Čo sú tie „biele čiary“ na oblohe?
Každý sa už stretol s bielymi čiarami na oblohe, ktoré za sebou zanechávajú lietadlá. Odborne sa nazývajú kondenzačné stopy alebo kondenzačné čiary (anglicky contrails - condensation trails). Okolo týchto stôp koluje množstvo mýtov. Môžu mať rôznu šírku a na oblohe pretrvávajú rôzne dlho.
Ako a kde vznikajú?
- Princíp vzniku: Letecké motory fungujú na báze spaľovania kerosínu, takže výfukové plyny sú veľmi horúce a vlhké. Keď sa zmiešajú s extrémnym chladom okolitého prostredia, vodná pára okamžite skondenzuje na miniatúrnych časticiach (aerosóloch, napr. sadziach) a zmrzne na ľadové kryštáliky. Tie následne vidíme ako biely čiary.
- Umiestnenie: Najčastejšie vznikajú vo výškach 7 – 12 km pri teplotách okolitého vzduchu pod −35 °C.
- Vzdialenosť od lietadla: Pruhy nevznikajú priamo za motorom, ale až v určitej vzdialenosti za ním. Lietadlo letí tak rýchlo, že kým horúce emisie vychladnú a skondenzujú, lietadlo preletí kúsok cesty.
- Počet čiar: Každý motor vytvára vlastnú stopu. Počet pruhov preto zodpovedá počtu motorov lietadla (najčastejšie dva alebo štyri). Ich postupnému spájaniu napomáhajú turbulencie a vietor.
Analógia z každodenného života
Vznik kondenzačnej čiary funguje na rovnakom princípe ako situácia, ktorú pozná každý z nás. Pri vydychovaní teplého vzduchu v zime sa nám pri správnej kombinácii teploty a vlhkosti „parí z úst“. Rozdiel je len v tom, že pri lietadlách je teplotný rozdiel medzi motorom a okolím výrazne extrémnejší. Tieto biele čiary preto nie sú dym zo znečisťujúcich látok, ale umelé oblaky typu cirrus.
Skutočné zloženie kondenzačných čiar
Fyzikálne merania ukazujú, že stopy sú tvorené takmer výhradne vlhkosťou z okolitej atmosféry, nie samotnými emisiami:
- Spalovaním paliva vyprodukuje motor približne 1,7 g vody na jeden meter letu.
- Celkové množstvo vody odhadované v jednom metri kondenzačnej stopy je však medzi 20,7 až 41,2 kg!
- Zvyšok výfukových plynov (množstvo splodín) obsahuje okrem vodnej pary a CO2 aj oxidy dusíka (NOX), oxid siričitý (SO2), sadze a stopové množstvá nespáleného paliva či oxidu uhoľnatého.
- Pre porovnanie: v analýze 21 až 41 kg ľadových kryštálikov na jeden meter stopy sa nachádzalo iba 0,025 g iných látok než voda/ľad a CO2.
Čo ovplyvňuje ich vzhľad a životnosť?
Vzhľad, hrúbka a čas zotrvania stopy na oblohe závisia od meteorologických podmienok (teplota a vlhkosť vzduchu v letovej výške), použitého paliva, prirodzenej oblačnosti, vertikálnych pohybov vzduchu a rýchlosti vetra.
- Suchý vzduch: Stopy miznú v priebehu niekoľkých sekúnd alebo minút.
- Vlhký vzduch: Stopy sa postupne rozptyľujú desiatky minút, hodín alebo na oblohe vydržia aj viac ako deň.
Konšpiračná teória „Chemtrails“
Slovo chemtrails (chemická stopa) je odvodené od contrails. Sprevádza konšpiračnú teóriu, podľa ktorej lietadlá zámerne vypúšťajú do ovzdušia škodlivé chemické alebo biologické látky (vírusy, baktérie, plesne, kovy či polymérové vlákna). Táto teória je úplne nezmyselná a vychádza výhradne z neznalosti fyzikálnych procesov a atmosférických javov.
Sú lietadlá významným zdrojom lokálneho znečistenia?
Jednoduchá odpoveď znie: nie.
Běžné dopravné lietadlá lietajú vo výškach okolo 10 km nad zemou. Znečisťujúce látky z motorov sa v tejto výške rýchlo rozptyľujú, preto je ich priamy dopad na vzduch, ktorý dýchame, minimálny.
Lokálny vplyv na kvalitu ovzdušia majú predovšetkým emisie vznikajúce priamo pri prevádzke na letiskách. V kontexte iných zdrojov (automobilová doprava a priemysel) však letectvo nepredstavuje hlavný lokálny zdroj znečistenia.
Objemové zloženie výfukových plynov lietadiel
Výfukové plyny sú zložené takmer výhradne z produktov dokonalého spaľovania:
-
Oxid uhličitý (CO2) a vodná para: Tvoria viac ako 99 % objemu výfukových plynov
-
Znečisťujúce látky (oxidy síry a dusíka, uhľovodíky, sadze): Tvoria dohromady menej ako 1 % objemu
| Zložka výfukových plynov | Percentuálny podiel v objeme |
| Vodná para a CO2 | > 99 % |
| Oxidy dusíka, síry, sadze, uhľovodíky |
< 1 % |
Globálny dopad na klímu
Hoci znečisťujúce látky a sadze tvoria len zlomok percenta objemu emisií, majú výrazný vplyv na tvorbu ozónu a kondenzačných stôp, čo následne ovplyvňuje globálnu klímu. Tieto umelé oblaky (kondenzačné stopy) fungujú ako tepelná izolácia Zeme. V oblastiach s hustou letovou prevádzkou môžu mať:
- Cez deň: Mierny ochladzujúci účinok (odrážajú slnečné žiarenie).
- V noci: Otepľujúci účinok (zadržiavajú teplo vyžarované zo zemského povrchu).
V celkovej globálnej bilancii prevažuje otepľujúci efekt, čím letectvo prispieva k zmenám klímy (spolu s produkciou skleníkových plynov).