„Ako je to s pasením hovädzieho dobytka a tlaku na odlesňovanie na svete a v porovnaní s realitou na Slovensku? Viac o tom, ale aj o celkových emisiách skleníkových plynov (metánu a oxidu dusného) z chovu hospodárskych zvierat, sa dozviete v zaujímavom článku, do ktorého sme poskytli podklady na základe našich emisných správ.
Podľa informácií Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, je hovädzí dobytok kŕmený prevažne kukuričnou, ďatelinovou a lucernovou silážou, obilím, repkovým šrotom a senom. Hovädzí dobytok je v priemere na pastve 150 dní (podľa údajov poskytnutých Výskumným ústavom živočíšnej výroby). Je ťažké odhadnúť, aký podiel poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je výlučne využívaný na pestovanie plodín pre potravu hospodárskych zvierat. Ako môžete vidieť na koláčovom grafe, hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat produkujúca prevažné množstvo emisií metánu a oxidu dusného. Spolu s inými pasúcimi sa zvieratami a ošípanými prispievajú k emisiám približne 91 %. Ostatné kategórie hospodárskych zvierat sa podieľajú na zvyšných 9 % emisií metánu zo živočíšnej výroby.
Graf: Podiel na emisiách metánu jednotlivých druhov poľnohospodárskych zvierat
Plocha pastvín (ročná výmera) na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR je od roku 2007 relatívne stabilná s menšími medziročnými fluktuáciami, ktoré sú na úrovni ± 2 %. Medzi rokmi 2003 až 2004 sa plocha pasienkov znížila o 35 % z dôvodu celkového poklesu využívanej poľnohospodárskej pôdy (- 13,5 %, obr. 1), ale hlavne z dôvodu zmeny metodiky vykazovania využitia pôdy na základe katastrálnych údajov. Na prezentovanej ploche sa pasú všetky druhy hospodárskych zvierat. Momentálne neexistuje štatistika, ktorá by presne odčlenila, na akej ploche sa na Slovensku pasie výlučne iba hovädzí dobytok.
Dôležité je, že od roku 1990 neregistrujeme na Slovensku odlesňovanie spojené s rozširovaním pasienkov na pasenie hospodárskych zvierat. Trend je skôr opačný. Dochádza buď k zalesňovaniu pasienkov (nárast lesných plôch na nelesných pôdach, zarastanie), alebo rozorávaniu pasienkov na ornú pôdu. Menované aktivity nedosahujú takú mieru, ktorá by mala významnejší efekt na celkový trend emisií a záchytov v pasienkoch.