Novinky zo sveta emisných inventúr

Pri príležitosti uskutočnenia desiateho spoločného zasadnutia riadiaceho orgánu EMEP (European Monitoring and Evaluation Programme) a TFEIP (Pracovná skupina pre inventúry a projekcie emisií), ktoré sa uskutoční v Ženeve 9. – 13. septembra 2024, boli zverejnené tri dôležité dokumenty pre národné reportingové tímy expertov.

Novinky zo sveta emisných inventúr
  1. Správa: Vykazovanie vplyvu úprav a revízií v emisnej inventarizácie na projekcie emisií

Tento dokument opisuje návrh TFEIP-u na úpravu smerníc pre vykazovanie emisných projekcií podľa Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov (CLRTAP). Tieto úpravy boli prerokované na viacerých pracovných stretnutiach v roku 2023 a sú pripravené na prijatie na zasadnutí v roku 2024.

Návrh odporúča zahrnúť odhadované budúce vplyvy predtým schválených úprav do vykazovania emisných projekcií s cieľom zvýšiť transparentnosť a presnosť budúcich opatrení na kontrolu znečistenia ovzdušia. Dokument špecifikuje, že hoci projekcie emisií sa nepoužívajú na účely hodnotenia dodržiavania predpisov, odhadované budúce dopady už schválených úprav môžu byť zahrnuté na informačné účely spolu s bežnými projekciami založenými na najlepších vedeckých odhadoch.

Hlavným cieľom je zlepšiť konzistentnosť medzi historickými údajmi emisných trendov a projekciami emisií do budúcnosti, čo pomôže krajinám poskytnúť presnejší obraz o ich odhadovaných národných celkových emisiách. Navrhované zmeny zahŕňajú menšie úpravy existujúcich smerníc a šablón na vykazovanie, ktoré umožňujú schválené úpravy voliteľne zahrnúť do emisných podaní na dobrovoľnej úrovni.

 

  1. Správa: Praktické aspekty a procesy potrebné na zahrnutie CH4 do reportingu emisií podľa dohovoru CLRTAP

Tento dokument, ktorý bude predložený na 10. Spoločnom zasadaní TFEIP a EMEP v roku 2024, hodnotí možnosti zahrnutia reportovania emisií metánu (CH4) v rámci podaní emisných inventúr pod CLRTAP. Pri tejto iniciatíve sa brali do úvahy niektoré možnosti a fakty súčasného reportovania emisií metánu:

Porovnanie systémov reportovania metánu:

UNFCCC vyžaduje podrobné a komplexné reportovanie emisií skleníkových plynov, pričom rozvinuté krajiny poskytujú každoročné, podrobné údaje o emisiách CH4, ktoré sú podobné tým, vyžadovaným CLRTAP. Naopak, rozvojové krajiny reportujú menej často a v menších detailoch, pričom údaje sú typicky predkladané každé štyri roky s aktualizáciami každé dva roky. Tieto údaje sú menej detailné a menej frekventované, čo predstavuje výzvu, keďže vyžadujú prispôsobenie formátov reportovania medzi UNFCCC a CLRTAP dohovormi.

Zahrnutie údajov UNFCCC do CLRTAP:

Použitie údajov o emisiách metánu z reportovania pod UNFCCC by mohlo zjednodušiť reportovanie pod CLRTAP a znížiť dodatočné požiadavky na krajiny. Je však potrebné zvážiť rozdiely v geografických definíciách územia a spôsobe reportovania emisií z letectva a lodnej dopravy. Integrácia údajov o emisiách metánu pri rozvojových krajinách si vyžaduje dodatočné zdroje na zhromažďovanie a prispôsobenie údajov do formátov CLRTAP. Tieto okolnosti môže zlepšiť fakt, že od 1. januára 2025 sú aj rozvojové krajiny povinné reportovať svoje emisie skleníkových plynov, a teda aj metánu každoročne do UNFCCC.

Použitie údajov na modelovanie, odporúčania a ďalšie kroky

Na účely modelovania znečistenia ovzdušia, ktoré sa zameriava najmä na tvorbu ozónu, môžu postačovať menej detailné údaje o emisiách metánu. Avšak, ak sú údaje o emisiách metánu potrebné na účely dodržiavania predpisov, bude nevyhnutné zabezpečiť podrobnejšie reportovanie v súlade s normami formátu NFR (pre reportovanie pod CLRTAP). Preto je dôležité ďalej preskúmať potreby modelárov kvality ovzdušia, aby sa určila požadovaná úroveň detailov. Užitočné môže byť tiež vykonať pilotnú štúdiu na testovanie integrácie údajov o emisiách metánu vykazovaných pod UNFCCC do súborov údajov pod CLRTAP, na čo bude potrebné dodatočné financovanie.

Aj keď využitie údajov o emisiách metánu pod UNFCCC môže uspokojiť potreby modelovania kvality ovzdušia s minimálnymi dodatočnými požiadavkami na reportovanie, je nevyhnutné starostlivo zvážiť konzistenciu údajov, geografický rozsah a potrebu podrobnejšieho reportovania na splnenie právnych a regulačných povinností.

 

  1. Správa: Emisie kondenzovateľných PM častíc: Kontrola dosiahnutého pokroku vzhľadom na potreby používateľov a identifikácia priorít na zlepšenie

Správa sa zaoberá hodnotením pokroku a budúcimi prioritami v oblasti reportovania emisií kondenzovateľných tuhých častíc (PM). Vypracovala ho Pracovná skupina pre emisné inventúry a projekcie (TFEIP) na základe požiadavky Riadiaceho orgánu EMEP, ktorý požiadal o poskytnutie usmernení na reportovanie týchto emisií. Cieľom dokumentu je zhodnotiť, čo súčasné reportovanie neprináša a navrhnúť zlepšenia.

V dokumente sa uvádza, že správa z roku 2020 o zahrnutí kondenzovateľných častíc PM do emisných inventúr stále zostáva relevantná, pretože odvtedy nedošlo k žiadnym významným pokrokom v ich pochopení. Táto správa navrhuje plán na zlepšenie odhadov emisií, najmä pre spaľovanie v domácnostiach, pričom sa zdôrazňuje potreba lepších údajov a metodických procesov.

Hoci sa dosiahol určitý pokrok v metodike kondenzovateľných PM, najmä pre malé spaľovacie zariadenia, stále je potrebné zlepšenie presnosti a transparentnosti údajov. Jedným z hlavných problémov je nedostatok detailných a presných údajov o aktivitách, ktoré by umožnili presnejšie odhady emisií.

Dokument identifikuje niekoľko prioritných oblastí pre zlepšenie. Medzi vysoké priority patria napríklad emisie z dieselových motorov mimo cestnej premávky, ktoré sú významným zdrojom primárneho organického aerosólu (POA) a kondenzovateľného POA. Ďalšou vysokou prioritou sú emisie z lodnej dopravy, kde je potrebná väčšia transparentnosť pri reportovaní kondenzovateľných PM, najmä v pobrežných oblastiach. Medzi stredné priority patria emisie z leteckej dopravy a neregulovaných požiarov, pre ktoré sú potrebné presnejšie postupy. Nízke priority zahŕňajú spaľovanie zemného plynu a ďalšie priemyselné procesy, ktoré sú menej významné zdroje kondenzovateľných PM.

Dokument tiež zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce s komunitou zaoberajúcou sa meraním emisií, aby sa zlepšilo pochopenie zdravotných dopadov kondenzovateľných PM. Hoci je tento výskum obmedzený, lepšie informácie by podporili prácu a ciele v oblasti redukcie emisií. V rámci vývoja príručky EMEP/EEA je potrebné aktualizovať a zahrnúť viac zdrojov a zlepšiť presnosť a transparentnosť, pričom aktualizácia je naplánovaná na rok 2027.

V závere dokumentu sa uvádza, že na zlepšenie transparentnosti, presnosti a zahrnutia kondenzovateľných PM do národných emisných inventúr je potrebné zabezpečiť financovanie na pokračovanie vývoja a aktualizácie príručiek.