- Slovensko prehralo v roku 2024 spor s Európskou komisiou za neplnenie povinností týkajúcich sa uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. Ministerstvo životného prostredia preto pripravilo novelu odpadového zákona, ktorú vláda schválila 3. septembra 2025 a predložila parlamentu v skrátenom konaní pre riziko hospodárskych škôd. Novela reaguje na verdikt Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého Slovensko nedodržiava smernicu 1999/31/ES o skládkach odpadov. Cieľom zákona je umožniť poverenej organizácii uzatvárať, rekultivovať a monitorovať skládky, ktorých prevádzkovatelia zanikli alebo si nesplnili povinnosti. Financovanie sa má zabezpečiť z účelových rezerv, prípadne zo štátneho rozpočtu, s následným vymáhaním nákladov od zodpovedných subjektov. Návrh zahŕňa aj zmeny v oblasti vydávania súhlasov a nakladania s elektroodpadom. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026, hoci rezort čelí kritike za oneskorenú prípravu a nekomplexné riešenie problémov v odpadovom hospodárstve.
- Správa Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie mapuje kolobeh plastov v EÚ od výroby po nakladanie s odpadom. V roku 2022 vzniklo 58 miliónov ton plastov a 11 miliónov ton bolo dovezených, pričom bioplasty tvorili len 1,1 %. Najväčší podiel na spotrebe mali obaly (33 %), nasledovalo stavebníctvo (18 %). V EÚ vzniklo 42,5 milióna ton plastového odpadu, z ktorého sa stratilo alebo nesprávne spracovalo 14 %. Recyklovalo sa len 19,6 % plastov, pričom tri štvrtiny z toho tvorili obaly. Väčšina odpadu (23 miliónov ton) skončila v spaľovniach, 11,5 milióna ton na skládkach. Chemická recyklácia predstavovala iba 2 %. Až 42 % emisií CO₂ z plastov pochádza zo spaľovania. Autori odporúčajú zlepšiť kvalitu dát, podporiť chemickú recykláciu a zamerať sa na efektívnejšie nakladanie s plastmi v kľúčových sektoroch – najmä v obalovom a stavebnom priemysle – s cieľom zvýšiť obehovosť materiálov v rámci EÚ.
- Piate kolo rokovaní o globálnej dohode na obmedzenie plastov, ktoré sa konalo v auguste v Ženeve, sa po jedenástich dňoch skončilo bez výsledku. Zúčastnilo sa ho 2 600 delegátov z celého sveta, no rozhovory stroskotali na zásadných nezhodách medzi dvoma blokmi – producentmi ropy a chemikálií (USA, Rusko, Čína, krajiny Perzského zálivu) a štátmi EÚ spolu s chudobnejšími krajinami. Cieľ dohody – ukončiť plastové znečistenie do roku 2040 – sa tak opäť odkladá. Hoci bohaté krajiny sú najväčšími spotrebiteľmi plastov, na celosvetovom znečistení sa podieľajú len minimálne (0,3 %). Paradoxne, prísne regulácie plastov presadzujú práve rozvojové štáty, pre ktoré je plast zároveň lacným a životne dôležitým materiálom. Podľa odborníkov je hlavnou cestou nie zákaz, ale zlepšenie zberu a spracovania odpadu. Recyklácia a znovupoužívanie by mali nadväzovať na funkčný systém zberu, čo je kľúčom k reálnej redukcii plastového znečistenia.
- Európsky parlament schválil nové návrhy pravidiel pre obehové hospodárstvo, ktoré sa zameriavajú na celý životný cyklus vozidiel – od návrhu až po recykláciu. Za návrh hlasovalo 431 poslancov, proti bolo 145. Cieľom je, aby nové vozidlá boli navrhnuté tak, aby sa dali ľahko demontovať a ich časti opätovne použiť alebo recyklovať. Do šiestich rokov by mali obsahovať aspoň 20 % recyklovaného plastu, do desiatich rokov 25 %. Výrobcovia budú niesť zodpovednosť za zber a spracovanie vozidiel po skončení ich životnosti. Parlament chce tiež zabrániť vývozu vyradených vozidiel. Okrem toho EP prijal nové pravidlá na zníženie potravinového a textilného odpadu – do roku 2030 sa má množstvo potravinového odpadu znížiť o 10 % vo výrobe a o 30 % v domácnostiach a službách. Výrobcovia textilu budú musieť financovať zber a recykláciu svojich výrobkov prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR), ktorú krajiny EÚ zavedú do 30 mesiacov.
- Chemická recyklácia plastov prostredníctvom pyrolýzy je na Slovensku stále neobvyklá a vyvoláva spory. Príkladom je plánovaná prevádzka v Senici za približne sedem miliónov eur, ktorú chce vybudovať spoločnosť Seteco. Technológia má spracúvať zmesové plasty na pyrolýzny plyn, kvapalný recyklát a uhlíkový zvyšok, ktorý sa má ďalej energeticky zhodnocovať alebo ukladať na skládku. Projekt však naráža na odpor mesta a aktivistov, ktorí sa obávajú dovozu odpadu, nejasného odbytu produktov a rizík pre životné prostredie. Namietajú tiež nesúlad s územným plánom a malú vzdialenosť od obytnej zóny. Ministerstvo životného prostredia SR napriek týmto pripomienkam v auguste 2025 zámer schválilo. Uviedlo, že projekt je v súlade s územným plánom, hierarchiou odpadového hospodárstva a prinesie prínosy pre obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu. Oponenti rozhodnutie napadli rozkladom, o ktorom má rozhodnúť Osobitná komisia ministra životného prostredia.
- Spoločnosť Slovnaft pripravuje výstavbu zariadenia na energetické využitie odpadov (CEZO) v priemyselnom areáli rafinérie, pričom projekt prešiel významnými zmenami. Celková kapacita sa znížila o 30 % na 220-tisíc ton ročne a zmenil sa aj pomer spracovávaného odpadu – 54 % komunálneho, 35 % priemyselného a 11 % kvapalného. Cieľom je prioritne zhodnocovať nerecyklovateľný odpad, ktorý dnes končí na skládkach alebo v menej efektívnych spaľovniach, a vyrábať z neho energiu, čím by sa dodávky tepla pre Bratislavu mohli zdvojnásobiť a ročne ušetriť približne 70-tisíc ton CO₂. Projekt má investíciu 320 miliónov eur, spĺňa princípy BAT, využíva viacstupňové odlučovanie znečisťujúcich látok a hydraulickú ochranu podzemných vôd. CEZO bude spracovávať odpad bez dovozu zo zahraničia, nahradí starú spaľovňu kalov a prispeje k zníženiu skládkovania komunálneho odpadu na maximálne 10 % do roku 2035. Dokončenie výstavby je plánované na rok 2030.
- Nová štúdia austrálskej Griffith University skúma, čo motivuje spotrebiteľov obmedziť používanie jednorazových plastov, ako sú obaly, príbor, slamky či poháre. Výskum ukazuje, že k dobrovoľnému zrieknutiu sa plastov sú naklonení predovšetkým jednotlivci, ktorí silno vnímajú hodnoty ochrany životného prostredia, majú jasne stanovené ciele, cítia podporu spoločnosti a veria, že ich činy majú skutočný dopad. Spotrebiteľské správanie závisí od kombinácie psychologických a fyzických schopností, dostupných príležitostí a motivácie. Jednotlivci, ktorí poznajú alternatívy k plastom, vedia plánovať a rozvíjať udržateľné návyky, sú oveľa úspešnejší pri redukcii spotreby plastov. Problémom je, že plasty sú lacné, rýchle a dostupné riešenie, a ich environmentálne dôsledky nie sú okamžite hmatateľné. Vedci odporúčajú zameriavať intervenčné a marketingové stratégie na posilňovanie pocitu sebestačnosti a schopnosti obmedziť plast, podporu spoločenských noriem a udržateľných návykov a ponuku dostupných alternatív. Príklady zahŕňajú motivačné systémy, ako body či zľavy za nákupy bez plastu, alebo daňové úľavy pre poskytovateľov služieb s bezplastovými možnosťami. Štúdia zdôrazňuje, že zmena spotrebiteľského správania môže výrazne doplniť legislatívne opatrenia.
- Nová štúdia výskumníkov z Plymouth Marine Laboratory skúma súvislosť medzi plastami a antimikrobiálnou rezistenciou (AMR), ktorá predstavuje rastúcu hrozbu pre ľudí, zvieratá a ekosystémy. Vedci zistili, že celý životný cyklus plastov – od výroby cez používanie až po odpad – obsahuje faktory podporujúce šírenie rezistencie mikroorganizmov na lieky. Kľúčovú úlohu pri tom zohrávajú biocídy používané pri ošetrení potrubí a plastov, chemické aditíva ako ftaláty či bisfenoly, emisie z výroby plastov a uvoľňovanie ťažkých kovov. Riziko vzniká aj pri likvidácii odpadu a recyklácii, kde sa kontaminanty môžu kumulovať a šíriť do životného prostredia, pôdy, podzemných vôd či potravín. Priesaková voda zo skládok, odpadové vody a kontaminované recykláty umožňujú prenos rezistentných génov medzi mikrobiálnymi populáciami. AMR môže byť podporovaná aj vystavením mikroorganizmov plastom v domácnostiach, priemysle a prostredí. Autori upozorňujú, že hoci štúdia mapuje celý životný cyklus plastov, zostáva veľa neznámych kvôli množstvu chemikálií, ktoré plasty obsahujú, pričom mnohé z nich sú pre ľudské zdravie a životné prostredie nebezpečné.
- Recyklácia batérií je kľúčová pre bezpečné nakladanie s elektroodpadom, pretože obsahujú ťažké kovy a chemikálie ohrozujúce životné prostredie. Lítium-iónové batérie obsahujú vzácne kovy, ako kobalt či lítium, ale ich recyklácia je náročná a ekonomicky málo atraktívna, často závislá od dotácií. Pred samotnou recykláciou prebieha predúprava, ktorá zahŕňa mechanické drvenie, separáciu kovových a plastových častí a tvorbu „čiernej hmoty“ obsahujúcej cenné kovy. Dominantné metódy recyklácie sú pyrometalurgia, hydrometalurgia a priama recyklácia. Pyrometalurgia využíva vysoké teploty, je energeticky náročná a produkuje toxické vedľajšie produkty. Hydrometalurgia je nízkoteplotný chemický proces, umožňuje selektívne získanie kovov a menšie emisie, no je časovo náročná a finančne nákladná. Biohydrometalurgia využíva mikroorganizmy na lúhovanie kovov, šetrí energiu, ale je pomalá. Priama recyklácia je sľubná, zachováva štruktúru katód, znižuje emisie a umožňuje okamžité opätovné použitie materiálov, avšak vyžaduje presné triedenie a kvalitný vstupný materiál.
- Lisovacie kontajnery sú základom efektívneho odpadového hospodárstva, pretože znižujú objem odpadu priamo na mieste a šetria priestor aj náklady na jeho odvoz. Používajú sa v obchodných centrách aj na zberných miestach a moderné modely prinášajú technologické inovácie, ako vyšší výkon lisov, online sledovanie naplnenia a optimalizovanú geometriu, ktorá umožňuje o 20 % vyššie zhutnenie odpadu. Vylepšené dizajny obsahujú šikmé dno, zakrivenú lisovaciu dosku a účinný zadržiavací systém, čím sa zvyšuje kapacita kontajnerov a hygienickosť prostredia. Bezpečnosť je zaistená odblokovacím zariadením so západkovým systémom a prehľadným otvorom na vhadzovanie materiálu. Kontajnery je možné prispôsobiť konkrétnym typom odpadu, vrátane mokrého alebo objemného odpadu, a vybaviť vyklápacím zariadením pre decentralizovaný zber. Online systémy s GPS a softvérom umožňujú sledovanie kontajnerov, optimalizáciu intervalov vyprázdňovania a personalizované upozornenia, čím sa zvyšuje efektivita, znižujú náklady a podporuje environmentálna udržateľnosť zberu odpadu.