- Európa dosiahla pokrok v znižovaní emisií a zlepšení kvality ovzdušia, no naďalej čelí úbytku biodiverzity a degradácii prírody. Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o stave životného prostredia 2025 ukazuje, že EÚ od roku 2005 výrazne obmedzila emisie skleníkových plynov, spotrebu fosílnych palív a zdvojnásobila podiel obnoviteľných zdrojov. Slovensko zvyšuje mieru triedenia a recyklácie, no pretrváva vysoký podiel skládkovania komunálneho odpadu. K jeho obmedzeniu majú prispieť vyššie poplatky za skládkovanie, zálohovanie fliaš a poplatok za plastové tašky. Produkcia odpadu na Slovensku dlhodobo rastie, hoci pomalším tempom, pričom jej vývoj súvisí s ekonomickou aktivitou. EEA predpokladá stabilizáciu vďaka prevencii a informačným kampaniam, odborníci však upozorňujú, že „mäkké“ opatrenia samy o sebe nestačia. Reálne zníženie odpadu má priniesť rozvoj spracovateľských kapacít a nastavenie ekonomických stimulov, ktoré podporia materiálové a energetické zhodnocovanie.
- Ministerstvo životného prostredia otvorilo po dlhšej prestávke novú eurofondovú výzvu zameranú na podporu recyklácie a spracovania odpadov s alokáciou 13,5 milióna eur. O dotácie môžu žiadať samosprávy, komunálne podniky aj súkromné firmy, pričom financie možno využiť na technológie, vybavenie či stavebné práce. Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) víta, že výzva podporuje najmä modernizáciu existujúcich recyklačných zariadení namiesto budovania nových kapacít, ktoré sú podľa odborníkov už dostatočné. Kritici však upozorňujú, že výška alokácie vystačí len na niekoľko projektov a podmienky výzvy sú nejasné, čo môže odradiť žiadateľov. Chýba aj podpora pre spracovanie zmesového a plastového odpadu či výrobu alternatívnych palív, ktoré by pomohli pri zákaze skládkovania po roku 2027. Experti varujú, že bez rozvoja koncových spracovateľských kapacít zostane časť odpadu bez uplatnenia. APOH žiada, aby budúce výzvy cielili viac na posilnenie zberu a triedenia odpadu.
- Analýza spoločnosti EKO-KOM ukázala, že v Česku sa v nádobách na zmesový komunálny odpad stále nachádza veľké množstvo zložiek, ktoré by sa dali vytriediť – bioodpad, papier, plasty, sklo či textil. Výskum z roku 2024, založený na 176 vzorkách z 20 lokalít, potvrdil, že takmer polovicu zmesového odpadu (45 %) tvoria nevytriediteľné zvyšky a drobná frakcia pod 40 mm, napríklad plienky, znečistené obaly, popol či malé útržky potravín. Významný podiel – 22 % – však predstavuje bioodpad, čo ukazuje na nevyužitý potenciál triedenia. Oproti roku 2022 jeho množstvo kleslo z 27,2 % na 22 %, pravdepodobne vďaka rozširovaniu zberu biologického odpadu. EKO-KOM zdôrazňuje, že aj napriek pokroku zostáva v zmesovom odpade veľa recyklovateľných materiálov. Kľúčovým krokom do budúcna je efektívnejšie triedenie, najmä bioodpadu, ktorý môže výrazne znížiť objem odpadu ukladaného na skládky a zlepšiť celkovú mieru recyklácie.
- Európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov, ktoré má platiť od augusta 2026, prináša zásadné zmeny pre výrobcov aj spotrebiteľov, no zatiaľ sprevádzajú veľkú neistotu. Konečné povinnosti určí až séria delegovaných aktov, ktorých príprava bude prebiehať mimo priameho zapojenia odbornej verejnosti. Cieľom nariadenia je znížiť množstvo obalov, zvýšiť mieru recyklácie a obmedziť používanie nerecyklovateľných materiálov. Od roku 2030 budú zakázané obaly s recyklovateľnosťou pod 70 % a od roku 2035 aj menej efektívne kategórie. Zavádza sa jednotné európske označovanie obalov podľa škandinávskeho modelu a povinnosť rozsiahlej dokumentácie, čo môže pre menšie firmy znamenať neúnosnú administratívnu záťaž. Kritici upozorňujú na riziko chaosu, vysoké náklady a nesúlad medzi ekologickými cieľmi a ekonomickou realitou. Viaceré štáty, vrátane Nemecka, preto žiadajú odklad účinnosti nariadenia a jasnejšie vymedzenie pravidiel pre prax.
- Priemerný človek vyhodí ročne asi 132 kg potravín a množstvo potravinového odpadu neustále rastie. Hoci najviac plytvajú bohaté krajiny, urbanizácia a rast príjmov zvyšujú objem odpadu aj v rozvojových štátoch. Ekonómovia z Texas A&M University upozorňujú, že plytvanie ohrozuje potravinovú bezpečnosť, zdravie aj životné prostredie a vyžaduje zásadné politické a štrukturálne zmeny. Hospodársky rast, menšie domácnosti a západné stravovacie návyky prispievajú k rastu odpadu v krajinách ako Čína, India či Brazília. Rozdiely medzi krajinami sa pritom zmenšujú – dnes sa vyhodí približne 440 až 600 kcal na osobu denne bez ohľadu na úroveň príjmov. Kľúčovým faktorom je urbanizácia: mestské domácnosti produkujú viac odpadu, zatiaľ čo vidiecke častejšie potraviny ďalej využívajú. Riešením je investícia do chladiarenskej infraštruktúry, vzdelávanie spotrebiteľov, darovanie potravín, kompostovanie a technologické inovácie, ktoré podporia udržateľné potravinové systémy.
- Vedci z Kodanskej univerzity vyvinuli novú metódu, ktorá premieňa odpadový plast PET na materiál BAETA schopný účinne zachytávať oxid uhličitý. Tento postup predstavuje energeticky úspornú alternatívu k spaľovaniu či skládkovaniu plastov a umožňuje ich využiť ako zdroj pre dekarbonizáciu priemyslu. Chemický proces aminolýzy prebieha pri izbovej teplote a výsledný materiál je stabilný, opakovane použiteľný a odolný voči vysokým teplotám až do 170 °C. BAETA dokáže absorbovať CO₂ zo vzduchu aj spalín a po nasýtení ho možno regenerovať zahrievaním, čím sa plyn dá následne uskladniť alebo využiť na výrobu nízkouhlíkových palív. Vedecký tím už úspešne premenil kilogram spotrebného PETu a plánuje rozšíriť výrobu na priemyselnú úroveň. Nová technológia využíva aj ťažko recyklovateľný plast, čím nenahrádza existujúce recyklačné procesy, ale ich dopĺňa. Vynález môže prispieť k čistejším oceánom aj k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
- Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2023 sa rast produkcie plastového odpadu z obalov v EÚ zastavil a miera recyklácie stúpla. V Únii vzniklo 79,7 milióna ton obalového odpadu, teda 177,8 kg na osobu, z čoho plast tvoril 19,8 %. Z priemerných 35,3 kg plastového odpadu na obyvateľa sa recyklovalo 14,8 kg, čo predstavuje 42 %. Najlepšie výsledky dosiahlo Belgicko, Lotyšsko a Slovensko, ktoré s mierou recyklácie 54,1 % patrí k lídrom EÚ. Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok od roku 2016, keď po prijatí nového zákona o odpadoch začala fungovať rozšírená zodpovednosť výrobcov. Organizácie ako NATUR-PACK a ENVI-PAK vytvorili konkurenčné prostredie, ktoré zlepšilo kvalitu triedeného zberu, zvýšilo transparentnosť a rozšírilo vzdelávacie aktivity pre verejnosť aj výrobcov. Výsledkom je rast zapojených firiem, zlepšenie recyklačných procesov a stabilný posun Slovenska medzi krajiny s najvyššou mierou recyklácie obalov v Európe.
- Slovenský parlament schválil veľkú novelu zákona o odpadoch, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia. Za materiál v skrátenom legislatívnom konaní hlasovalo 80 zo 127 prítomných poslancov. Novela reaguje na verdikt Súdneho dvora EÚ, ktorý kritizoval Slovensko za nedostatočné uzatváranie a rekultiváciu starých skládok. Hlavným cieľom je, aby štát prevzal zodpovednosť za približne 20 problematických lokalít. Súčasne novela upravuje výšku tzv. účelovej finančnej rezervy (ÚFR) pre prevádzkovateľov skládok – z pôvodných 5 % rozpočtových nákladov sa zvyšuje na 8 %, čo je kompromis oproti pôvodnému návrhu ministerstva 20 %. Novela čelila kritike samospráv, podnikateľov aj zamestnávateľských zväzov, ktoré poukazovali na finančné zaťaženie bez priameho prínosu pre riešenie starých skládok. Niektoré témy, napríklad rozšírená zodpovednosť výrobcov tabakových výrobkov, do zákona neboli zapracované a rieši ich opozičný návrh. Posledným krokom bude podpis prezidenta.
- Vláda schválila novelu zákona o Environmentálnom fonde, ktorá umožní štátu vstúpiť do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) prostredníctvom Environmentálneho fondu ako novej OZV. Tento krok vyvolal ostrú kritiku odbornej verejnosti, výrobcov a zberových spoločností, ktorí upozorňujú na riziko narušenia trhovej súťaže, nižšej efektivity a straty motivácie k inováciám. Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP SR) a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) zdôrazňujú, že súčasný systém funguje efektívne a konkurencia medzi OZV tlačí na kvalitu služieb a transparentnosť. Kritici poukazujú, že fond by mohol dampovať ceny a vytlačiť súkromné OZV z trhu, čím by vznikol monopol štátu nad triedeným zberom, čo zníži efektivitu a zvýši náklady. Ministerstvo obhajuje zmenu potrebou rýchleho legislatívneho zásahu, avšak odborníci spochybňujú naliehavosť a upozorňujú na nedostatočné pripomienkové konanie. Súčasne sa diskutuje o implementácii európskych nariadení, ako PPWR, ktoré zavádzajú prísnejšie kritériá recyklovateľnosti obalov a použitie recyklátu. Výrobcovia a OZV zdôrazňujú, že efektívny systém vyžaduje spoluprácu priemyslu, samospráv a obcí, investície do technológií a osvetu spotrebiteľov. Slovenský model je v porovnaní s monopolnými štátnymi systémami úspešný a ďalšie zmeny by mali byť konzultované so všetkými zainteresovanými stranami, aby sa zachovala udržateľnosť a konkurencia.
