Stretnutie sa konalo v rámci projektu výskumného centra SEEPIA (Centrum socio-ekonomického výskumu dopadov environmentálnych politík). Ide o konzorcium výskumných organizácií, pracujúcich na danej téme a okrem zástupcov zo Slovenska, ktorí sa na podujatí zúčastnili vďaka spolupráci s Centrom ochrany životného prostredia Univerzity Karlovej (COŽP UK) v Prahe, boli prítomní aj zástupcovia z Rakúska - Rakúska energetická agentúra, Umweltbundesamt a zástupcovia Cambridge Econometrics z Budapešti.
Na úvod stretnutia bol predstavený samotný balík „Fit-for-55“ a jeho opatrenia. Cieľom balíka je nasmerovanie EÚ ku klimatickej neutralite tak, aby boli členské štáty nútené prijímať silné a účinné politiky čo najskôr. V úvode bola tiež predstavená iniciatíva „REPower EU 2022“, plán, ktorý má čo najrýchlejšie a s ohľadom na zelenú obnovu energetického systému pomôcť so znížením závislosti na dovoze ruských fosílnych palív.
Zástupcovia Rakúskej energetickej agentúry prezentovali scenáre transformácie priemyslu smerom k uhlíkovej neutralite. V scenároch uviedli rôzne technológie, s ktorými je možné rátať pre dosiahnutie nulových emisií. V modeli rátajú aj s technológiami, ktoré ešte neboli objavené, s tým, že používajú určitú škálu pravdepodobnosti, že technológia by mohla byť v danom segmente objavená a implementovaná do komerčnej sféry.
Zástupca Umweltbundesamt (UBA) prezentoval používané modely a metodiky pre makroekonomické projekcie a projekcie emisií. Opatrenia do scenárov zahŕňajú podľa odporúčaní veľkej skupiny (cca 20 ľudí) odborníkov z rôznych dotknutých rezortov. Modelovanie projekcií emisií prebieha v modeli založenom na základe Input-output bilančných tabuľkách.
Osobitá pozornosť bola venovaná dopadom EÚ balíčka “Fit-for-55“ na Českú republiku. Vždy išlo o výsledky iného modelu, zástupca Cambridge Econometrics prezentoval ekonomické dopady balíčka podľa ich makroekonomického modelu E3ME. S rovnakou témou, ale s modelom CGE, vystúpila zástupkyňa Karlovej univerzity a nakoniec prezentoval dopad na energetický sektor ČR v modeli TIMES ďalší zástupca Karlovej univerzity. Prezentovali rôzne zadefinované scenáre podľa cien ETS1 a ETS2, uhlíkové clo, pokles spotreby fosílnych palív, rôzne vývoje cien palív a pod.
Zástupcovia Slovenska prezentovali prístup modelovania v modeli TIMES, štruktúru modelu, v ktorej je zatiaľ zahrnutá väčšia časť energetiky a časť priemyslu. V krátkosti bol prezentovaný aj prístup k modelovaniu v domácnostiach. Následne boli odprezentované výsledky analýzy, aké technológie možno reálne v najbližšej dobe predpokladať v SK priemysle so zameraním na výrobu amoniaku, cementu, skla, minerálnej vlny, alebo tehál, aj s ohľadom na možnosť využitia elektrickej energie, alebo vodíka pri priemyselnej výrobe. V rámci diskusie k prezentácii sa účastníci detailnejšie zaujímali o spomínané technológie a plány, ako aj o niektoré naše vstupy.