Slovenská republika v roku 2025 úspešne absolvovala svoj prvý proces In-country Review (ICR), teda hodnotenie na mieste, ktoré je súčasťou Parížskej dohody a týka sa prvej Dvojročnej správy o transparentnosti v oblasti klímy - Biennial Transparency Reportu (BTR). Ide o proces, ktorý preveruje ako krajiny napĺňajú svoje klimatické záväzky, a zároveň zvyšuje dôveru medzi štátmi v rámci medzinárodného klimatického režimu.
Každá krajina, ktorá je súčasťou Parížskej dohody, má povinnosť pravidelne predkladať národne určený príspevok (NDC – Nationally Determined Contribution), v ktorom stanovuje svoje ciele v oblasti znižovania emisií. Slovensko však tieto ciele neurčuje samostatne, pretože ako členský štát Európskej únie je súčasťou spoločného NDC celej EÚ. To znamená, že Európska únia predkladá po dohode svojich členských štátov jeden spoločný záväzok za všetky členské štáty a jeho plnenie sa zabezpečuje prostredníctvom legislatívnych nástrojov, ako je systém obchodovania s emisiami (EU ETS), záväzné národné ciele alebo ďalšie podporné a regulačné opatrenia.
BTR je hlavný dokument, prostredníctvom ktorého krajiny informujú o svojich emisiách skleníkových plynov, opatreniach na ich zníženie, projekciách vývoja emisií, ako aj o finančnej, technologickej a kapacitnej podpore, ktorú poskytujú alebo prijímajú. Hodnotenie In-country Review vykonávajú nezávislí odborníci – experti („audítori“) z iných krajín, ktorí preverujú kvalitu údajov a spôsob, akým sú tieto informácie spracované a prezentované.
Slovensko prešlo týmto hodnotením ako jedna z prvých krajín na svete, a to v týždni od 17. do 21. marca 2025, počas ktorého navštívili Slovensko medzinárodní experti a osobne sa stretli so slovenskými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na klimatickom reportingu. Medzinárodný tím tvorilo osem odborníkov z rôznych krajín – štyria z rozvinutých a štyria z rozvojových. Každý sa venoval konkrétnej oblasti, napríklad energetike, poľnohospodárstvu, odpadom, financiám či projekciám vývoja emisií. V tíme boli zastúpené krajiny ako Brazília (vedúci expert za rozvojové krajiny), Japonsko, Alžírsko, Argentína, Švédsko, Spojené kráľovstvo (vedúci expert za rozvinuté krajiny), Arménsko, či Zimbabwe. Spolu s tímom prišiel aj zástupca sekretariátu Rámcového dohovoru o zmene klímy (UNFCCC) ako nezávislý pozorovateľ medzinárodného spoločenstva.
Za Slovensko sa do hodnotenia zapojilo Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) – Odbor emisií a biopalív a Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Prvý deň bol venovaný podrobným prezentáciám slovenských expertov, ktorí predstavili údaje a metodiky zo všetkých hodnotených oblastí – od emisií skleníkových plynov vo všetkých sektoroch (energetika, priemyselné procesy, poľnohospodárstvo, využívanie krajiny a odpady), až po politiky a opatrenia, projekcie emisií a finančnú podporu pre rozvojové krajiny. V nasledujúcich dňoch prebiehali technické diskusie, počas ktorých sa objasňovali detailné otázky na metodiky a „audítori“ poskytovali spätnú väzbu. Celý týždeň sa niesol v konštruktívnej a vecnej atmosfére, ktorú ocenili všetky zúčastnené strany.
Osobitnú pozornosť venovali experti projekciám vývoja emisií, teda odhadom budúceho vývoja na základe existujúcich a plánovaných opatrení. Slovensko spracovalo dva scenáre – jeden so súčasnými opatreniami (tzv. WEM) a druhý s dodatočnými opatreniami (WAM). Tieto scenáre ukazujú možnú cestu smerovania k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Hodnotitelia ocenili túto ambíciu a zároveň odporučili doplniť citlivostnú analýzu – napríklad ako by vývoj ovplyvnili zmeny cien energií alebo iné technologické faktory.
Záver hodnotenia potvrdil, že Slovensko pripravilo svoju správu kvalitne a transparentne. „Audítori“ ocenili najmä rozsah a kvalitu prezentovaných údajov, odbornú pripravenosť slovenského tímu a otvorenosť v komunikácii. Zároveň poskytli sériu odporúčaní, ktoré sa týkali najmä technických aspektov reportingu. Navrhli doplniť analýzu neistôt v emisiách, zlepšiť metodické opisy v energetike, poľnohospodárstve a priemyselných procesoch, či prehľadnejšie a dôslednejšie vykazovať finančnú a technologickú podporu, ktorú Slovensko poskytuje rozvojovým krajinám – vrátane toho, ako sa zabezpečuje, že táto podpora zodpovedá ich potrebám.
Tento typ hodnotenia má pre Slovensko zásadný význam. Nie je to len medzinárodná formalita, ale aj nástroj, ktorý pomáha zlepšovať kvalitu údajov, posilňuje dôveryhodnosť nášho reportovania a vytvára základ pre plánovanie klimatických opatrení. Výstupy z tohto hodnotenia budú zapracované pri príprave ďalšej správy a využijú sa aj pri úprave metodických dokumentov.
To, že Slovensko patrí medzi prvé krajiny, ktoré prešli týmto procesom, ukazuje našu ochotu pracovať transparentne a byť aktívnym členom medzinárodného úsilia v boji proti klimatickej zmene. Je to praktický krok, ktorý môže zlepšiť dôveru v klimatické politiky a pomôcť nám efektívnejšie plniť záväzky, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali.