Správa odráža nové zistenia v príslušnej literatúre a stavia na predchádzajúcich správach IPCC, vrátane príspevku WG III k Piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5), príspevkov WG I a WG II k AR6 a troch osobitných správ v šiestom hodnotiacom cykle. Niektoré z hlavných oblastí relevantných pre túto správu je možné sumarizovať nasledovne:
- Vyvíjajúcu sa (prírodnú) krajinu
- Zvyšovanie rozmanitosti aktérov a prístupov k zmierňovaniu
- Úzke prepojenie medzi spôsobmi zmierňovania zmeny klímy, adaptácie a rozvoja
- Nové prístupy v hodnotení
- Zvyšovanie rozmanitosti analytických prístupov z viacerých disciplín, vrátane spoločenských vied
Kľúčovými odkazmi sú najmä:
- Celkové antropogénne emisie skleníkových plynov počas obdobia 2010 – 2019 naďalej rástli, rovnako ako kumulatívne emisie CO2 od roku 1850. Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom desaťročí.
- Antropogénne emisie skleníkových plynov sa od roku 2010 zvýšili vo všetkých hlavných sektoroch na celom svete.
- Rozdiely v regionálnych a národných emisiách na obyvateľa čiastočne odrážajú rôzne vývojové štádiá ekonomík, ale značne sa líšia aj pri podobných úrovniach príjmov. 10 % domácností s najvyššími emisiami na obyvateľa sa podieľa neúmerne veľkým podielom na globálnych emisiách skleníkových plynov.
- Náklady nízko emisných technológií od roku 2010 nepretržite klesali. Digitalizácia môže umožniť zníženie emisií, ale môže mať nepriaznivé vedľajšie účinky, pokiaľ nie je primerane riadená.
- Od vydania AR5 dochádza k výraznému rozširovaniu politík a zákonov, ktoré sa zaoberajú zmierňovaním. To viedlo k zníženiu emisií a zvýšeniu investícií do technológií a infraštruktúry s nízkymi emisiami skleníkových plynov.
- Globálne emisie skleníkových plynov v roku 2030 spojené s implementáciou národne stanovených príspevkov (NDC) oznámených pred COP26 by mohli spôsobiť, že otepľovanie presiahne 1,5°C počas 21. storočia. Pravdepodobné obmedzenie otepľovania pod 2°C by potom záviselo od rýchleho zrýchlenia úsilia o zmiernenie po roku 2030.
- Predpokladané kumulatívne budúce emisie CO2 v súčasnosti plánovanej infraštruktúre fosílnych palív bez dodatočného zníženia prekračujú celkové kumulatívne emisie CO2 v trajektóriách, ktoré obmedzujú otepľovanie pod 1,5°C.
- Kulminácia globálnych emisií skleníkových plynov medzi rokmi 2020 a 2025 nás udrží na trajektórií obmedzujúcej otepľovanie na 1,5 °C.
- Ak sa dosiahne globálna carbon-neutral ekonomika začiatkom 50. rokov 21. storočia, obmedzíme otepľovanie na 1,5 °C bez žiadneho alebo obmedzeného prekročenia cieľovej teploty. Carbon-neutral ekonomika dosiahnutá začiatkom 70. rokov 21. storočia obmedzí otepľovanie na 2 °C.
- Zníženie emisií skleníkových plynov v celom energetickom sektore si vyžaduje zásadné zmeny, vrátane podstatného zníženia celkovej spotreby fosílnych palív, zavádzania nízko-emisných zdrojov energie, prechodu na alternatívne nosiče energie a energetickej účinnosti a šetrenia.
- Znižovanie priemyselných emisií si bude vyžadovať koordinované opatrenia v rámci hodnotových reťazcov na podporu všetkých možností zmierňovania, vrátane riadenia dopytu, energetickej a materiálovej efektívnosti, obehových materiálových tokov, ako aj technológií na znižovanie emisií a transformačných zmien vo výrobných procesoch.
- Možnosti na strane dopytu a technológie s nízkymi emisiami skleníkových plynov môžu znížiť emisie v sektore dopravy v rozvinutých krajinách a obmedziť rast emisií v rozvojových krajinách. Elektrické vozidlá poháňané elektrickou energiou s nízkymi emisiami ponúkajú najväčší potenciál dekarbonizácie pre pozemnú dopravu na základe životného cyklu.
- Udržateľné biopalivá môžu v krátkodobom a strednodobom horizonte ponúknuť dodatočné výhody v oblasti pozemnej dopravy. Udržateľné biopalivá, vodík s nízkymi emisiami a deriváty (vrátane syntetických palív) môžu podporiť zmiernenie emisií CO2 z lodnej, leteckej a ťažkej pozemnej dopravy, vyžadujú si však zlepšenie výrobného procesu a zníženie nákladov.
- Možnosti zmiernenia v sektore AFOLU, ak sa implementujú udržateľným spôsobom, môžu priniesť rozsiahle zníženie emisií skleníkových plynov a lepšie odstraňovanie uhlíka, ale nemôžu plne kompenzovať oneskorené opatrenia v iných sektoroch.
- Zmierňovanie na strane dopytu zahŕňa zmeny vo využívaní infraštruktúry, prijímanie koncových technológií a sociálno-kultúrne zmeny a zmeny správania.
- Ak sa majú dosiahnuť nulové emisie CO2, alebo celkovo skleníkových plynov, zavedenie CDR (odstraňovanie CO2 z atmosféry) na vyváženie ťažko znížiteľných zvyškových emisií, je nevyhnutné.
- Možnosti zmierňovania, ktoré stoja 100 USD/tCO2eq alebo menej, by mohli do roku 2030 znížiť globálne emisie skleníkových plynov aspoň o polovicu úrovne z roku 2019.
- Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) prijaté v rámci Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj možno použiť ako základ pre hodnotenie opatrení v oblasti klímy v kontexte trvalo udržateľného rozvoja.
- Existuje silné prepojenie medzi trvalo udržateľným rozvojom, zraniteľnosťou a klimatickými rizikami. Obmedzené ekonomické, sociálne a inštitucionálne zdroje často vedú k vysokej zraniteľnosti a nízkej adaptačnej schopnosti.
- Krátkodobé posilnenie mitigačných akcií nad rámec NDC (oznámená pred UNFCCC COP26) môže znížiť alebo pomôcť úplne sa vyhnúť dlhodobým problémom s udržaním trajektórií, ktoré obmedzujú otepľovanie na 1,5 °C.
- Vo všetkých krajinách môžu snahy o zmiernenie začlenené do širšieho kontextu rozvoja zvýšiť tempo, hĺbku a šírku znižovania emisií. Politiky, ktoré posúvajú cesty rozvoja smerom k udržateľnosti, môžu rozšíriť portfólio dostupných zmierňujúcich reakcií a umožniť dosiahnutie synergií s rozvojovými cieľmi. Opatrenia možno prijať už teraz, aby sme posunuli vývojové cesty a urýchlili zmierňovanie a prechody medzi systémami.
- Klimatické riadenie (governance) konajúce prostredníctvom zákonov, stratégií a inštitúcií na základe vnútroštátnych okolností, podporuje zmierňovanie tým, že poskytuje rámce, prostredníctvom ktorých rôzni aktéri interagujú, a je základom pre rozvoj a implementáciu politík. Klimatické riadenie je najefektívnejšie, keď sa integruje do viacerých oblastí politiky, pomáha realizovať synergie a minimalizovať kompromisy a spája národnú a regionálnu úroveň tvorby politiky. Efektívne a spravodlivé riadenie v oblasti klímy stavia na spolupráci s aktérmi občianskej spoločnosti, politickými činiteľmi, podnikmi, mládežou, prácou, médiami, domorodým obyvateľstvom a miestnymi komunitami.
- Politické balíky, ktoré umožňujú inováciu a budovanie kapacít, dokážu lepšie podporiť posun smerom k spravodlivej budúcnosti s nízkymi emisiami ako jednotlivé politiky. Celohospodárske balíky, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi podmienkami, môžu spĺňať krátkodobé ekonomické ciele a zároveň znižovať emisie.
- Sledované finančné toky nedosahujú úrovne potrebné na dosiahnutie cieľov zmierňovania vo všetkých sektoroch a regiónoch.
- Medzinárodná spolupráca je kľúčovým predpokladom na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy.
Aby sme to zhrnuli, citujeme Generálneho tajomníka OSN António Guterresa, ktorý označil aktuálnu správu za „litániu porušených klimatických sľubov” a kapitolu hanby, ktorá nás nasmerovala „k svetu, v ktorom sa nedá žiť”. Za vinníkov označil vlády a korporácie, ktoré produkujú najviac emisií. „Nielenže zatvárajú oči, ale aj prilievajú olej do ohňa. Dusia našu planétu v záujme svojich investícií do fosílnych palív, zatiaľ čo k dispozícii sú už lacné obnoviteľné zdroje, ktoré by mohli vytvoriť zelené pracovné miesta, poskytnúť energetickú bezpečnosť a väčšiu cenovú stabilitu.”
Celú správu si môžete prečítať na webe IPCC.
Ak Vás zaujíma, ako to vyzerá na Slovensku, pozrite si rozhovor s našou kolegyňou, ktorý poskytla Denníku N.