Tretia časť Šiestej hodnotiacej správy IPCC sa týka mitigácií - znižovania emisií

V pondelok, 4. apríla, WG III IPCC predstavilo tretiu časť Šiestej hodnotiacej správy (AR6) k zmene klímy. Hodnotí vedecké, technologické, environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty zmierňovania klimatických zmien.

Tretia časť Šiestej hodnotiacej správy IPCC sa týka mitigácií - znižovania emisií

Správa odráža nové zistenia v príslušnej literatúre a stavia na predchádzajúcich správach IPCC, vrátane príspevku WG III k Piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5), príspevkov WG I a WG II k AR6 a troch osobitných správ v šiestom hodnotiacom cykle. Niektoré z hlavných oblastí relevantných pre túto správu je možné sumarizovať nasledovne:

  • Vyvíjajúcu sa (prírodnú) krajinu
  • Zvyšovanie rozmanitosti aktérov a prístupov k zmierňovaniu
  • Úzke prepojenie medzi spôsobmi zmierňovania zmeny klímy, adaptácie a rozvoja
  • Nové prístupy v hodnotení
  • Zvyšovanie rozmanitosti analytických prístupov z viacerých disciplín, vrátane spoločenských vied

Kľúčovými odkazmi sú najmä:

  1. Celkové antropogénne emisie skleníkových plynov počas obdobia 2010 – 2019 naďalej rástli, rovnako ako kumulatívne emisie CO2 od roku 1850. Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom desaťročí.
  2. Antropogénne emisie skleníkových plynov sa od roku 2010 zvýšili vo všetkých hlavných sektoroch na celom svete.
  3. Rozdiely v regionálnych a národných emisiách na obyvateľa čiastočne odrážajú rôzne vývojové štádiá ekonomík, ale značne sa líšia aj pri podobných úrovniach príjmov. 10 % domácností s najvyššími emisiami na obyvateľa sa podieľa neúmerne veľkým podielom na globálnych emisiách skleníkových plynov.
  4. Náklady nízko emisných technológií od roku 2010 nepretržite klesali. Digitalizácia môže umožniť zníženie emisií, ale môže mať nepriaznivé vedľajšie účinky, pokiaľ nie je primerane riadená.
  5. Od vydania AR5 dochádza k výraznému rozširovaniu politík a zákonov, ktoré sa zaoberajú zmierňovaním. To viedlo k zníženiu emisií a zvýšeniu investícií do technológií a infraštruktúry s nízkymi emisiami skleníkových plynov.
  6. Globálne emisie skleníkových plynov v roku 2030 spojené s implementáciou národne stanovených príspevkov (NDC) oznámených pred COP26 by mohli spôsobiť, že otepľovanie presiahne 1,5°C počas 21. storočia. Pravdepodobné obmedzenie otepľovania pod 2°C by potom záviselo od rýchleho zrýchlenia úsilia o zmiernenie po roku 2030.
  7. Predpokladané kumulatívne budúce emisie CO2 v súčasnosti plánovanej infraštruktúre fosílnych palív bez dodatočného zníženia prekračujú celkové kumulatívne emisie CO2 v trajektóriách, ktoré obmedzujú otepľovanie pod 1,5°C.
  8. Kulminácia globálnych emisií skleníkových plynov medzi rokmi 2020 a 2025 nás udrží na trajektórií obmedzujúcej otepľovanie na 1,5 °C.
  9. Ak sa dosiahne globálna carbon-neutral ekonomika začiatkom 50. rokov 21. storočia, obmedzíme otepľovanie na 1,5 °C bez žiadneho alebo obmedzeného prekročenia cieľovej teploty. Carbon-neutral ekonomika dosiahnutá začiatkom 70. rokov 21. storočia obmedzí otepľovanie na 2 °C.
  10. Zníženie emisií skleníkových plynov v celom energetickom sektore si vyžaduje zásadné zmeny, vrátane podstatného zníženia celkovej spotreby fosílnych palív, zavádzania nízko-emisných zdrojov energie, prechodu na alternatívne nosiče energie a energetickej účinnosti a šetrenia.
  11. Znižovanie priemyselných emisií si bude vyžadovať koordinované opatrenia v rámci hodnotových reťazcov na podporu všetkých možností zmierňovania, vrátane riadenia dopytu, energetickej a materiálovej efektívnosti, obehových materiálových tokov, ako aj technológií na znižovanie emisií a transformačných zmien vo výrobných procesoch.
  12. Možnosti na strane dopytu a technológie s nízkymi emisiami skleníkových plynov môžu znížiť emisie v sektore dopravy v rozvinutých krajinách a obmedziť rast emisií v rozvojových krajinách. Elektrické vozidlá poháňané elektrickou energiou s nízkymi emisiami ponúkajú najväčší potenciál dekarbonizácie pre pozemnú dopravu na základe životného cyklu.
  13. Udržateľné biopalivá môžu v krátkodobom a strednodobom horizonte ponúknuť dodatočné výhody v oblasti pozemnej dopravy. Udržateľné biopalivá, vodík s nízkymi emisiami a deriváty (vrátane syntetických palív) môžu podporiť zmiernenie emisií CO2 z lodnej, leteckej a ťažkej pozemnej dopravy, vyžadujú si však zlepšenie výrobného procesu a zníženie nákladov.
  14. Možnosti zmiernenia v sektore AFOLU, ak sa implementujú udržateľným spôsobom, môžu priniesť rozsiahle zníženie emisií skleníkových plynov a lepšie odstraňovanie uhlíka, ale nemôžu plne kompenzovať oneskorené opatrenia v iných sektoroch.
  15. Zmierňovanie na strane dopytu zahŕňa zmeny vo využívaní infraštruktúry, prijímanie koncových technológií a sociálno-kultúrne zmeny a zmeny správania.
  16. Ak sa majú dosiahnuť nulové emisie CO2, alebo celkovo skleníkových plynov, zavedenie CDR (odstraňovanie CO2 z atmosféry) na vyváženie ťažko znížiteľných zvyškových emisií, je nevyhnutné.
  17. Možnosti zmierňovania, ktoré stoja 100 USD/tCO2eq alebo menej, by mohli do roku 2030 znížiť globálne emisie skleníkových plynov aspoň o polovicu úrovne z roku 2019.
  18. Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) prijaté v rámci Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj možno použiť ako základ pre hodnotenie opatrení v oblasti klímy v kontexte trvalo udržateľného rozvoja.
  19. Existuje silné prepojenie medzi trvalo udržateľným rozvojom, zraniteľnosťou a klimatickými rizikami. Obmedzené ekonomické, sociálne a inštitucionálne zdroje často vedú k vysokej zraniteľnosti a nízkej adaptačnej schopnosti.
  20. Krátkodobé posilnenie mitigačných akcií nad rámec NDC (oznámená pred UNFCCC COP26) môže znížiť alebo pomôcť úplne sa vyhnúť dlhodobým problémom s udržaním trajektórií, ktoré obmedzujú otepľovanie na 1,5 °C.
  21. Vo všetkých krajinách môžu snahy o zmiernenie začlenené do širšieho kontextu rozvoja zvýšiť tempo, hĺbku a šírku znižovania emisií. Politiky, ktoré posúvajú cesty rozvoja smerom k udržateľnosti, môžu rozšíriť portfólio dostupných zmierňujúcich reakcií a umožniť dosiahnutie synergií s rozvojovými cieľmi. Opatrenia možno prijať už teraz, aby sme posunuli vývojové cesty a urýchlili zmierňovanie a prechody medzi systémami.
  22. Klimatické riadenie (governance) konajúce prostredníctvom zákonov, stratégií a inštitúcií na základe vnútroštátnych okolností, podporuje zmierňovanie tým, že poskytuje rámce, prostredníctvom ktorých rôzni aktéri interagujú, a je základom pre rozvoj a implementáciu politík. Klimatické riadenie je najefektívnejšie, keď sa integruje do viacerých oblastí politiky, pomáha realizovať synergie a minimalizovať kompromisy a spája národnú a regionálnu úroveň tvorby politiky. Efektívne a spravodlivé riadenie v oblasti klímy stavia na spolupráci s aktérmi občianskej spoločnosti, politickými činiteľmi, podnikmi, mládežou, prácou, médiami, domorodým obyvateľstvom a miestnymi komunitami.
  23. Politické balíky, ktoré umožňujú inováciu a budovanie kapacít, dokážu lepšie podporiť posun smerom k spravodlivej budúcnosti s nízkymi emisiami ako jednotlivé politiky. Celohospodárske balíky, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi podmienkami, môžu spĺňať krátkodobé ekonomické ciele a zároveň znižovať emisie.
  24. Sledované finančné toky nedosahujú úrovne potrebné na dosiahnutie cieľov zmierňovania vo všetkých sektoroch a regiónoch.
  25. Medzinárodná spolupráca je kľúčovým predpokladom na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy.

Aby sme to zhrnuli, citujeme Generálneho tajomníka OSN António Guterresa, ktorý označil aktuálnu správu za „litániu porušených klimatických sľubov” a kapitolu hanby, ktorá nás nasmerovala „k svetu, v ktorom sa nedá žiť”. Za vinníkov označil vlády a korporácie, ktoré produkujú najviac emisií. „Nielenže zatvárajú oči, ale aj prilievajú olej do ohňa. Dusia našu planétu v záujme svojich investícií do fosílnych palív, zatiaľ čo k dispozícii sú už lacné obnoviteľné zdroje, ktoré by mohli vytvoriť zelené pracovné miesta, poskytnúť energetickú bezpečnosť a väčšiu cenovú stabilitu.”

Celú správu si môžete prečítať na webe IPCC.

Ak Vás zaujíma, ako to vyzerá na Slovensku, pozrite si rozhovor s našou kolegyňou, ktorý poskytla Denníku N.

Zdroj: IPCC
Zdroj: IPCC