- Po dvoch rokoch poklesu sa produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v roku 2024 zvýšila o 3,5 % a dosiahla 2,65 mil. ton, čo je druhá najvyššia hodnota v histórii. Komunálny odpad, zahrňujúci zmesový aj triedený odpad z domácností a podobných zdrojov, predstavuje približne pätinu celkového odpadu. Väčšinu tvorí priemyselný odpad, ktorého produkcia však vlani klesla z 11,01 na 10,08 mil. ton, pričom k poklesu prispeli odstavenie uhoľných elektrární a zníženie odpadu zo stavebníctva a ťažby. Celková produkcia všetkých odpadov sa znížila o šesť percent na 12,73 mil. ton. Nárast komunálneho odpadu zvýšil jeho podiel na celkovom „odpadovom mixe“ zo 18,9 % na 20,8 %. Rovnako výrazne vzrástol aj nebezpečný odpad – v komunálnom o 17 % na 19-tisíc ton, v priemyselnom o 14 % na rekordných 518-tisíc ton, s najväčším podielom odpadov z chemikálií, zemín, spaľovania a starých vozidiel. Produkcia komunálu súvisí predovšetkým so spotrebou domácností, dizajnom obalov, plytvaním potravinami a klimatickými podmienkami.
- Na Slovensku sa v posledných rokoch objavilo niekoľko plánov na výstavbu zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), avšak väčšina projektov je stále len v štádiu príprav a povoľovania. Jediný projekt, ktorý prešiel procesom EIA a získal veľkého investora, je spaľovňa na východnom Slovensku, stále však nejde o realizovanú stavbu. Hlavnými prekážkami sú komplikované povoľovacie procesy, odpor verejnosti, nestabilné legislatívne prostredie a ekonomická nevýhodnosť oproti skládkovaniu odpadu. Ministerstvo životného prostredia pracuje na novej Stratégii odpadového hospodárstva do roku 2035, ktorá má definovať odpadovú politiku na najbližších desať rokov, vrátane investičných priorít. Plánuje sa vybudovanie troch až štyroch nových ZEVO, ktoré by využívali existujúce priemyselné areály („brownfieldy“) a umožnili energetické zhodnocovanie komunálneho a priemyselného odpadu, pričom sa zohľadní aj využitie tepla a energie. Financovanie projektov má byť zabezpečené cez bilaterálne alebo investičné úvery bez podpory EÚ fondov. Nové spaľovne majú byť cielené na doplnenie kapacít, aby neblokovali recyklovateľné odpady a nenarušili hierarchiu odpadového hospodárstva.
- V Senici sa analyzoval obsah polopodzemného kontajnera na zmesový komunálny odpad, aby sa zistilo, ako dôsledne obyvatelia triedia odpad. Zo 278 kilogramov odpadu tvoril nevytriediteľný zmesový odpad 142 kilogramov, zvyšných 49 % bolo možné separovať. Najväčší podiel vytriediteľných zložiek predstavoval biologicky rozložiteľný odpad (12 %), plastový odpad (11 %), textil a sklo (po 7 %), dopĺňal ho papier, kovy, drevo či objemný odpad. Analýza potvrdila, že až polovica obsahu kontajnera by sa dala správne vytriediť, čo by prispielo k zníženiu poplatkov a ochrane životného prostredia.
- Fínska spoločnosť Tapojärvi, ktorá už takmer sedemdesiat rokov poskytuje environmentálne udržateľné riešenia pre priemysel a ťažbu, sa v posledných rokoch zamerala na recykláciu odpadovej oceľovej trosky. V Taliansku, v oceliarni v Umbrii, spracúva ročne približne 300 000 ton trosky, pričom z nej extrahuje približne 10 % kovu späť do výroby a zvyšok upravuje na plnivá do betónu a asfaltu. Tento proces znižuje uhlíkovú stopu, prašnosť, hluk, náklady na dopravu a emisie, pričom produkty ako TapoEKO úspešne nahrádzajú prírodné materiály. Projekt bol podporený úverom 18 miliónov eur od Európskej investičnej banky, ktorá zároveň financuje ďalšie nízkouhlíkové iniciatívy v oceliarskom sektore. Recyklačný proces prináša environmentálne a ekonomické výhody, nové pracovné miesta a umožňuje efektívne využitie vedľajších produktov oceliarskeho priemyslu, pričom sa očakáva, že skúsenosti z talianskeho závodu sa rozšíria aj do ďalších európskych oceliarní.
- V roku 2024 pochádzalo 12,2 % celkovej spotreby surovín v EÚ z recyklovaných materiálov, čo ukazuje mieru obehovosti, teda schopnosť materiálov znovu sa presadiť v hospodárstve. Tento parameter nevypovedá o triedení odpadu, ale o reálnom využití recyklovaných surovín v priemysle, pričom naprieč krajinami a odvetviami sú výrazné rozdiely. Najvyššiu obehovosť dosahuje Holandsko (32,7 %), Belgicko (22,7 %) a Taliansko (21,6 %), najnižšiu Rumunsko (1,3 %), Fínsko a Írsko (2,0 %) a Portugalsko (3,0 %). Slovensko sa s 12,2 % zaradilo presne na priemer EÚ a medzi rokmi 2015 a 2024 zaznamenalo nárast o 7,2 percentuálneho bodu, čo je druhý najvyšší rast po Malte. Medzi materiálmi najviac cirkulujú kovy (23,4 %), nasledované nekovovými minerálmi (14,3 %), biomasou (9,9 %) a fosílnymi materiálmi (3,8 %). Priemer v EÚ prekonal predchádzajúci rekord z roku 2023 o 0,1 %.
- Audit EDA ukazuje, že odpadové hospodárstvo EÚ, vrátane Slovenska, stagnuje pri plnení cieľov recyklácie. Komunálny odpad tvorí len pätinu celkového odpadu, no práve tu sú najväčšie problémy: triedenie je nerovnomerné, recyklačný trh je slabý a lacné skládkovanie stále deformuje správanie obcí aj občanov. Viaceré štáty, vrátane Slovenska, požiadali o odklad recyklačných cieľov do roku 2025, pretože ich nedokážu splniť. Audítori upozorňujú, že poplatky za komunálny odpad často nepokrývajú reálne náklady a nie sú motiváciou na znižovanie či triedenie odpadu. Recyklačné zariadenia v EÚ sú nedostatočné, najmä pri plastoch, kde hrozí zatváranie pre nízky dopyt a lacný dovoz. Výrazné rozdiely medzi krajinami v poplatkoch za skládkovanie spôsobujú presun odpadu cez hranice, preto EDA odporúča zvážiť ich európsku harmonizáciu. Slovensko síce znížilo skládkovanie na polovicu oproti roku 2010, no k cieľu 10 % do roku 2035 má stále ďaleko.
- Slovensko má recyklačné kapacity rozložené nerovnomerne a ich dostatočnosť závisí od typu odpadu. Pri bioodpadoch existuje formálne dostatok kompostární a bioplynových staníc, no kvalita spracovania nie je rovnaká a východ krajiny má citeľný deficit. Papier, lepenka, sklo a kovy sú pokryté relatívne dobre, problémom sú kompozitné obaly a plasty, najmä zmiešané a kontaminované, kde kapacity nestačia a technológie nezvládajú vstupný materiál. Dotrieďovacie linky sú poddimenzované. Textil sa spracúva najmä z priemyslu, komunálny textil nemá infraštruktúru ani trh; povinné triedenie od roku 2025 zvýraznilo nedostatky. Elektroodpad má síce sieť zberu a základné kapacity, no chýbajú technológie na plasty, kritické suroviny a chladiace zariadenia, pričom rastúci objem fotovoltaických panelov bude situáciu zhoršovať. Staré vozidlá, pneumatiky a bežné batérie sú pokryté dobre, slabinou sú veľké pneumatiky, Li-Ion batérie a špecifické odpady z automobilového priemyslu. Nebezpečný odpad má síce vysokú celkovú kapacitu, ale zariadenia sú rozmiestnené nerovnomerne, niektoré regióny nemajú dostupné riešenie a kriticky slabé sú kapacity na zdravotnícky odpad a tepelné zneškodňovanie. Ministerstvo plánuje modernizáciu, nové zariadenia, jasnejšie štandardy a investície do oblastí, kde je nedostatok najvýraznejší.
- Cigaretové ohorky patria k najrozšírenejšiemu drobnému odpadu a globálne ich do prostredia ročne pribudnú bilióny. Sú zdrojom toxínov aj mikroplastov a mestá ich čistia ťažko a draho. Švédsky startup Corvid Cleaning preto testuje netradičný systém, v ktorom ohorky zbierajú voľne žijúce vrany. Projekt využíva ich vysokú inteligenciu: špeciálne zariadenie odmení vtáka jedlom, ak vloží ohorok do otvoru, a správanie sa následne spontánne šíri v komunite. Test v meste Södertälje reaguje na fakt, že až 62 % drobného odpadu tvoria ohorky a ročne ide o miliardu kusov. Startup tvrdí, že cena zberu by sa mohla znížiť zo 7–20 eurocentov na približne 2 centy za ohorok, čo predstavuje potenciálnu úsporu až 75 %. Etológovia však upozorňujú na riziká pre vtáky aj etické dilemy spojené s využívaním divokej zveri. Projekt zostáva vo fáze pilotného testovania, no otvára diskusiu o alternatívnych riešeniach v odpadovom hospodárstve.
