekonomickú udržateľnosť zberu. Súčasne hrozí kontaminácia triedeného textilu a nejasnosti v infraštruktúre obcí. Celkovo je potrebné zlepšiť legislatívu, infraštruktúru a podporiť recykláciu pre efektívnejšie nakladanie s textilným odpadom.